Dotyky a spojenia: bez šoku, ale kvalitne


Debris Company: Únos Európy Autor: Katarína Križanovičová

Reprezentatívna prehliadka divadiel pôsobiacich na Slovensku, festival Dotyky a spojenia v Martine už po trinásty raz zhodnotil uplynulú sezónu.

ŽIlina 28. júla 2017 (Soňa J. Smolková I kultura.pravda.sk)

Intenzívny týždeň (19. – 24. júna) priniesol 28 inscenácií z 26 divadiel. Bol to rok silných tém.

Číslovka trinásť sa v Martine na festivale spomínala často. Trinásť rokov totiž mala Anna Franková, keď urobila prvý záznam vo svojom denníku. Žiadnemu návštevníkovi festivalu pritom pri prelistovaní programu nemohla uniknúť skutočnosť, že tohtoročné Dotyky a spojenia zaradili do dramaturgie všetky tri inscenácie.

Trojnásobné uvedenie tohto titulu na slovenských javiskách sa na prvý pohľad môže zdať ako trochu prvoplánový príspevok k diskusii o aktuálnych spoločensko-politických udalostiach. Nie je to však tak. Všetky tri inscenácie ponúkli divákovi silný emocionálny zážitok a vysokú umeleckú kvalitu bez moralizovania, poučovania či citového vydierania.

Trikrát iná Anna Franková

Tanečná inscenácia Denník Anny Frankovej v podaní  Štátneho divadla Košice patrila medzi divácky najočakávanejšie inscenácie festivalu. Režisér a cho­reograf Ondrej Šoth pozval do tvorivého dialógu herečku Táňu Pauhofovú, ktorej prítomnosť obohacuje tanečnú inscenáciu žánrovo aj obsahovo.

Pauhofovej Anna Franková je nežné, krehké stvorenie stojace proti dejinám. Nemôže ich premôcť, nemôže s nimi ani bojovať, no môže v sebe hľadať krásu a dobro a aj napriek okolnostiam vyrásť v krásneho a dobrého človeka. Atmosféru inscenácie výrazne ovplyvňuje scénografia. Dominantná kovová konštrukcia má v priebehu inscenácie mnoho významov. Jej postupným zmenšovaním narastá pocit stiesnenosti skrývajúcej sa rodiny aj komplikovaných vzťahov všetkých prítomných. Napokon z nej zostáva len komín. V surovej a krutej scéne ním nacisti ženú Annu aj jej rodinu.

Odlišnú poetiku ponúka Denník Anny Frankovej, ktorý v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene naštudovala režisérka Júlia Rázusová. Jej inscenácia je na prvý pohľad takmer veselá. Špecifický režijný rukopis založený na fyzickom divadle do veľkej miery ovplyvňuje scénografia Diany Strauszovej. Niekoľko bielych kvádrov sú v úvode inscenácie volebné urny, do ktorých anonymné ruky hádžu volebné hlasy. Neskôr sa kvádre premenia na malé miestnosti, v ktorých sa Anna s rodinou skrýva. V silnom závere sa z nich stávajú pomníky, na ktoré Otto Frank píše roky úmrtí celej svojej rodiny a známych.

Zvolenská inscenácia sa divákovi prihovára cez hravosť, mnohé odbočky z hlavného deja a v zobrazovaní náročného spolužitia ľudí. Anna (Dominika Výrostek Misárová) uniká do sveta fantázie, v ktorom sa stretáva s filmovými hviezdami, háda sa s mamou, žiarli na sestru a zažíva prvú lásku. Všetok humor a hravosť však napokon inscenácia smeruje k výraznému posolstvu. Ak budeme riešiť svoje osobné konflikty a budeme so sebou žiť v mieri, prispejeme milióntinou milióntiny k znižovaniu svetového napätia.

Najväčším prekvapením sa však stala Anna Franková Nového divadla z Nitry v réžii Šimona Spišáka. Ich Anna je absolútne súčasné, bystré dievča, ktorému sa nezastavia ústa, rado sa zabáva, flirtuje s chlapcami a žije svoj život, ktorý len kde-tu preruší bombardovanie. Vynikajúci herecký výkon Lucie Korenej plný neprestajnej aktivity a nezastaviteľného rapotania dotvára rovnocenný herecký partner Ivan Martinka. Dvaja herci tak s využitím bábkarských postupov vytvárajú dynamickú inscenáciu plnú krehkého humoru. Nejednému divákovi Anna Franková pripomenie mladšiu sestru, dcéru či seba vo veku trinásť rokov. O to silnejší je zásah, ktorý prináša očakávaný, no zároveň veľmi nečakaný záver inscenácie.

Staré verzus nové

Uplynulá divadelná sezóna priniesla aj niekoľko podnetov o nových formách a témach. Trend spájania viacerých umeleckých štýlov bol zjavný v inscenáciách Kráľ Bratislavského bábkového divadla a v Únose Európy divadelníkov z Debris Company. Sugestívna inscenácia Kráľ režiséra Andreja Kalinku vyvolala na festivale nemalú vlnu diskusií. Otvorené dielo nie je klasická divadelná inscenácia, ale inštalovaný koncert s prvkami fyzického divadla a výtvarného umenia. Nádherne spievané viachlasy aj sluch trhajúce bubnovanie, tanečné výstupy evokujúce fyzickú tyraniu či nekonečne pomalé rozkladanie zlatého papiera. Z náznakov divák číta príbehy múdrych aj pochabých kráľov, tyranov či svätcov. Téma sa preplieta pomedzi sugestívne obrazy a vyžaduje od diváka otvorenú myseľ aj pozorné oko. Jej cieľom je vyvolať zážitok, čo sa bezpochyby podarilo.

Intelektuálny koncert priniesla Debris Company s inscenáciou Únos Európy. Minimalistická scéna, dômyselné kostýmy, práca so svetlom, sláčikové kvarteto, tri vynikajúce tanečnice a žoviálny konferenciér. Nekonečnú riavu textu Petra Lomnického na tému rozpad Európy nie je možné ani potrebné vnímať v celku aj napriek tomu, že režisér Jozef Vlk a herec Marián Prevendárčik pridávajú textu množstvo vtipu. Hoci sa divák musel často chytať pomyselnej slamky, význam estetickej inscenácie je jasný. Táto loď sa potápa. Aj s nami.

Celý článok si môžte prečítať na kultura.pravda.sk