Baletné špičky – všetci ich milujeme, ale viete ako vznikli?


Napriek tomu, že špičky vnímame ako samozrejmosť, pravdou je, že táto tanečná obuv (sama o sebe) prešla vývojom a má svoju históriu. Veď len fakt, že klasický tanec je o dve storočia starší než prvá zmienka o tanci en pointe, hovorí za všetko. Špičky sa vyvíjajú a menia i dnes. Odborníci sa snažia neustále zlepšovať technológiu výroby. Kedysi však pracovali len s tým, čo bolo dostupné …. s plátnom.

 

BRATISLAVA, 13. mája 2018 (zazivasen.sk, Natália Jabůrkova)

Trocha z (ne)nudnej histórie…

Prvá tanečná obuv, ktorá sa používala pre tento druh tanca, bola veľmi podobná klasickým mäkkým cvičkám, ktoré sú dnes základnou tanečnou obuvou. Tá umožňovala stráviť v pozícii en pointe len veľmi krátky čas. Tanečnice si k sebe uväzovali palec s „ukazovákom“ na nohe pomocou špagátu a tie následne spevňovali látkou. Tak dosahovali väčšiu stabilitu a výdrž.

Prvé špičky 1

Tanec en pointe? Náhoda.

Prvá zmienka o tanci „na končekoch prstov“ pochádza z roku 1794. Charles Didelot vtedy vyvinul mechanizmus, ktorý tanečnice nadvihoval do vzduchu tak, že sa na chvíľu dotýkali zeme len končekmi prstov. Éterickosť a ladnosť, ktorú tým dosiahol, vyvolala u obecenstva také nadšenie, že sa doboví choreografi snažili do svojich choreografií včleniť viac tanca en pointe. Treba poznamenať, že cieľom mechanizmu nebol tanec „na špičkách“, ale pomoc mužským tanečníkom pri partnerskej práci, ktorí začali zdvíhať tanečnice vyššie než bola úroveň ramien. To bolo vďaka honosným a ťažkým kostýmom prakticky nemožné.

Prvou tanečnicou, ktorá tanec en pointe predviedla, bola legendárna Maria Taglioni v balete Sylfida (1832). Jej špičky boli len slabou modifikáciou saténových papučiek. Podrážku tvorila hrubšia vrstva kože a samotná špička bola len „naškrobená“ tak, aby držala požadovaný tvar. Tanec na špičkách bol v tomto prípade extrémne bolestivý a zvládali ho len tanečnice s mimoriadnou fyzickou silou. Dodnes sa špekuluje, že Maria Taglioni musela mať mimoriadne silné chodidlá a prsty na nohách. Inak by vraj nebolo možné udržať balans tak, aby bola schopná na palcoch naozaj stáť.

Špičky Marie Taglioni

Taliansko nie je len domovskou krajinou módy…

Predchodkyne dnešných špičiek sa zrodili v Taliansku v 19. storočí. Tanečnice ako Pierina Legnani, ktorá bola prvou interpretkou Čajkovského Labutieho jazera vo verzii, ktorá je známa dodnes, už disponovali vystuženou tanečnou obuvou. Platforma špičky bola rovná a tvrdá a priestor špičky tvorilo mnoho vrstiev plátna. Tieto modely sú považované za prvých predchodcov dnešných baletných špičiek.

Špičky 2

Vďaka tomuto zlepšeniu sa na určitý čas žezlo baletnej veľmoci vrátilo do Talianska. Pevnejšia špička ich baletným majstrom umožňovala  preklenúť technické limity. Ich tanečnice  dokázali viac, než na špičke len stáť, ale špeciálne sa zameriavali na vylepšenie rotácie a viacnásobných piruette. Bola to Pierina Legnani, ktorá po prvý raz „zatočila“ tridsaťdva fouettés, a to práve v code zo spomínaného Labutieho jazera.  Stále však treba pripomínať, že v tomto období tanečnice netancovali na špičkách v takej miere, aká je dnes štandardom.

Ďakujeme, Anna Pavlova.

Špičky, podobné tým súčasným, začali vznikať na začiatku 20. storočia vďaka primabaleríne Anne Pavlovej. Pavlova mala väčšie palce, výrazné priehlavky a kužeľovitý tvar dolných končatín, čo zvyšovalo tlak na jej chodidlá. Práve pre ňu sa začali vyrábať baletné špičky s pevnejšou oporou klenby, tzv. klinom, ktorý bol v tom čase z dreveného odpadu, a s pevnou, širokou plochou špičky. Tá jej pri tanci en pointe umožňovala rozložiť tlak a váhu, ktorú vyvíjala na svoje prsty. Práve tento model začali následne využívať aj ostatné tanečnice.

Dnes poznáme množstvo pomôcok zabraňujúcich tvorbe pľuzgierov a odrenín, ktoré so sebou tanec en pointe prináša. Napríklad silikónové alebo penové návleky na prsty, separátory prstov či „oldschoolové“ náplaste a vatu. I tak môže byť tanec na špičkách veľmi bolestivou záležitosťou. Nabudúce, keď uvidíte naše tanečnice na špičkách, odmeňte ich veľkým potleskom. Verte, že si ho zaslúžia.