B-girl Zuzana Hanusová: Bežný deň v živote tanečníčky neexistuje


Zuzana Hanusová B-girl

Najradšej trénuje hneď ráno.

 

BRATISLAVA, 31. októbra 2018 (fici.sk, Zuzana Bodnárová)

Keď sa povie break dance, väčšina ľudí si predstaví tanečníkov – mužov. Tomuto tanečnému štýlu sa však venujú aj ženy. Jednou zo šikovných slovenských B-girls je Zuzana Hanusová, ktorá sa “láme” už od roku 2008.
V roku 2013 založili s priateľom Romanom Šamudovským, známejším pod prezývkou Dexter, tanečnú školu s názvom Škola Breaku. V nej učia breaking najmä deti a mládež od šiestich rokov.

Je na Slovensku ťažké živiť sa tancom?

Vo všeobecnosti by som povedala, že živiť sa tancom na Slovensku jednoduché nie je, ale samozrejme, dá sa to. Myslím si, že čo sa týka umenia a športu u nás, tak ho ešte stále nevieme až tak dobre oceniť.
Veľa ľudí si myslí, že čo by tanečníci chceli za tých “niekoľko minút”, ktoré trvá show alebo nejaký program… Je dôležité povedať, že pre tanečníka to nie je pár minút, ktoré vystupuje, ale roky ťažkej práce na sebe.
Taktiež záleží aj na konkrétnych tanečníkoch, aké sú ich nároky na život. Ja osobne som sa niekoľko rokov živila iba tancom, vystúpeniami a jeho učením v spolupráci s inými umelcami a tanečnými školami. V roku 2013 sme sa s priateľom a tiež tanečníkom, Dexterom, rozhodli založiť vlastnú tanečnú školu Škola Breaku, ktorá je jedinou tanečnou školou na Slovensku zameranou výlučne na štýl break dance. V súčasnosti mám popri tanci a našej tanečnej škole aj zamestnanie, keď som si po zranení povedala, že je dobré myslieť aj na zadné vrátka.

Tancuješ štýl, ktorému sa venujú prevažne muži. Vieš odhadnúť, koľko je na Slovensku B-girls?

Je pravda, že breakin (break dance) býval doménou najmä mužov, ale či už vo svete alebo aj u nás sa ženy stále viac zapájajú do tohto tanečného break dance sveta a nie zriedka sa stane, že mužov v tanečných bitkách poriadne vytrápia. (úsmev)
Na Slovensku nemáme veľa B-girls, no aj v u nás v tanečnej škole vidíme, že u dievčat je stále väčší a väčší záujem o tento tanečný štýl. Máme zopár veľmi nádejných talentov, ktoré ak vydržia, tak v budúcnosti by mohli zamiešať karty.

Hip-hop bol kedysi veľkým trendom, dnes už nie je taký silný. Odzrkadlilo sa to nejako v záujme o kurzy vo vašej tanečnej škole? Aký je záujem dnešných detí o break?

Záujem o kurzy je napriek tomu, že hip-hop už možno nie je takým trendom, ako býval 10 – 15 rokov dozadu, no medzi mladou generáciou má stále silné postavenie. Deti a mladí, niekedy aj starší majú záujem skúšať nové veci, zdolávať výzvy a byť cool.

Čo je najťažšie na vedení tanečnej školy?

Asi by som nevedela pomenovať jednu najťažšiu vec. Nie je to len o vedení tanečných lekcií a vystúpeniach. Je veľmi veľa aktivít, ktoré musí človek robiť, a povinností, na ktoré treba myslieť – od administratívy, zhánanie sponzorov, prípravy rôznych projektov (súťaží), budovanie kontaktov a sietí, marketing…
Sú to veci, ktoré na prvý pohľad nie sú viditeľné, ale bez ktorých by žiadna tanečná škola, ani iná organizácia, nemohla úspešne fungovať.

Existuje niečo ako bežný deň v živote tanečníčky?

Myslím si, že bežný deň v živote tanečníčky neexistuje. Každý sme iný a máme iný režim. Moje dni sa líšia v závislosti od toho, či niekde učím alebo máme vystúpenie.
Najviac mi však vyhovuje režim ranných tréningov, kedy som plná energie, mám čistú hlavu, ešte nemusím nad ničím rozmýšlať, žiadne povinnosti vtedy neexistujú. Po takomto vydarenom začiatku dňa idem do práce a večer sa venujem organizačným povinnostiam okolo tanečnej školy alebo projektov, na ktorých v tej chvíli pracujeme.

Čo ťa v týchto dňoch najviac zamestnáva?

V súčasnosti sa okrem tanečných vystúpení na propagáciu ochutených mliek venujeme rozbehnutiu novej sezóny v Škole Breaku, plánovaniu aktivít počas roka, a najmä pripravujeme Next Generation Jam 5 – piaty ročník medzinárodnej break dance súťaže pre detí a profesionálov a tanečný festival pre verejnosť s množstvom workshopov a aktivít, ktorý sa bude konať už 17. novembra v Bratislave.

Máš nejaký “plán B”, čomu by si sa venovala, keby si z nejakého dôvodu nemohla ďalej tancovať?

Myslím si, že tancu sa dá venovať navždy, aj keď človek už z nejakého dôvodu aktívne netancuje. Je tu stále tanečná komunita, v ktorej sa dá pôsobiť, vedenie tanečnej školy, organizovanie workshopov, súťaží, sieťovanie tanečníkov v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí, šírenie povedomia o tanci medzi laikmi a verejnosťou, a takto by sa dalo menovať ešte dlho.
Ale ako som už spomínala, zadné dvierka mám. Rozbiehame vlastnú značku ženských legín určených špeciálne pre šport a tanec LEGI a momentálne pôsobím v oblasti finančného auditu. Uvidíme, čo všetko ešte život prinesie.