So slovenskými ľudovkami sa zžili aj zahraniční baletní tanečníci


Rodná zem - Balet Štátne divadlo Košice, ŠDKE

Košickým divadelným javiskom sa pretancuje Rodná zem.

 

BRATISLAVA, 20. decembra 2018 (Korzár Košice, Svjatoslav Dohovič)

Baletný súbor Štátneho divadla Košice opäť potvrdzuje svoju výnimočnosť a jedinečnosť.

V svetovej premiére uviedol nový autorský projekt choreografa a režiséra Ondreja Šotha Rodná zem.

Podobne ako v známom filme, aj na javisku divadla choreografi troch generácií – Juraj, Kubánka, Ondrej Šoth a Marek Šarišský – prevedú divákov Slovenskom a dajú im nazrieť do hlbokej studnice ľudových zvykov a tradícií.

Posledná tohtoročná premiéra je vyvrcholením osláv storočnice vzniku Československa a je zároveň venovaná aj legende slovenského folklórneho tanca Jurajovi Kubánkovi k jeho nedávnym deväťdesiatinám.

Myšlienku na predstavenie Rodná zem nosil Ondrej Šoth podľa vlastných slov v hlave už dlhšie.

„Rodná zem je pre mňa oslavou národnej hrdosti, príslušnosti k miestu, kde sme sa narodili, kde sme zažili svojich rodičov, školy, základ svojho života. Znamená pre mňa našu prírodu, krásy Slovenska. Lebo, keď ním človek prechádza autom, tak si uvedomí, že Slovensko je prekrásna krajina. A že každý človek by mal byť na svoju zem, na zem, v ktorej sa narodil, hrdý. Folklór je naša národná identita. Keď som bol dieťa, stále som vnímal tanec veľmi oddelene. Toto je balet, toto je klasický tanec, toto je folklór. Vtedy som sa nikde nestretol s tým, že by bol súčasný tanec ovplyvnený folklórom. Aj preto som sa na začiatku svojej kariéry snažil inšpirovať ľudovým tancom,“ hovorí Šoth.

Trojgeneračné stretnutie choreografov

Tanečné predstavenie je rámcované príbehom lásky českého dievčaťa k slovenskému chlapcovi, ktorej bránia rodičia dievčiny.

„Začína v pohraničnom regióne Myjavy a napokon z toho bude akýsi prechod regiónmi, i keď nie všetkými. Chceme divákovi ukázať tú rozmanitosť kultúry regiónov a etník na Slovensku. Ideme cez Myjavu, Podpoľanie, Horehronie, smerom na Liptov a potom ku goralským tradíciám. Prechádzame do vítania jari, cigánskeho folklóru až po Šariš a Zemplín. Je to jednoducho taký prechod naším Slovenskom. Dali sme sa na to a teším sa z toho, že ako jediný profesionálny divadelný súbor na svete, ktorý tancuje klasický repertoár, tancujeme aj folklór. V slovenskom folklóre je množstvo zmien dynamiky, rytmu a koordinácie pohybov. Tým je pre tanečníka zaujímavý a často komplikovaný,“ odhalil autor obsah aj náročnosť naštudovania Rodnej zeme.

Zaujímavosťou novej inscenácie je aj stretnutie troch generácií choreografov.

Tú najmladšiu zastupuje Marek Šarišský, ktorý zároveň aj tancuje v titulnej postave slovenského chlapca Juraja.

Je to pre neho po Charliem Chaplinovi druhá choreografická spolupráca s Ondrejom Šothom.

„Bol to iný žáner ako je Rodná zem a bolo to pre mňa ťažšie a cítil som sa trochu neisto… Tentoraz sa mi pracuje veľmi dobre, lebo folklóru sa venujem už od detstva,“ priznáva Šarišský.

Podľa neho ľudový tanec, spolu s hudbou, spevom, zvykmi a tradíciami do umenia bezpochyby patrí.

„Folklór je niečo, čo je ukryté niekde hlboko v každom z nás, no nie každému človeku sa to podarí objaviť. Kto to nájde a pestuje v sebe, obohatí to jeho život a prinesie mu veľa pekného,“ myslí si mladý choreograf.

Aj so živou hudbou

Nová tanečná inscenácia Rodná zem bude zaujímavá aj po hudobnej stránke.

Okrem reprodukovanej hudby z diel Svetozára Stračinu, Tibora Andrašovana či Jána Cikkera, bude niektoré choreografie sprevádzať živá ľudová hudba v podaní Muziky Milana Rendoša, ktorú okrem kapelníka tvoria Ľuboslav Hudák, Matej Lacko a Marián Gereg.

Ako hostí si do predstavenia prizvali aj klarinetistu Radoslava Gajdoša a speváčku Barboru Feckovú.

Pre „rendošovcov“ je to po inscenácii Jánošík druhá spolupráca so Štátnym divadlom Košice.

„Spracovania hudobných velikánov ponúkajú zvuky a farby symfonického orchestra. V predstavení je však množstvo priestoru na intímnejšie prejavy tanca, kde je najvhodnejším hudobným doplnkom práve obsadenie ‘klasickej’ cimbalovky, akú ju majú ľudia zažitú z tradičnej kultúry. Práve pri návštevách kútov Slovenska počas predstavenia tak môžu vyznieť základné regionálne hudobné nárečia, na ktorých sme si dali do veľkej miery záležať. A nakoniec, hudba hraná naživo a našitá na okamžité reagovanie s tancom je to, čo robí divadlo jedinečným,“ hovorí kapelník Rendoš.

Pohladenie na duši

V titulnej postave českej dievčiny sa predstaví aj sólistka baletu Eva Sklyarová.

Tá priznala, že skúšobné obdobie bolo náročné, pretože okrem prípravy inscenácie súbor odohral viacero predstavení z repertoáru a absolvoval aj zájazd do Plzne.

„Mám veľmi rada scénický tanec obohatený folklórom. Teším sa, že sme sa vrátili k našim tradíciám, ktoré som odmalička spoznávala doma. U nás sa stále spievalo a je škoda, že sa na to teraz trochu zabúda. Pre mňa je to pohladenie po duši. Klobúk dole pred našimi tanečníkmi, Talianmi, Japoncami, Maďarmi, že sa takto zhostili slovenských ľudových tancov a musím povedať, že ich tancujú veľmi dobre,“ pochválila Sklyarová svojich kolegov, ktorí sú z rôznych kútov sveta.

V novom predstavení košického divadla účinkuje takmer celý baletný súbor, ale aj deti zo Súkromnej ZUŠ Boby Brelly.

Scénu vytvoril Juraj Fábry, o kostýmy sa postaral Andrii Sukhanov a v rámci predstavenia uvidia diváci aj filmové zábery známeho dokumentaristu Juraja Barabáša.