Tip na balet: Chaplinov smiech cez slzy


Tulák Chaplin

K Charliemu Chaplinovi má priam osobný vzťah množstvo ľudí. Niet sa teda čo čudovať, že inscenácia Tulák Chaplin, ktorá mala premiéru minulý týždeň v Balete SND, vyvolala osobné spomienky tvorcov i divákov.

 

BRATISLAVA, 31. marca 2019 (kultura.pravda.sk, Helena Dvořáková)

Pôvodný balet v troch dejstvách s podtitulom Pocta géniovi je venovaný 130. výročiu narodenia slávneho umelca a pripravil ho medzinárodný tím. Autormi sú Daniel de Andrade (libreto, choreografia, réžia), Carl Davis (hudba a hudobné naštudovanie) a Mark Bailey (scéna a kostýmy). Dirigenti sú Carl Davis a Dušan Štefánek.

Práve Dušan Štefánek si na tlačovej konferencii po generálnej skúške baletu zaspomínal na svoje zážitky s Charliem Chaplinom: Aj on chodieval do bratislavského Kina Čas, kde sa nepretržite premietali krátke filmy a Chaplinove grotesky do toho programu neodmysliteľne patrili. Riaditeľ baletu SND Jozef Dolinský ml. zasa spomína, že jeho starý otec, stolár, ktorý pracoval takmer do osemdesiatky, veľmi málo hovoril a miloval Chaplinove grotesky: „Asi to malo niečo spoločné s nemým filmom. Neviem. Detské spomienky sú zahalené detským vnímaním sveta. Kedysi som mal veľmi príznačné záchvaty smiechu a dnes ma genialita Chaplina dojíma a utieram si slzy, ktoré nie sú od smiechu.“

Aj z citovaného vidno, že inscenovanie životného príbehu Charlieho Chaplina bolo pre Slovenské národné divadlo srdcovou záležitosťou, čo z baletu cítiť. Je to síce pocta géniovi, akým Chaplin bol, ale aj návrat tvorcov a divákov do minulosti, do tej jej čarovnej dimenzie. Chaplin akoby vychoval niekoľko generácií ľudí z rôznych krajín. Jednoduchým spôsobom ukazoval, čo je správne, ľudské a čo by sa robiť nemalo. Nebolo to žiadne mentorovanie, ale dojímanie. Veselé i smutné. Samý humor, žarty, príbeh, hudba, poézia. Až teraz s odstupom času vidno, koľko v tom bolo aj faktografie, kritického pohľadu na dobu, v ktorej Chaplin žil a tvoril. Čo všetko komentoval! Dá sa povedať, že Chaplin glosoval svetové udalosti ako priemyselná revolúcia, nástup fašizmu a ovplyvnil charakter ľudstva. Zadržal ho, svojím originálnym spôsobom, nad vodou. Deti napríklad aj v normalizačnej televízii sledovali jeho grotesky, filmy, smiali sa a, ani nevediac ako, učili sa férovosti, statočnosti, jemnocitu. Spoznávali hodnotu a pocit slobody.

Chaplinove grotesky už síce nie sú na dennom poriadku, ale jeho odkaz a sláva nehasnú. Vlastne až dnes si naplno uvedomujeme, aký bol Chaplin vnímavý a rozhľadený človek. Ako vedel odhadnúť situáciu, keď sa objavil Adolf Hitler. V roku 1940 nakrútil kritický film Diktátor, ktorý je stále platný a pôsobivý. A urobil to originálne: vodca chce svetu diktátorským spôsobom vnuknúť pozitívny program a hodnoty. Tento prejav odznie aj na spomínanom predstavení. Väčšinou je však na scéne osobný Chaplinov život, jeho známe filmové diela, lásky, drámy, úspechy aj prehry. Miesta, kde žil. Príbeh sa začína dojímavo v chudobnom bytíku v Londýne, kde Charlieho mamu bije opitý otec. Práve takúto postavu zahral v groteske a odštartoval hviezdnu kariéru. Aj zlé vedel zmeniť na užitočné a slzy menil na smiech. Je to všetko na javisku SND, a vraj sú na to zvedaví aj Chaplinovi príbuzní.