Prvoaprílový koncert Opery a Baletu SND


Prvoaprílové gala v SND

Slovenské národné divadlo uviedlo Prvoaprílový koncert, na ktorom sa spoločne predstavili umelci operného a baletného súboru pod taktovkou Dušana Štefánka a v réžii Pavla Smolíka.

BRATISLAVA, 3. apríla 2019 (operaslovakia.sk, Vladimír Blaho)

V prvých desaťročiach existencie SND koncerty suplovali neexistenciu národného symfonického orchestra, pričom občas museli platiť istú daň aj politickej moci (koncerty k výročiam Masaryka, Tisu a KSČ). Neskôr sa už vyslovene operné koncerty obmedzili na najväčšie sviatky kalendárneho roku prípadne na inauguračné koncerty nových sezón súboru. V posledných rokoch organizované koncerty pod názvom Voci da camera (viac orientované na piesňovú než opernú tvorbu) sa príliš neosvedčili aj vzhľadom na špecifickú (ne)vyspelosť bratislavského publika.

Po nedávno uvedenom benefičnom koncerte v prospech chorých detí sa teraz vedenie SND odhodlalo k ďalšiemu koncertu a usporiadali ho ku Dňu vtákov, čiže prvému aprílu spájanému vždy s veselou náladou galakoncert. Prvá časť posledného slova vyznieva trocha nadnesene, veď v dnešnom svete niet veľmi čo oslavovať, azda sa len tešiť slovám s predneseného známeho Smetanovho zboru „Proč bychom se netěšili“. Cieľ pobaviť nie celkom tradičné operné publikum koncert splnil, diváci sa smiali, umelci šantili.

Predsa sa však nad podujatím treba aj hlbšie zamyslieť. Na jeho umeleckom profile sa podieľali tak operní ako baletní umelci. Tvorcom programu (námet Denisa Macho, scenár Pavol Smolík, Martin Vanek, Andrej Szabo) sa neveľmi vydarilo udržať jednotiacu líniu pre oba súbory. Kým operná časť šla jasne po myšlienke zábavnosti, baletné čísla (zhodou okolností čosi viac aplaudované než čísla operné) boli „len“ kvalitnými ukážkami práce choreografov a tanečníkov bez pevnejšieho vzťahu k nosnej ideovej línii.

Celkový obraz podujatia bol trocha prekomplikovaný. Počuli sme operné árie, ansámble, zbory, predohru, baletné etudy, paródie opery i tanca, sledovali filmové zábery z Bednárikovej inscenácie Majstrovská lekcia Marie Callas (z roku 2001) v kombinácii so živou ukážkou z tejto hry s prítomnosťou hlavnej protagonistky Emilie Vášáryovej. Nechýbal ani hovoriaci konferenciér a jeho nemý proťajšok, a tiež dva výstupy realizátora detských operných výchovných podujatí Martina Vaneka. Niektoré výjavy boli kostýmované, iné civilne poňaté, spevácke čísla boli väčšinou podávané poloscénicky, hoci zavše aj so spievaním z nôt. Celkovo skôr než o koncerte by sa dalo hovoriť o opernom šou alebo o veselom operno-výchovnom koncerte pre dospelých.

 

Celý článok si môžete prečítať TU.