Ako by sa asi cítili obyvatelia panelákového bytu, keby ich navštívili ľudia, čo kedysi žili v dome, na mieste ktorého vyrástol? Nielen o tom rozpráva predstavenie Bubliny v betóne, ktoré v sobotu a nedeľu uvedie v premiére Alternatívne divadlo elledanse v Bratislave.
Bratislava 26. apríla 2013 (Jena Opoldusová, PRAVDA) – „V roku 1985 som sa presťahoval do Petržalky a práve vtedy tam búrali posledné staré pôvodné domy. Prechádzal som sa tam, fotografoval som si to. Bolo veľmi sugestívne vidieť stopy minulých životov. A začal som si predstavovať, že na mieste, kde stojí môj panelák, bol určite tiež nejaký dom. Dlho som sa chystal, že urobím niečo, kde sa ľudia z toho domu zrazu zhmotnia v prítomnosti,“ povedal Viliam Klimáček, autor námetu, libreta aj režisér predstavenia.
Na základe zážitku z minulosti vytvoril poctu betónovým panelákom a starým domom, čo predtým stáli na ich miestach. „Divadlo elledanse je na sugestívnom mieste bývalého bitúnku, tak som si povedal, že by sa to tu hodilo. Na projekte sa zúčastnila aj skupina Longital, predtým Dlhé diely, takže je jasné, že je to pocta aj inému sídlisku, ktoré stojí na mieste tuším bývalých vinohradov. Zišli sme sa tu ľudia, ktorí bývajú v moderných domoch, postavených na troskách starých domov, takže veľmi ľahučko spomíname na minulosť,“ pokračoval Viliam Klimáček. Muž, žena a nenarodené dieťa. Muž odíde za prácou do Ameriky a opustí ženu i dieťa. To je príbehová línia roku 1913. „Sú to typickí ľudia tej doby z vrstvy, ktorá mala veľké problémy prežiť, veľké finančné problémy. De facto hovorím čiastočne aj o svojej rodine, ktorá v tridsiatych rokoch masívne odišla do Argentíny. A pôvodne mal odísť aj môj otec,“ vysvetlil spisovateľ, dramatik a režisér, ktorý sa fascinujúcej téme emigrácie venuje vo viacerých hrách i knihách.
„Spoluautorom choreografie je Rado Piovarči. Party, ktoré tancuje ako muž z roku 1913, sú čistý súčasný tanec. Súčasnosť, to je pohybové divadlo. V predstavení je aj pár komerčnejšie ladených muzikálových čísiel. Tie sú priliehavé našej dobe roku 2013, keď je veľa vecí rýchlych, povrchných – ide hlavne o to, aby boli atraktívne a aby mali predajný obal. Minulosti sme dali väčšiu vážnosť,“ povedala choreografka Šárka Ondrišová.
Alternatívne divadlo elledanse v spolupráci s GUnaGu a skupinou Longital uvádzajú Bubliny v betóne ako „iný muzikál“. Nepoužívajú typické muzikálové postupy s opakovaním refrénov či leitmotívovými pesničkami, ani veľký orchester, či tanečný súbor. „Bubliny v betóne sú menšie, skromnejšie, vychádzame z podmienok, ktoré naše divadlá elledanse a GUnaGu majú. Obaja, Šárka Ondrišová a ja, sme pracovali vo veľkých divadlách na veľkých muzikáloch a robiť niečo malé a komorné bolo osviežujúce,“ dodal Viliam Klimáček.