Premiéra baletu Don Quijote sa blíži!


Don Quijote Balet SND olga_chelpanova_kitri_konstantin_korotkov_basilio_2

Baletný epos na motívy románu Miguela de Cervantesa Don Quijote bude mať v Slovenskom národnom divadle premiéry 22. a 23. novembra 2019 v novej budove SND. Pozrite si prvé fotografie z kostýmovej skúšky!

 

BRATISLAVA, 14. novembra 2019 (mojakultura.sk)

Dielo na motívy románu španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa a hudbu Ludwiga Minkusa predstavil v roku 1869 po prvý raz Marius Petipa v moskovskom Cárskom Veľkom divadle a odvtedy zdobí tento baletný šperk repertoár svetových divadiel. Geniálny inscenátor klasických baletných diel popretkával milostný príbeh zakázanej lásky Kitri a Basila s fantazijným svetom Dona Quijota, ktorý sa vydal hľadať dámu svojho srdca. Balet ako synonymum večného boja s veternými mlynmi uvádza súbor Baletu Slovenského národného divadla v naštudovaní znalcov klasických diel Vasilija Medvedeva a Stanislava Feča.
Veľkolepá výprava s atmosférou slnečného Španielska, temperamentná hudba, plná južanských motívov a dynamická choreografia, prezentujúca virtuozitu sólistov i zboru, sľubujú nevšedný zážitok.

Kostýmy navrhla významná ruská kostýmová výtvarníčka Jelena Zajceva. Absolvovala štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie vied v Petrohrade. Svoju kariéru začala v Lenfilm štúdiách a pracovala ako kostýmová asistentka pri filmových produkciách Dom z piesku, Dreams of Russia, The Mission (réžia A. Negrin) a ďalších. Súčasne spolupracovala na divadelných produkciách Netopier (Novosibirsk, kostýmy M. Azizyan), Červená Giselle (Boris Eifman Theatre, Petrohrad, kostýmy Viačeslav Okunev). V roku 1997 začala pracovať ako kostýmová výtvarníčka pre Mariinské divadlo. Ako dizajnová technička sa venovala produkciám, medzi ktorými boli opery Parsifal, Piková dáma a Figarova svadba. Ako kostýmová dizajnérka vypracovala kostýmy pre operu Blúdiaci Holanďan a pre originálnu verziu baletu Popoluška. V roku 2001 začala v Moskve pracovať pre spoločnosť Nová opera. V roku 2003 prijala angažmán vo Veľ kom divadle v Moskve na post špecialistky pre tvorbu, produkciu a výskum divadelných kostýmov. Vytvorila kostýmy pre Lady Macbeth (2004), Wojczek (2009), Don Giovanni (2010), pre balety Korzár (2007), Paquita (2008), Zakharova Supergame (2009) a Esmeralda (2009). V roku 2007 mala podiel ako asistentka na opernej produkcii Jej pastorkyňa v Bavorskej štátnej opere (réžia Dmitrij Čerňakov). V roku 2008 mala ako spoludizajnérka podiel na kostýmoch na inscenácii Hráč v Štátnej opere Unter den Linden a v divadle La Scala, navrhovala kostýmy pre Lady Macbeth Mcenského okresu v Düsseldorfe, pre balet Giselle vo Volgograde a v Perme, pre balet Korzár v Perme, pre balet The Golden Age of Ballet Imperial v Čeľabinsku alebo Macbeth v Novosibirsku a v Opéra Bastille. V roku 2010 navrhla kostýmy pre dialógy karmelitánok v Bavorskej štátnej opere v Mníchove a pre operu Don Giovanni v Aix-en-Provence.

Nadaný baletný majster Marius Petipa bol už v mladosti presvedčený, že Rusko bolo jedinou krajinou, kde umenie baletu prekvitalo a napredovalo správnym smerom. Vo svojich baletoch Petipa naplno využil všetky možnosti klasického baletu a obsiahol všetko, čo ponúkal francúzsky a taliansky balet. Bol presvedčený, že technika, akokoľvek pre tanec dôležitá, nie je hlavným cieľom tanečníka. Virtuozita musela ísť ruka v ruke s rolou a umením, so správnym porozumením postave. Zaujímavé je tiež, že nikdy nedovolil svojim osobným sympatiám a antipatiám, aby ovplyvnili jeho prácu.

Tí, ktorí od Petipu očakávali „vážny dramatický balet“, museli byť sklamaní. No publikum, ktoré prišlo na premiéru baletu Don Quijote 14. decembra 1869, nečakalo od materiálu vychádzajúceho zo Cervantesovho príbehu žiadnu múdrosť či hĺbku, v tom čase bol balet len pastvou pre oči. Španielske farby, emocionalita, iskrivé rytmy a radosť zo života očarili každého. Všetky tieto prvky sa naplno rozvili ako v choreografii, tak v šarmantnej hudbe štylizujúcej španielske prvky. Neboli tu žiadne znaky autentických španielskych ľudových prvkov, keďže nik z tvorcov nemal zámer zapracovať ich do diela. Moskva je dodnes hrdá na tento jediný balet, ktorý vznikol práve pre ňu. Praktický Petipa preniesol po niekoľkých rokoch inscenáciu do Petrohradu. Rozhodnutie si, samozrejme, vyžiadalo isté úpravy – napokon, žiadna balerína v hlavnom meste by nevyšla na javisko, keby jej neponúkalo priestor predviesť svoju brilantnosť v klasickom tanci. Petipov verný druh v „boji“, skladateľ Ludwig Minkus, pridal piate klasické dejstvo k štyrom dejstvám pretkaným charakteristickými tancami. V tejto forme dosiahol Petipov Don Quijote postavenie klasického umeleckého diela.

Odvtedy prišiel celý rad choreografov, ktorí vytvorili svoje inscenácie podľa Petipovej a Gorského verzie. K baletu pribudlo nespočetne veľa nových obrazov, šarm Dona Quijota magneticky priťahoval tanečníkov, pričom skoro všetky princípy umožňovali pridávať rôzne zmeny. Prirodzene, prichádzala rastúca potreba vrátiť sa ku klasickej Petipovej verzii, oprášiť ju a znovu objaviť poklad hlboko v nej ukrytý.
V sezóne 2019/2020 si pripomíname 150 rokov od prvého uvedenia baletu Don Quijote.

Inscenačný tím
Hudba Ludwig Aloisius Minkus
Libreto Marius Petipa
Choreografia Vasilij Medvedev Stanislav Fečo
Hudobné naštudovanie Dušan Štefánek
Dirigent Dušan Štefánek
Scéna Andrei Voitenko
Kostýmy Jelena Zajceva

FOTOGRAFIE zo skúšok si môžete pozrieť TU.

Bratislava v podupu


Viktor Černický PLI - Bratislava v pohybe, súčasný tanec

V měsíci říjnu byla Bratislava znovu naplněna tancem díky festivalu Bratislava v pohybe. O tom, že tento mezinárodní festival současného tance je významným elementem v šíření a upevňování pozice tanečního umění zejména, ale nejen v Bratislavě, svědčí jeho více než dvacetiletá historie.

 

BRATISLAVA, 11. novembra 2019 (Bc. Hana Gallinová)

V letošním ročníku se v rámci hlavního programu festivalu událo sedm představení. Zřejmě největším úspěchem v mezinárodním kontextu bylo hostování skupiny EASTMAN světově proslulého choreografa Sidi Larbi Cherkaui s představením Nomad, které naplnilo Slovenské národné divadlo fantazijními obrazy z neznámé planety a strhujícími výkony tanečníku a tanečnic. Neméně očekávaná byla také Anton Lachky Company s představením Ludum. Charakteristický choreografický rukopis slovenského rodáka Antona Lachkého působícího zejména v zahraničí mohli diváci shlédnout v MDPOH. Třetím početnějším seskupením, jež se stalo součástí programu festivalu, bylo Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica, které prezentovalo projekt 3×20 Ženy v choreografii Martiny Hajdyly Lacové, Lívie Méndez Marín Balážové a Zuny Vesan Kozánkové. Tyto tři choreografky získali za tvorbu jmenované inscenace ocenění Dosky 2019 – Mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla. Na jevišti Priestoru súčasnej kultúry A4 dostala možnost upoutat oči diváku i skupina Horse z Thaiwanu s představením FreeSteps – Body Scenes a dvojice izraelských tanečníků Niv Sheinfeld a Oren Laor s dílemThird Dance. V neposlední řadě prostor Galerie Nedbalka podpořil intimitu sóla Seeking Unicorns italské performerky Chiara Bersani a nepředvídatelnost sóla The Craft of Dry Lands Ice-Skating Martina Kilvádyho.

Dramaturgie festivalu znovu oplývala různorodostí, bylo představeno mnoho úhlů pohledu, ze kterých se na současný tanec dívají zahraniční i domácí tvůrci, avšak jedna z produkcí mne zaujala víc než ostatní, možná právě proto, že se trošku vymykala. Představení PLI, které se pohybovalo na hraně mezi instalací, performancí, tanečním představení a cirkusem, mne zaujalo svoji geniální jednoduchostí a hluboce rozpracovaným konceptem. Již při vstupu diváku do sálu tvůrce díla Viktor Černický prezentoval objekt svého zajmu – kancelářskou židli, a nejen jednu, bylo jich víc než dvacet. Okamžitě jsem pocítila setření hierarchie mezi performerem a objektem, vzájemný vztah byl oboustranný, židle byly manipulovány člověkem, ale současně ovlivňovali jeho reakce. Například hned v úvodu protagonista převzal rytmus padajících židlí, a ten následně tvořil „hudbu“ k celému představení. Dupání bylo v podstatě jediným pohybovým materiálem celé kompozice, variabilita rytmu a tempa v závislosti na situaci a fakt, že dominuje pohyb dolních končetin, když právě ty v sedu na židli vůbec nepoužíváme, mi přišlo perfektně rafinované. Motiv záhybu/zaoblení, jež představuje i název díla, respektive francouzský ekvivalent názvu publikace Záhyb od Gillese Deleuze, která byla jedním z Viktorových inspiračních zdrojů, se vynořilv moji mysli ve chvíli, kdy sólista zasazoval židle vedle sebe jednu do druhé. Přemýšlela jsem kolik by jich tak ještě potřeboval, aby uzavřel kruh. Hned vzápětí jsem zaznamenala spirálovitou konstrukci z dalších židlí v pravém zadním rohu vymezeného performativního prostoru. Postupným odebíráním židlípokračovala důmyslná hra s diváckým napětím, empatií či škodolibostí. Neustále se měnící architektura vizuálně pulzovala mezi souměrností a nesouměrností, mezi stabilitou a pohybem. Osobně jsem nejvíce ocenila detailní připravenost celého díla. Každý následující obraz svědčil o dlouhodobém výzkumu možností, které jen obyčejná židle poskytuje, současně však dramaturgie časování a citlivá práce s humorem dodávala představení živost. Byla jsem překvapena, kolik různých dojmů ve mne může vzbudit celkem absurdní snaha postavit dvě židle nohama na sebe za stálého pohupování performera. Doslova jsem tajila dech v očekávání, do jakých extrémů ještě může situace zajít, současně jsem však jako divák dostávala prostor přemýšlet nad dalšími, metaforickými úrovněmi díla…Korporátní společnost? Demagogie? (domněnka o jejich přítomnosti je však čistě subjektivní). Pro mne nejsilnější zvrat nastal v závěru představení, ve chvíli, kdy má pozornost začínala pozvolna unikat, nastalo ticho. Aby performer dokončil své dílo – pracně vybudovanou věž z do sebe zasunutých židlí, musel na ni vylézt. I když bylo ticho po více než čtyřiceti minutách podupávání velmi pronikavé a intenzivní, musím přiznat, že kdyby tento moment byl závěrem představení, působil by na mě poněkud pateticky. Viktor Černický však znovu projevil svůj zájem o potřeby diváka a přidal malý vtip, tak bravurně vyrovnal hladinu mezi vážností a odlehčeností díla. Není divu, že představení PLI získalo Hlavní cenu České taneční platformy 2019.

PLI

Koncept/chaoreografie/performance: Viktor Černický

Scénografie: Drahomír Stulír

Světelný design: Zuzana Režná

Dramaturgie: Lukáš Karásek

 

Při slovech o Festivalu Bratislava v pohybe nemohu opomenou doprovodný program. Jeho součástí bylo představení Niveau Stable renomované slovenské choreografky Lucie Holinové, dále Lukáš Bobalík a Soňa Ferienčíková doslova protančily ulicemi Bratislavy v rámci projektu Gate to Gate. Na půdě VŠMU proběhl workshop s jedinečným Martinem Kilvádym. A v závěru festivalu pět slovenských a českých teoretiků a kritiků zhodnotilo uplynulou taneční sezónu v diskusi Okrúhly stôl o slovenskej tanečnej sezóne 2018/2019.

 

 

Ružinovský folklórny festival 2019 opäť privíta pestrú paletu ľudových piesní a tancov zo Slovenska i zo sveta


Ruzinovsky folklorny festival

Dom kultúry Ružinov rozozvučia tradičné folklórne skupiny, prinesú pestrú paletu ľudových kultúr.

 

 

BRATISLAVA, 8. novembra 2019 (bratislavaden.sk)

Domáci i zahraničný folklór predstaví Ružinovský folklórny festival 2019, ktorý sa uskutoční 16. novembra od 14.00 hod. v Dome kultúry Ružinov. Otvorenie festivalu bude patriť najstaršiemu detskému súboru v Ružinove DFS Trávniček so svojím vystúpením Čriepky z Liptova.

V programe sú taktiež zahrnuté súbory ako FS Karpaty – Svadba z Važca a FS Devín – Cesta po regiónoch Slovenska, Komorný folklórny súbor Szőttes s programom Mimo kruhu / Körön kívül. Taktiež na Ružinovský festival prídu predstaviť svoj etno muzikál Anička a Janíčko Slováci žijúci v Srbsku. Muzikál je zaujímavý tým, že kombinuje ľudovú tradíciu s moderným tancom a hudbou z rozličných miest Vojvodiny.

VÝSTAVA AJ UKÁŽKY

Ružinovský folklórny festival už dávno prerástol svojim významom hranice našej mestskej časti a aj vďaka dlhoročným partnerstvám so Slovákmi v Srbsku a Maďarsku ukazuje, že folklór nám má stále čo povedať,“ povedal starosta Ružinova Martin Chren.

Folklór predstaví aj výstava Slovenská krása fotografa Petra Brenkusa s názvom Tichá krása, ktorá je plná autentických krojov z tradičných regiónov Slovenska a Vojvodiny. Návštevníci sa tiež môžu tešiť na bohatý sprievodný program, vďaka ktorému budú mať možnosť ochutnať tradičné jedlá, pozrieť si ukážku remesiel či nakúpiť si tradičné výrobky.

Organizátormi Ružinovského folklórneho festivalu sú Ružinov a CULTUS Ružinov. Festival podporil Bratislavský samosprávny kraj a YIT.

V Divadle Štúdio tanca na vás čaká Číra radosť


Divadlo Studio tanca Banska Bystrica - Cira radost, deti, premiera, sucasny tanec

Unikátne spojenie umeleckého súboru a detí z tanečných kurzov sľubujú výnimočný zážitok. Premiéra je naplánovaná na 15. a 16. novembra.

 

 

BRATISLAVA, 6. novembra 2019 (mybystrica.sme.sk, Tomáš Nagy)

Profesionálne tanečné divadlo s 20- ročnou históriou čoskoro predstaví svoj najnovší projekt, ktorý myslí v prvom rade na detského diváka. Nejde však pritom o rozprávku. Unikátne spojenie umeleckého súboru a detí z tanečných kurzov sľubujú výnimočný zážitok.

Tvorivú energiu umeleckého súboru a detských tanečníkov spojilo Divadlo Štúdio tanca nie po prvý raz. Pre tých, ktorí divadlo pravidelne navštevujú, určite ostala v pamäti aj inscenácia Pastierka vlkov, ktorej námetom bola kniha O Červenej Čiapočke s premiérom na jar v roku 2018.

Tento raz však samotným námetom bola úprimná detská radosť. Radosť, ktorá je v každom z nás, radosť ktorá je neuchopiteľná, radosť ktorá je nevysvetliteľná. Názov Číra radosť to len podčiarkuje.

Číra radosť je založená najmä na forme tvorivej energie. Presne tak sa formovala inscenácia, ktorou si aktéri vyskladajú svoj vlastný svet.

“Hravou formou pre detského i dospelého diváka, predstavíme choreografiu, ktorá nás prenesie do sveta kde je všetko možné, kde sa radosť povznesie nad všetko ostatné, kde si sami poskladáme svoj svet tak, ako nás baví. Svet plný fantázie, radosti, čírej bezstarostnosti, svet kde sa bavíme a usmievame len tak od srdca,” vysvetľuje riaditeľka divadla a choreografka inscenácie – Zuzana Ďuricová-Hájková.

Premiéra je naplánovaná na 15. a 16. novembra. Trochu zámerne tak budeme oslavovať slobodu o deň skôr, keďže radosť a sloboda spolu súvisia nielen na javisku, ale aj v našich životoch.

O premiéru je už teraz veľký záujem, vstupenky si môžete zakúpiť v predpredaji v sieti Ticket-Art alebo priamo na www.studiotanca.sk.

Krajské kultúrne stredisko v Žiline pozýva na vzdelávací seminár Metodika výučby ľudového tanca II.


Tanečný dom, folklór, ľudový tanec

Krajské kultúrne stredisko v Žiline pozýva vedúcich a členov folklórnych kolektívov a všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na vzdelávací seminár Metodika výučby ľudového tanca II.

 

BRATISLAVA, 30. októbra 2019 (zilinak.sk)

Uskutoční sa 23. novembra 2019 od 15:00 v priestoroch Smer klub 77 – music bar (R. Zaymusa 72/8, 01001 Žilina). Súčasťou vzdelávacieho workshopu je Tanečný dom v Žiline.

Program:  

  • 14:30 registrácia účastníkov
  • 15:00 – 19:00 Tréningový systém interpreta ľudového tanca – rytmická príprava, technická príprava, kondičný tréning, silový tréning, koordinačné cvičenia, zvládnutie regionálneho štýlu, práca s tanečnou pamäťou.
    lektor: Doc.Mgr.art. Stanislav Marišler, ArtD., Katedra tanečnej tvorby, VŠMU, umelecký vedúci SĽUKu
  • 20:00 – 22:00 Tanečný dom – tance zo Zuberca (prostá, polka, zajačí) a košíček zo Suchej Hory
    lektor: Stanislav Marišler. Hrá: ĽH Wagabanda
  • 22:00 Ľudová zábava s ĽH Wagabanda z Považskej Bystrice

Informácie:

  • Prineste si so sebou tanečnú obuv, cvičné oblečenie.
  • Účastnícky poplatok za vzdelávací seminár: 3€/osoba.
  • Účastníci vzdelávacieho semináru majú vstup na Tanečný dom bezplatný (vstup pre verejnosť 4€).
  • Prihlášku je potrebné poslať najneskôr do 11.11.2019
  • prihlásiť sa môžete na dsrnankova@vuczilina.sk alebo na t.č. 0915 787 299.

Organizátorom podujatia je Krajské kultúrne stredisko v Žiline, v spolupráci s KAF Hojana a Smer klub 77 –music bar. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.

Vášnivá baletná Carmen aj s novými tvárami


CARMEN ŠDKE

Jedenásť rokov na scéne a takmer sto repríz má za sebou vášnivá baletná Carmen, moderné tanečné divadlo režiséra a choreografa Ondreja Šotha.

 

BRATISLAVA, 29. októbra 2019 (sdke.sk)

V 99. repríze v utorok 5. novembra o 19:00 v Historickej budove Štátneho divadla Košice uvidíte v postave Carmen Silviu Borsetti, jej osudových mužov Josého a Escamilla stvárnia Marcell Medvecz a Mariano Covone a v postave Smrti sa premiérovo predstaví Františka Vargová. Okrem nich môžete spoznať ďalšie nové tváre baletu – ukrajinských tanečníkov Vladu Shevchenko a Kostiantyna Lubka, Davide Covoneho a Alessandru Improta z Talianska, japonskú baletku Su Tanaka a domácich Klaudiu Džuberovú a Tomáša Matijku. Okrem nich sa predstavia aj stážistky Kei Hirozane a Amane Miyagawa z Japonska a Veronika Vaňková a Terézia Fortunová zo Slovenska. Nenechajte si ujsť príležitosť vidieť v akcii nové tváre baletu a príďte ich povzbudiť do hľadiska. VSTUPENKY ONLINE aj v pokladni ŠDKE.

Daniel de Andrade: Je pre mňa česť, že Chaplin bude súčasťou storočnice SND


Tulák Chaplin

Daniel de Andrade, libretista, choreograf a režisér baletu Tulák Chaplin, poskytol portálu mojakultura.sk rozhovor.

 

BRATISLAVA, 20. októbra 2019 (mojakultura.sk)

Naposledy ste boli na pôde Slovenského národného divadla v marci na tlačovej konferencii, kde ste prezentovali balet Tulák Chaplin. Po pol roku sa opäť vraciate do SND. Aký je hlavný dôvod Vášho návratu do Bratislavy?
Hlavný dôvod je, že sa začala nová sezóna a predstavenie Tulák Chaplin sa po letnej prestávke opäť vrátil na scénu. A vždy keď sa to udeje, chcem byť pri procese skúšok. Okrem toho sa udiali aj určité zmeny, sú tu noví tanečníci, takže je to vždy len dobré, keď sa režisér a choreograf vráti k inscenácii po nejakom období. Pomáham novým tanečníkom pochopiť dielo ako celok a skúšame, aby sme divákom priniesli rovnako kvalitné predstavenie, ako pri premiére. A ja osobne dúfam, že dokonca lepšie.

Lepšie? A to sa vôbec dá? Vedeli ste o tom, že balet Chaplin je jedným z divácky najatraktívnejších titulov Baletu SND? Ľudia si Vášho Chaplina zamilovali. A Vy to ešte chcete zlepšovať?
Samozrejme! A robím to tak vždy! (smiech)

Takže ako presne ten proces na skúškach vyzerá? Čo konkrétne s tanečníkmi počas skúšok v týchto dňoch zlepšujete a na čom intenzívne pracujete?
Som v neustálom kontakte s celým súborom Baletu Slovenského národného divadla, s ktorým som inscenáciu pripravoval. Cosmina Zaharia a Nikoleta Rafaelisová začali s prípravou už predtým ako som prišiel a naučili nových tanečníkov základné kroky. Potom analyzujeme, ktoré scény ešte potrebujeme vylepšiť a venujeme im zvláštnu pozornosť. V týchto dňoch intenzívne skúšame jednotlivé scény a utvrdzujeme sa v tom, či sú presné, synchrónne a najmä si potrebujem byť istý v tom, že každý tanečník chápe príbeh, ktorý sa na scéne odohráva. Je veľmi dôležité chápať celý ten príbeh, to, ako sa rozvíja, jeho vzťahy. No a samozrejme, aj z emocionálneho hľadiska je to veľmi dôležité. Veď boli divadelné prázdniny, takže niekoľko mesiacov sa neskúšalo. Tie pocity sa musia opätovne obnoviť, jednotlivé postavy musia byť dôveryhodné v tom, čo stvárňujú a práve na tom pracujeme. Chceme, aby sa vrátili po prestávke na javisko stopercentne pripravení. A ja v to dúfam, že sa tak stane.

Je zvyčajné, ak sa režisér a choreograf po pol roku vráti do divadla, aby sa uistil, že inscenácia, ktorú postavil a režíroval, má všetko to, čo má mať? Alebo je to len Vaša špecialita?
Myslím si, že je to obvyklý proces. Balet Slovenského národného divadla je medzinárodný súbor, uznávaný aj v zahraničí, kde je to štandardný proces. Tvorca sa k baletu opätovne vráti aj po niekoľkých týždňoch, nieto ešte mesiacoch. Potrebuje mať pocit istoty, že tanečníci vedia fungovať spolu ako skupina a všetko je či už z hľadiska pohybového alebo emocionálneho stvárnenia diela tak, ako si to predstavoval. A samozrejme, uistiť sa, že tanečníci si pamätajú choreografiu. Ako režisér to robím pravidelne. A dokonca sa niekedy vrátim do divadla len preto, aby som si predstavenie pozrel a popracoval s jedným či dvoma tanečníkmi, ktorí sú v balete noví. A keď si to tak vezmeme, do Baletu SND v Bratislave to pre mňa nikdy nie je tak ďaleko, aby som si sem nemohol odskočiť (smiech).

Celý článok si môžete prečítať TU.

Tvorivé dni v Divadle Štúdio tanca


Divadlo Studio tanca Tvorive dni pre Vas

Trojdňové podujatie spájajúce energiu mladých tanečných talentov s profesionálmi medzinárodného súboru vypukne v Divadle Štúdio tanca aj tento rok od stredy 16.10. do piatku 18. 10. 2019.

 

BRATISLAVA, 16. októbra 2019 (bystricoviny.sk)

Začne workshopovým dňom, vyvrcholí večerným predstavením pre verejnosť a tretí deň sa zavŕši diskusiami o budúcej podobe festivalu.

Pozvanie na Tvorivé dni 2019 prijalo až osem konzervatórií z celého Slovenska. Statočnosť rozhodne nechýba:

–  Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici

– Tanečnému konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave

– Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach

– Konzervatóriu Košice

– Súkromnému tanečnému konzervatóriu v Liptovskom Hrádku

– Súkromnému konzervatóriu v Nitre

– Súkromnému konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch

– Súkromnému tanečnému konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave.

V rámci spoločného štvrtkového večera 17. októbra 2019 od 19:00 pod názvom „Divadlo Štúdio tanca a 8 statočných“ sa študenti konzervatórií predvedú na našom javisku s vlastnou pripravenou choreografiou samozrejme spolu so svojimi hostiteľmi – Divadlom Štúdio tanca.

„Projekt Tvorivé dni je dlhodobou aktivitou Divadla Štúdio tanca zameranú na študentov tanečných odborov slovenských konzervatórií,“

hovorí Tomáš Nagy z DŠT Banská Bystrica.

Cieľom projektu je zdôrazniť potrebu komplexnosti a celistvosti povolania tanečného interpreta a jeho aktívnej participácie na vzniku tanečného diela.

Primabalerína Ľudmila Titovová: Ruský balet má cveng na celom svete


Ludmila Titovova Moscow state ballet

Ruská primabalerína Ľudmila Titovová trávi šesť mesiacov z roka na cestách. Je umeleckou riaditeľkou divadla Moscow State Ballet, ktorého očarujúce klasické balety už obdivovali v 40 krajinách sveta – od Číny a Japonska cez Mexiko až po metropoly západnej Európy.

BRATISLAVA, 8. októbra 2019 (kultura.pravda.sk, Helena Dvořáková, Katarína Sedláková)

V októbri Moscow State Ballet, kde hosťujú poprední sólisti moskovského Veľkého divadla a petrohradského Mariinského divadla, prvýkrát zavíta aj do Bratislavy. V AXA aréne NTC v rámci Festivalu ruského klasického baletu odohrajú štyri predstavenia – Labutie jazero, Rómeo a Júlia, Luskáčik a Šípková Ruženka. Ľudmila Titovová tak nadväzuje na slávne Ruské sezóny, ktoré začiatkom 20. storočia v Paríži organizoval Sergej Ďagilev.

S akými očakávaniami prichádzate na Slovensko? Boli ste tu už? Poznáte slovenský balet, publikum?

Budem na Slovensku tancovať prvý raz. Môj balet prichádza prvýkrát na Slovensko, pre nás je to veľký sviatok, nová krajina. Samozrejme, máme veľké očakávania a ja len dúfam, že nadlho zostaneme v srdciach divákov. Veríme, že si nás zapamätajú a budú chodiť na naše predstavenia aj v budúcnosti.

Vraj Mexičania a Latinskoameričania všeobecne reagujú na vaše vystúpenia veľmi dobre, podobne ako ruské publikum. Od čoho to závisí?

Od našich tanečníkov vždy žiadam, aby boli aj hercami. Ak baletný umelec chápe, čo stelesňuje na scéne, tak tým automaticky žije aj publikum. Ešte neviem, aké emocionálne je slovenské publikum. Uvidíme.

Cítite už počas predstavenia, ako publikum reaguje?

Áno, určite. Profesionálny umelec musí hneď od prvého vstúpenia na javisko zachytiť oči divákov. Z nich hneď pozná, či sú diváci s ním, alebo je medzi scénou a hľadiskom energetická medzera. Je to ako horúca sprcha – alebo aj chladná, ak sa nedarí.

Hovoríte, že tanečníci musia byť súčasne hercami. Je ťažké nájsť takých ľudí? Musíte si ich vychovať?

Áno, je ťažké nájsť ich, ale s mnohými tanečníkmi dlho pracujeme na tom, aby sa páčili. Aby vedeli zahrať tak, aby diváci tlieskali, aby boli vo vytržení. Na to treba, samozrejme, aj skúsenosť, aj čas. Na začiatku možno nespĺňajú moje predstavy na sto percent, ale učia sa a postupne sa tomu približujú. Veľmi dôležité sú repetície. Niekto potrebuje dva dni, iný dva roky, aby stelesnil to či ono. Samozrejme, charizmatickí ľudia v našom súbore sú, snažím sa s nimi spolupracovať trvalejšie. Mám rada charizmatických ľu­dí.

Aké národnosti sú zastúpené vo vašom súbore?

Takmer všetci sú Rusi. Má to výhodu, že sa s nimi jednoduchšie pracuje, a zhodou okolností je väčšina z moskovských choreografických škôl. Sú mladí, ja rada pracujem s mladými, páči sa mi viesť ich, vychovávať. Sú otvorení. To je veľmi dôležité.

Slávny choreograf Boris Eifman nám hovoril, že je ťažké nájsť umelcov podľa jeho predstáv. On navyše potrebuje špeciálne vysokých tanečníkov. A čo vy?

Absolútne s ním súhlasím. Teraz má ruský balet a dokonca aj Veľké divadlo problémy s hľadaním tanečníkov. Samozrejme, technika veľmi pokročila, nároky na formu sú vysoké, všetky tie roznožky, špagáty, vysoko zdvihnuté nohy… Ale balet je predsa len umenie, nie šport, a to chcem predovšetkým odovzdať svojim mladým umelcom. Chcem, aby pozerali staré nahrávky hviezd z čias Sovietskeho zväzu, lebo to je skutočne veľký balet. Maja Plisecká či Galina Ulanovová zďaleka nemali také baletné schopnosti ako dnešní mladí tanečníci, ale ony hrali svoje úlohy tak, že nimi žili. Dnes je, samozrejme, všetko trochu inak. Ale v mojom súbore sú naozaj ľudia, ktorí žijú baletom.

V jednom interview ste hovorili, že pre vás neexistuje nič okrem baletu. Sú aj členovia vášho súboru takí oddaní baletu ako vy?

V našom kolektíve sú asi štyria takí, pre ktorých je balet tým najdôležitejším v živote. Ostatní sú výborné decká, dobre pracujú, zladene, krásne, snažia sa rásť, rozvíjať sa, zatiaľ v nich však nevidím, že by balet bol pre nich všetkým. Zdá sa mi, že to je všeobecný problém dneška, ktorý pramení z toho, že je príliš veľa všetkého. Je internet, veľa všelijakých kolektívov, súborov, je veľká konkurencia a ak sa človeku nepáči tu, ide hneď inam. Preto sa ich talent nerozvíja a nenapája z jedného žriedla, z jedného prameňa. Každý vedúci má iné požiadavky a iné nároky. Každý umelec vidí umenie svojsky a ak mladí ľudia nepracujú aspoň päť rokov v nejakom jednom systéme, tak v princípe ani nevyrastú. Zastavia sa na úrovni interpreta, ale nie profesionála. Je totiž rozdiel medzi balerínou a profesionálnou balerínou.

Celý článok si môžete prečítať TU.

Do sveta vyrážajú so 4 hlavami


Divadlo Štúdio tanca - 3x20

Divadlo Štúdio tanca odchádza do sveta: S inscenáciou 4 hlavy nás bude reprezentovať v Latinskej Amerike.

 

BRATISLAVA, 4. októbra 2019 (mybystrica.sme.sk, Tomáš Nagy)

O tom, že banskobystrické divadlo tanca robí svetové produkcie, niet žiadnych pochýb. Počas svojho 20 ročného pôsobenia absolvovalo už 65 zahraničných zájazdov. Napríklad takto pred rokom, umelecký súbor Divadla Štúdio tanca prezentoval svoju tvorbu vo Švajčiarskom meste Zug s inscenáciou Očista. Tento rok vycestujú poriadne ďaleko – navštívia Dominikánsku republiku a Panamu!

Toto profesionálne tanečné divadlo z pomerne malého mesta zo stredu Slovenska, bude totiž v prvej polovici októbra reprezentovať našu krajinu, a tiež mesto Banská Bystrica na dvoch medzinárodných festivaloch: Prisma v Paname a Edanco v Dominikánskej republike.

Podarilo sa to vďaka jedinečnej inscenácii a choreografii od Andreja Petroviča – 4 hlavy z úspešného projektu 3×20, ktorá padla do oka aj medzinárodnej odbornej verejnosti. Premiéra tohto projektu bola v apríli 2018, kedy asi nikto nedokázal predpokladať, že to môže skončiť až prezentáciou na medzinárodnej úrovni.

Zabodovali abstraktným tancom
Samotný dej inscenácie je veľmi abstraktný. Poukazuje na tvorbu uznávaného renesančného maliara Hieronyma Bosha. 4 hlavy – 4 tanečníci svedomito dokumentujú abstrakciu, ale aj rafinovane umocňujú myšlienky poukazujúce na absurdný svet, v ktorom sa nachádza záhrada rozkoší, nebo aj peklo.

Akúsi predpremiéru tejto inscenácie pred odchodom za “veľkú mláku”, odohrajú tanečníci počas Dňa architektúry 2019, ktorého súčasťou je aj Divadlo Štúdio tanca. V hlavných úlohách sa predstavia: Tibor Trulik, Michaela Mirtová, Isabela Paladin a Luca Tomao.

Popri exkurzii v priestoroch divadla tak budete môcť opäť zažiť toto jedinečné dielo v plnej kráse a odprevadiť tanečníkov do sveta.