SĽUK uvedie program Pocta majstrovi k životnému jubileu Juraja Kubánku


Juraj Kubánka je jedným z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku.

BRATISLAVA, 5. novembra 2018 (teraz.sk, TASR)

Juraj Kubánka, významný slovenský choreograf, tanečník, režisér, dramaturg, libretista, spoluzakladateľ Lúčnice a dlhoročný umelecký vedúci SĽUK-u, 31. októbra oslávil životné jubileum 90 rokov. SĽUK v spolupráci s Baletom Slovenského národného divadla (SND) pripravili slávnostný program, ktorý venujú celoživotnému dielu majstra, ktorý významne ovplyvnil vývoj slovenského tanečného umenia a jeho tvorba zaznamenala medzinárodný presah. Program s názvom Juraj Kubánka – Pocta majstrovi sa uskutoční 24. novembra v historickej budove SND. TASR informovala PR manažérka Lucia Sopková.

Juraj Kubánka je jedným z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku. Základné prvky ľudového tanca spájal s moderným náhľadom na tanec, využívajúc nové vyjadrovacie možnosti. Jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných. Umelecká dráha Kubánku je najdlhšie spojená so SĽUK–om, ale má neobyčajne pevné spojenie aj so súborom Lužických Srbov (Srbským ľudovým súborom – SLA), ďalej s poľským štátnym súborom Šlask, ako aj ďalšími telesami Lúčnica, Poddukliansky ukrajinský ľudový súbor, Československý štátny súbor piesní a tancov. Jeho tvorba ovplyvnila celé generácie tanečníkov na Slovensku i v zahraničí.

Vo folklórnom súbore Vranovčan sa za 50 rokov vystriedalo 2000 členov


FS Vranovčan

Cieľom FS Vranovčan je vyhľadávať, zbierať, uchovávať, spracovávať a propagovať folklórne bohatstvo ľudových zvykov, piesní a tancov.

BRATISLAVA, 3. novembra 2018 (teraz.sk, TASR)

Folklórny súbor (FS) Vranovčan oslavuje v tomto roku 50. výročie od svojho vzniku. Celkovo sa v ňom za toto obdobie vystriedalo takmer 2000 členov, absolvoval okolo 1750 vystúpení doma i v zahraničí. TASR o tom informoval jeho umelecký vedúci a choreograf Peter Kocák.

Cieľom FS Vranovčan je vyhľadávať, zbierať, uchovávať, spracovávať a propagovať folklórne bohatstvo ľudových zvykov, piesní a tancov.

“Posledné roky sa snažíme trošku tú tvorbu zmeniť a priblížiť folklór aj nefolkloristom,”poukázal Kocák na folklórne tanečné divadlá, respektíve muzikály. “To tradično a autenticita stále zostáva, ale je to prepojené do takého príbehu, ktorý ľudia s nami prežijú v hľadisku,”opísal. Prvým bol v roku 2013 Čierno-biely svet, o tri roky neskôr nasledovalo predstavenie Zbohom, ktoré sa dotýkalo témy padlých vojakov.

Vo FS Vranovčan pôsobí od roku 1971 až doposiaľ aj jeho otec Štefan Kocák, ktorý je odborným garantom súboru, čo sa prejavilo aj na slávnostnom predstavení pripravenom špeciálne pre toto výročie.

“Program sa volal Pejdzešat a účinkovalo v ňom okolo 160 ľudí. Bola to taká retrospektíva histórie, spomienok, zážitkov tých súboristov, ktorí sa pretekali v tom, ktorá generácia bola lepšia. Bol to humorne poňatý program, kde môj otec na konci rozsúdil, že každý jeden človiečik dal tú tehličku do toho veľkého pevného múru, ktorý je momentálne fenoménom s názvom Vranovčan,” priblížil Kocák mladší.

V období 50-ročného pôsobenia absolvovalo toto umelecké teleso 100 zahraničných zájazdov v rámci 24 krajín. V súčasnosti má 70 členov vo vyváženej speváckej, hudobnej a tanečnej zložke. Už osem rokov pôsobí v samostatnej budove Hornozemplínskeho osvetového strediska.

Okrem oddychu majú podľa Kocáka najbližšie naplánované ešte jedno predstavenie v Štrbe pri príležitosti 100. výročia od ukončenia prvej svetovej vojny, ktoré budú reprízovať aj v budúcom roku, keď sa, ako ďalej uviedol, pustia do ďalších archívnych materiálov.

“A veríme, že prídu nápady na ďalšie programy,”
poznamenal s tým, že budú naďalej pracovať na tom, aby FS Vranovčan vždy robil dobré meno nielen Vranovu nad Topľou, ale aj širokému regiónu a Slovensku.

B-girl Zuzana Hanusová: Bežný deň v živote tanečníčky neexistuje


Zuzana Hanusová B-girl

Najradšej trénuje hneď ráno.

 

BRATISLAVA, 31. októbra 2018 (fici.sk, Zuzana Bodnárová)

Keď sa povie break dance, väčšina ľudí si predstaví tanečníkov – mužov. Tomuto tanečnému štýlu sa však venujú aj ženy. Jednou zo šikovných slovenských B-girls je Zuzana Hanusová, ktorá sa “láme” už od roku 2008.
V roku 2013 založili s priateľom Romanom Šamudovským, známejším pod prezývkou Dexter, tanečnú školu s názvom Škola Breaku. V nej učia breaking najmä deti a mládež od šiestich rokov.

Je na Slovensku ťažké živiť sa tancom?

Vo všeobecnosti by som povedala, že živiť sa tancom na Slovensku jednoduché nie je, ale samozrejme, dá sa to. Myslím si, že čo sa týka umenia a športu u nás, tak ho ešte stále nevieme až tak dobre oceniť.
Veľa ľudí si myslí, že čo by tanečníci chceli za tých “niekoľko minút”, ktoré trvá show alebo nejaký program… Je dôležité povedať, že pre tanečníka to nie je pár minút, ktoré vystupuje, ale roky ťažkej práce na sebe.
Taktiež záleží aj na konkrétnych tanečníkoch, aké sú ich nároky na život. Ja osobne som sa niekoľko rokov živila iba tancom, vystúpeniami a jeho učením v spolupráci s inými umelcami a tanečnými školami. V roku 2013 sme sa s priateľom a tiež tanečníkom, Dexterom, rozhodli založiť vlastnú tanečnú školu Škola Breaku, ktorá je jedinou tanečnou školou na Slovensku zameranou výlučne na štýl break dance. V súčasnosti mám popri tanci a našej tanečnej škole aj zamestnanie, keď som si po zranení povedala, že je dobré myslieť aj na zadné vrátka.

Tancuješ štýl, ktorému sa venujú prevažne muži. Vieš odhadnúť, koľko je na Slovensku B-girls?

Je pravda, že breakin (break dance) býval doménou najmä mužov, ale či už vo svete alebo aj u nás sa ženy stále viac zapájajú do tohto tanečného break dance sveta a nie zriedka sa stane, že mužov v tanečných bitkách poriadne vytrápia. (úsmev)
Na Slovensku nemáme veľa B-girls, no aj v u nás v tanečnej škole vidíme, že u dievčat je stále väčší a väčší záujem o tento tanečný štýl. Máme zopár veľmi nádejných talentov, ktoré ak vydržia, tak v budúcnosti by mohli zamiešať karty.

Hip-hop bol kedysi veľkým trendom, dnes už nie je taký silný. Odzrkadlilo sa to nejako v záujme o kurzy vo vašej tanečnej škole? Aký je záujem dnešných detí o break?

Záujem o kurzy je napriek tomu, že hip-hop už možno nie je takým trendom, ako býval 10 – 15 rokov dozadu, no medzi mladou generáciou má stále silné postavenie. Deti a mladí, niekedy aj starší majú záujem skúšať nové veci, zdolávať výzvy a byť cool.

Čo je najťažšie na vedení tanečnej školy?

Asi by som nevedela pomenovať jednu najťažšiu vec. Nie je to len o vedení tanečných lekcií a vystúpeniach. Je veľmi veľa aktivít, ktoré musí človek robiť, a povinností, na ktoré treba myslieť – od administratívy, zhánanie sponzorov, prípravy rôznych projektov (súťaží), budovanie kontaktov a sietí, marketing…
Sú to veci, ktoré na prvý pohľad nie sú viditeľné, ale bez ktorých by žiadna tanečná škola, ani iná organizácia, nemohla úspešne fungovať.

Existuje niečo ako bežný deň v živote tanečníčky?

Myslím si, že bežný deň v živote tanečníčky neexistuje. Každý sme iný a máme iný režim. Moje dni sa líšia v závislosti od toho, či niekde učím alebo máme vystúpenie.
Najviac mi však vyhovuje režim ranných tréningov, kedy som plná energie, mám čistú hlavu, ešte nemusím nad ničím rozmýšlať, žiadne povinnosti vtedy neexistujú. Po takomto vydarenom začiatku dňa idem do práce a večer sa venujem organizačným povinnostiam okolo tanečnej školy alebo projektov, na ktorých v tej chvíli pracujeme.

Čo ťa v týchto dňoch najviac zamestnáva?

V súčasnosti sa okrem tanečných vystúpení na propagáciu ochutených mliek venujeme rozbehnutiu novej sezóny v Škole Breaku, plánovaniu aktivít počas roka, a najmä pripravujeme Next Generation Jam 5 – piaty ročník medzinárodnej break dance súťaže pre detí a profesionálov a tanečný festival pre verejnosť s množstvom workshopov a aktivít, ktorý sa bude konať už 17. novembra v Bratislave.

Máš nejaký “plán B”, čomu by si sa venovala, keby si z nejakého dôvodu nemohla ďalej tancovať?

Myslím si, že tancu sa dá venovať navždy, aj keď človek už z nejakého dôvodu aktívne netancuje. Je tu stále tanečná komunita, v ktorej sa dá pôsobiť, vedenie tanečnej školy, organizovanie workshopov, súťaží, sieťovanie tanečníkov v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí, šírenie povedomia o tanci medzi laikmi a verejnosťou, a takto by sa dalo menovať ešte dlho.
Ale ako som už spomínala, zadné dvierka mám. Rozbiehame vlastnú značku ženských legín určených špeciálne pre šport a tanec LEGI a momentálne pôsobím v oblasti finančného auditu. Uvidíme, čo všetko ešte život prinesie.

Labutie jazero pre Alicu Hoppeovú


Alica Hoppeová ŠDK

Skvost svetového baletu, Čajkovského Labutie jazero, ktorý uviedlo Štátne divadlo Košice opäť v utorok 23. októbra, bolo darčekom k oslavám 85. narodenín skvelej tanečníčky a pedagogičky Alice Hoppeovej.

 

BRATISLAVA, 30. októbra 2018 (sdke.sk)

Takmer tri desaťročia patrila k stáliciam košického baletu a neskôr ako pedagogička v súkromnej baletnej škole vychovala množstvo budúcich baletiek.

Z týchto pľuzgierov majetok nevytlčiete,“ vravievala skvelá baletka, ktorá sa narodila 25. októbra 1933 v Bratislave. Balet jej bol osudný, ako dvojročná vypadla z okna, zlomila si pravú nohu, ktorú mala dva roky v sadre. Lekári jej odporúčali cvičenie a tak ju rodičia prihlásili na balet. Nikdy to neoľutovala. Študovala u pedagogičky Elly Fuchsovej-Lehotskej v Bratislave. Ako sedemnásťročná prišla do Košíc a od roku 1950 začala svoju divadelnú kariéru. Najskôr ako členka baletného zboru, ale svojím talentom a húževnatosťou sa vypracovala na sólistku. Počas kariéry stvárnila veľa nádherných postáv. Prvou hlavnou úlohou bola rola Orgovánový kvet v Spiacej krásavici. Nasledovali ďalšie ako napr. Odília v Labuťom jazere, Tereza v Rytierskej Balade, Fontána v Čajkovského – B mole či Giselle. Úzko spolupracovala s choreografom Remarom. Svoju divadelnú kariéru skončila ako 42 – ročná a začala pracovať ako trénerka a repetítorka. Za svoju prácu v divadle získala viacero ocenení vrátane jedného z najvyšších vtedajších štátnych vyznamenaní. Neskôr si založila súkromnú baletnú školu, z ktorej vyšlo veľa budúcich baletiek. Je stále aktívna a nezabúda na divadlo. Často spomína na svoje  baletné úlohy a aj na deti z baletnej školy. ktoré ju tiež navštevujú. Všetko najlepšie, pani Alica.

Istropolis na nohách: Lúčnica predviedla fenomenálne vystúpenie z tvorby Štefana Nosáľa


Lúčnica - Svadba spod Poľany

Štefan Nosáľ. Výnimočný umelec, ktorého stopa ostane na umeleckom poli už navždy. Za roky pôsobenia v Lúčnici dokázal, že úspech môže dosiahnuť každý, dokonca aj so slovenským ľudovým umením, ktoré povýšil na svetový formát.

BRATISLAVA, 27. október 2018 (slovenka.zenskyweb.sk, Veronika Stojáková)

Potvrdilo to aj včerajšie vystúpenie v bratislavskom Istropolise, kde pri príležitosti jeho nedožitých 91. narodením pripravili dychberúce predstavenie, ktoré postavilo na nohy celé publikum!

Umelecký súbor Lúčnica sa stal reprezentatívnym predstaviteľom ľudového umenia, ktorý už roky rozdáva neopakovateľné plody bohatej tradície doma i v zahraničí. Súbor, ktorý sa vďaka Štefanovi Nosáľovi stal významnou národnou inšitúciou v oblasti umeleckého spracovania, interpretácie a uchovávania folklóru, vystúpil počas včerajšieho večera vo vypredanom Istropolise. Počas takmer dvojhodinového programu tanečníci predviedli to najlepšie z profesorovej tvorby a potvrdili, že jeho odkaz zostáva naďalej živý.

Sprievodnou črtou podujatia bola aj výstava fotografií zo Slovenského Dňa kroja, prostredníctvom ktorých sa nadšenci a milovníci folklóru mohli nadýchať atmosféry, ktorá počas septembra vládla na Námestí SNP v Banskej Bystrici. Vystúpenie sólistov Lúčnice prišla podporiť aj generálna riaditeľka vydavateľstva STAR production Mária Reháková, vďaka ktorej sa myšlienka Dňa kroja uskutočnila a pretavila v nádherný, neopakovateľný deň, ktorý spojil generácie.

Program obsahoval obrazy zo života ľudu

Program otvorila Započinka, dynamický krútivý párový tanec zo stredného Slovenska, z oblasti Podpoľania. Následne si návštevníci pozreli hry dievčat pri tlčení ľanu, fígle mládencov pri mlátení obilia, dievčenskú tanečnú fantáziu z Gemera, zobrazujúcu pestovanie a spracovanie maku. Obraz “Dve piesne spod Poľania” bol sprevádzaný hrou na fujare.

Diváci si taktiež mohli vychutnať Zbojnícky tanec, historicky prvú tanečnú choreografiu profesora Štefana Nosáľa z roku 1951. Krása ľudového umenia zo Zemplína bola vyobrazená pri tanečných hrách s fľaškami a rýchlej tradičnej polke.

Počas programu sme videli aj virtuózne melódie pre cimbal, spracované na témy piesní z oblasti Myjavy, slávnostný párový tanec z Horehronia a obraz “Svadba spod Poľany”, ktorý zahŕňal vítanie svadobných prier, mládeneckú rozlúčku, posledné vohľady, odobierku, sobáš, hostinu, snímanie party, vyberanie nevesty aj svadobné veselie.

Celý program bol sprevádzaný Ľudovou hudbou Lúčnice pod vedením primáša Martina Sleziaka.

Podrobnú fotogalériu nájdete TU.

Tekovanček šíri folklór na Slovensku aj v zahraničí


Tekovanček

Zloženie programu Detského folklórneho súboru Tekovanček je rozmanité. Načiera do ľudových prvkov a zvykov nielen tekovského regiónu, ale aj iných oblastí Slovenska, ako sú obce Branovo, Raslavice, Očová. Prezentuje nielen ľudové piesne, tance, detské hry, ale aj príslušné kroje.

 

BRATISLAVA, 24. októbra 2018 (mylevice.sme.sk)

Uplynulé letné mesiace mali členovia súboru nabité. V júni vystúpili v obci Psiare, kde sa konali Urbanské slávnosti. Následne súbor navštívil Očovú, kde bol 21. ročník nesúťažnej prehliadky detských folklórnych súborov. Druhý júnový víkend oslávili členovia súboru Deň detí v Bažantnici v Starom Tekove. Júnové vystúpenia ukončili v Sikenici na poľovníckych dňoch.

Ani počas prázdnin súbor neoddychoval – hosťoval na pódiu vo Veľkých Kozmálovciach, kde mali Deň obce. Po dvoch týždňoch pauzy sa členovia v závere mesiaca pustili do nácvikov a skúšok. Primáška ľudovej hudby Zuzanka Brezánska si „odskočila“ na tvorivé dielne do Liptovských Sliačov pod názvom Primášikovia 2018.
Nové kroje

V auguste, ktorý bol nabitý podujatiami, sa Tekovanček najskôr predstavil na Dni obce v Starom Hrádku, ľudová hudba sa zúčastnila tvorivých dielní pod názvom Muzičky na Teplom vrchu a súbor sa veľmi intenzívne pripravoval na dôležité vystúpenie na domácej pôde v Starom Tekove – na folklórne slávnosti Tekov tancuje a spieva. Na tomto podujatí odprezentoval nový hudobno-tanečný blok z Podpoľania pod názvom Veselo v Očovej. Ako inak – v nových krojoch.

Tekovanček nechýbal na folklórnom festivale Tlmačská grámora. Detský program festivalu režírovali vedúci súboru manželia Oťázikovci a nazvali ho Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde.

Po všetkých festivaloch, vystúpeniach a podujatiach prišla vytúžená odmena: zahraničný zájazd na Istriu v Chorvátsku. Deti tu nielen relaxovali, ale aj vystúpili na folklórnych festivaloch v prímorských mestách Novi Grad a Buje.

Precestovali región

Začiatok školského roka priniesol ďalšie vystúpenia a podujatia. Súbor sa predstavil na Podsitnianskych dňoch hojnosti v dedinke Baďan, na medzinárodnom folklórnom festivale Takí sme v niekoľkých mestách a obciach Levického okresu. Zabával aj na podujatí Tajomstvo kotlíka pod Levickým hradom a na oslavách 30. výročia Vodného diela vo Veľkých Kozmálovciach.

Štvormesačný maratón podujatí DFS Tekovanček ukončila Ľudová hudba na pracovných dielňach na Duchonke pod Názvom Na našu nôtu.

Ďurovčík vrátil po rokoch inscenáciu, prišlo prekvapenie: Takto som ešte nikdy netrpel


STROM - Ján Ďurovčík

Lístky išli ako teplé rožky! Režisér a choreograf Ján Ďurovčík (47) po takmer dvadsiatich rokoch vrátil na divadelnú scénu úspešnú inscenáciu Strom.

BRATISLAVA, 22. októbra 2018 (cas.sk)

Dielo, ktorá čerpá zo slovenského folklóru a slovanských tradícií, vyvolalo hotový ošiaľ. Počas piatkovej premiéry bol bratislavský Istropolis na prasknutie a podobne sú na tom aj ďalšie slovenské mestá, v ktorých sa toto vzkriesené predstavenie odohrá.

Ján Ďurovčík prvýkrát pripravil predstavenie Strom v roku 1999. Teraz sa rozhodol vrátiť časy minulé a úspešné tanečné predstavenie o histórii slovanstva je opäť na scéne. Počas obnovenej premiéry a tesne pred ňou by sa však Ďurovčíkovi nikto krvi nedorezal. „Ľudia tú inscenáciu chceli, volali nám, tak sme si povedali, že už musíme. A keď sme to urobili, potom sme už len tŕpli. Tak ako dnes (v piatok, pozn. red.) som netrpel ešte nikdy,“ priznal choreograf Novému Času tesne po premiére.

Jeho nočnou morou totiž bolo, ako staronové predstavenie publikum prijme. „V hľadisku boli ľudia, ktorí to pred dvadsiatimi rokmi tancovali, ďalší to poznali, lebo to už videli a zapamätali si z toho vtedy nejakú emóciu. Toto bolo niečo úplne iné, ako sa dovtedy folklór robil, práve preto sme sa tak báli, či to ešte ľudí takto osloví,“ prezradil svoje najväčšie obavy so slzami na krajíčku dojatý Ďurovčík, ktorému po premiére od úľavy spadol obrovský balvan zo srdca. Tlieskala mu celá Veľká sála bratislavského Istropolisu, kde sa zmestí až 1 160 hostí.

VIDEO aj s pôvodnými fotografiami nájdete TU.

Nahliadnite s nami do zákulisia pripravovaného predstavenia “Beatles go Baroque”!


Pôvodný slovenský projekt, pod ktorý sa podpíše domáci tím tvorcov, predovšetkým renomovaný slovenský autor Peter Breiner a pätica choreografov najmä z radov Baletu SND.

BRATISLAVA, 14. októbra 2018 (zazivasen.sk)

Už 30. novembra sa môžete tešiť na premiéru nového diela. Nesmrteľné skladby legendárnej skupiny Beatles v barokovej úprave svetoznámeho dirigenta, skladateľa, aranžéra a klaviristu Petra Breinera sa stali impulzom k vytvoreniu pôvodného slovenského projektu. Kultové hity anglickej rokenrolovej skupiny ožívajú na javisku historickej budovy SND, pretlmočené do súčasnej pohybovej reči. Renomovaný slovenský autor Peter Breiner a pätica mladých i osvedčených choreografov – najmä z radov Baletu SND – predstavia originálny večer pôvodnej choreografie, sprevádzaný orchestrom Opery SND, pod taktovkou Petra Breinera!

Dĺžka trvania: 70 minút bez pauzy

Choreografia: Adrian Ducin, Igor Holováč, Andrej Petrovič, Glen Lambrecht, Reona Sato
Hudba: Peter Breiner
Scéna: Milan Ferenčík
Kostýmy: Peter Čanecký
Hudobné naštudovanie: Peter Breiner
Dirigent: Peter Breiner, Peter Valentovič

TERMÍNY PREDSTAVENÍ (Historická budova SND)
30.11.2018, piatok, 19:00 hod
1.12.2018, sobota, 19:00 hod
18.12.2018, utorok, 19:00 hod
29.1.2019, utorok, 19:00 hod
13.2.2019, streda, 19:00 hod

VSTUPNÉ: 22€, 18€, 14€, 10€.
Vstupenky je možné kúpiť TU.

Súčasnému tancu kraľuje pohybové divadlo


Jo Strommgren Kompani - The Virus

Prístroj ukrytý v opustenom bunkri zaplaví svet neznámym vírusom. Nebezpečnú misiu, ktorá má zabrániť globálnej katastrofe, zveria odborníci androidovi.

BRATISLAVA, 12. októbra 2018 (PRAVDA, Jena Opoldusová)

Lenže netušia, že aj umelý človek má vlastnú vôľu, svedomie a dokonca aj osobitý šarm. „Vírus je rozmarná etuda o víziách budúcnosti populárnej kultúry,“ tvrdia tvorcovia inscenácie nórskej skupiny Jo Stromgren Kompani. Jeden z najúspešnejších nezávislých škandinávskych súborov magnetizuje svojráznym mixom tanca, divadla a fyzického humoru s temnejšími politickými podtónmi. A bude jedným z hightlightov 22. ročníka medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe, ktorého program sa rozbieha v piatok večer.

„Bol to experiment, ktorý vnímam ako zázrak,“ hovorí Josef Nadj. Mág javiska súčasného tanca, žijúci a tvoriaci v Paríži, ktorého dielam už roky aplauduje publikum na piatich kontinentoch. Na festivale v Avignone ho označili za „tvorcu bez hraníc“. Na medzinárodnej prehliadke v Bratislave predstaví svojráznu poetickú a vášnivú víziu osudov ľudstva s názvom Dark Union. S prestížnym EnKnap Group – medzinárodným súborom sídliacim v Ľubľane – sa po tridsiatich rokoch vrátil k svojej prvej legendárnej choreografii, v ktorej vyrozprával zážitok z rodnej Kanjiže. Stal sa svedkom tragického príbehu mladomanželov, ktorých krátke chvíle šťastia pretrhol nepredvídateľný osud. „Pre mňa táto choreografia symbolizuje dlhú cestu, ktorú som ako umelec prešiel. Dnes si uvedomujem, že motív, ktorý zobrazujem v revidovanej verzii, je v skutočnosti nadčasový,“ vysvetľuje všestranný umelec, pre ktorého je tanec predovšetkým priestorom pre stretnutia.

„Bratislava v pohybe predstavuje široké spektrum súčasného tanca. Tento rok akcentujeme najmä pohybové divadlo, ktoré patrí v súčasnosti vo svete k jeho najaktuálnejším tendenciám,“ spomína riaditeľka medzinárodného festivalu súčasného tanca Miroslava Kovářová. Za jeden z najoriginál­nejších príkladov považuje tvorbu belgického zoskupenia Petting Tom, ktoré sa na svetovej scéne pohybuje už skoro dve desaťročia. „Témy ich predstavení nie sú najľahšie. V inscenácii Mother vytvorili archetypický obraz matky. Je to veľká produkcia s kvalitnými tanečnými aj hereckými výkonmi. Je v nej aj príťažlivá scénografia a tiež veľa textu. Ale netreba sa báť, nebudú chýbať titulky,“ pokračuje Miroslava Kovářová.

Šesť bonbónikov neuvádza ani tohtoročná Bratislava v pohybe, ktorej program potrvá do 22. októbra, v jedinom priestore. Prvé predstavenia sa odohrajú na javisku Mestského divadla P. O. Hviezdoslava, záverečné v novej budove Slovenského národného divadla. Niektoré budú hosťovať na scéne bratislavskej A4 – priestoru súčasnej kultúry. Po prvý raz vstúpi festival aj do BlackBoxu. Predstaví sa v ňom slovenský Kolektív Príchod Godota s projektom Bohovanie. Netradičný názov označuje podľa tvorcov magický proces veštenia, zasvätenia a prosenie boha o vyjavenie toho, čo si ľudská bytosť žiada.

„Pre súčasný tanec neexistuje priestor, preto vychádzame aj do ulíc. Kilometrový tanec je experimentom, či tvorcovia dokážu natiahnuť svoje produkcie na celých tisíc metrov. Obecenstvo zvyknuté vnímať tanec staticky môže zdvihnúť zadok a okoloidúci, ktorí sa rozhodnú tanečníkov sprevádzať, môžu získať neopakovateľnú fyzickú skúsenosť. Bratislava v pohybe je tak skutočne v pohybe. V sobotu a nedeľu začíname pod hodinami obchodného domu na Kamennom námestí a potom nás tanečníci povodia uličkami Starého Mesta. Predstavenia sa začínajú presne o 15. hodine,“ dodáva riaditeľka medzinárodnej prehliadky.

V piatok začína hlavný program festivalu Bratislava v pohybe


Rita Gobi - Volitant, Bratislava v pohybe

Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe predstaví počas októbra šesť súborov. Prvým z nich bude En Knap Group s choreografiou Josefa Nadja.

BRATISLAVA, 10. októbra 2018 (webnoviny.sk)

V piatok 12. októbra o 20.00 uvedie festival ako prvé zo svojich medzinárodných predstavení predstavenie DARK UNION. Diváci ho uvidia v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava

Choreografa JOZEFA NADJA média často označujú ako mága javiska. DARK UNION je nová verzia jeho prvej slávnej choreografie Pekingská kačica. Je to príbeh novomanželov, ktorí zažili len krátke chvíle šťastia, pokým ich nepredvídateľnosť života nerozdelila. Nadj tento príbeh osobne poznal a stal sa inšpiráciou pre jeho novú choreografiu.

Druhým predstavením, ktoré festival uvedie v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava, je predstavenie VÍRUS nórskeho súboru JO STRØMGREN KOMPANI, diváci ho uvidia 13. októbra o 20.00.
VÍRUS sa odohráva v blízkej budúcnosti, kde sa udialo niečo strašné. Zdroj katastrofy sa nájde v malom opustenom bunkri – prístroj, ktorý infikuje svet hrozným vírusom. Malý tím nájde riešenie problému a dúfa, že dá svetu nový začiatok. Na vykonanie nebezpečnej misie je najatý android. No vysvitne, že aj stroje môžu mať vlastnú vôľu, svedomie a dokonca aj veľmi šarmantnú osobnosť.

http://abp.sk/wp/jo-stromgren-kompani/

Tretím predstavením festivalu je české predstavenie ŠVIHLA, inšpirované boxom. Tanečnicu TEREZU HRADÍLKOVÚ fascinovala ľahkosť, s ktorou boxeri skáču cez švihadlo, rytmus ich pohybu a súhra rúk a nôh, ktorý sám o sebe pôsobí ako tanec. Nápad vznikol ako fyzická výzva pri natáčaní filmu v priestoroch boxerského spolku. Švihadlo nemusí byť len detskou hrou, symbolizuje ambíciu, túžbu po výkone, snahu o sebazdokonaľovanie, skúmanie vlastných hraníc. Počas extrémneho fyzického výkonu a skokmi cez švihadlo rozpráva Tereza Hradílková príbeh ženy a jej emócií v behu života. ŠVIHLU uvedie A4 – priestor súčasnej kultúry, 14. októbra o 20.00.

Slovensko v hlavnom programe festivalu zastupuje KOLEKTÍV PRÍCHOD GODOTA.
Príchod Godota spája umelcov, ktorí tvoria na poli nezávislého divadla. Kolektív tvorí Katarína Mojžišová Zagorski, Jaro Viňarský, Daniel Špiner, Heidi Šinková, Miro Gábriš, Ján Valík. Spája ich fyzické a tanečné predstavenie BOHOVANIE.
BOHOVANÍM sa označuje magický proces veštenia, zasvätenia a prosenia Boha o vyjavenie toho, čo si subjekt žiada. Sprostredkovateľky takéhoto vyjavenia sú bohyne. V predstavení bez slov, ktoré nie je imitáciou, ani rekonštrukciou konkrétneho bohovania, ale vlastnou podobou rituálu vytvoreného kolektívom, sa na bohyne zahrajú Heidi Šinková a Katarína Zagorski v réžii a choreografii Jara Viňarského.

Predposledným predstavením festivalu je sólo VOLITANT maďarskej choreografky RITY GÓBI. Uvedie ho A4 – priestor súčasnej kultúry, 19. októbra o 20.00.
VOLITANT získal v roku 2018 cenu Rudolfa Labana za najlepšie predstavenie súčasného tanca v Maďarsku. Choreografia posúva diváka do sveta metamorfózy. Hudbu pre predstavenie skomponoval Dávid Szegö, ktorý využil zvuky morzeovky – aj akustické aj elektronické – ktoré tvoria rámec pre tanec zložený z minimalistických prvkov, ktoré tak vytvárajú plnohodnotný divadelný efekt.

CELÝ ČLÁNOK NÁJDETE TU.