Kubo v Tatrách zožal úspech


Kubo muzikál

Pozvánku na muzikál pod hviezdami prijali stovky ľudí.

 

BRATISLAVA 7. augusta 2018 (Korzár Spiš, SITA)

V sobotu vo večerných hodinách sa amfiteáter pod skokanskými mostíkmi na Štrbskom plese zmenil na divadelnú sálu s hviezdnou oblohou.
Česko-slovenský muzikál Kubo s príchuťou folklóru prilákal štyritisíc návštevníkov a zožal obrovský úspech.

Ani chladnejšia noc neodradila milovníkov folklóru od predstavenia, ktoré je naštudované na motívy filmu s rovnomerným názvom, v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom, akurát, že postavu Kuba tentokrát stvárnil Peter Brajerčík.
„Pán Króner bol veľký herec, ale nechcel som ho replikovať, bola to výzva, ktorej som sa uchopil po svojom. Som veľmi rád, že som si mohol zahrať pred toľkými ľuďmi, na takomto netradičnom pódiu a blízko domova,“ uviedol herec, ktorému Štrbské pleso ponúklo aj jeden špeciálny zážitok, keď tesne pred predstavením videl na vlastné oči v blízkosti mostíkov medveďa.

Škola tanca

V Kubovi mal svoje zastúpenie aj folklór.

Ako uviedol bývalý tanečník Lúčnice Michal Dudáš, ktorý spolu s Lúčnicou vystupoval pod mostíkmi aj minulý rok, atmosféra a scenéria na Štrbskom plese je neopakovateľná, je to niečo, čo do divadla nedáte.

Dejiskom folklórneho festivalu nebol len amfiteáter, ale aj samotné pleso, kde sa spievalo okolo Štrbského plesa s folklórnymi súbormi.
Folklóru sa návštevníci podujatia mohli priučiť v škole tanca a predstavili sa aj detské folklórne súbory.
Spoluorganizátorom podujatia bola Obec Štrba.

Folkloristi a breakdanceri sa spojili v netradičnom projekte Folcolor


Folcolor

Folklórny súbor Urpín a breakdanceri zo Zvolena sa vo štvrtok spojili v spoločnom vystúpení. Netradičné spojenie dvoch žánrov sa v rámci projektu Folcolor pre mesto tancovalo pred vynovenou budovou bývalého kina Hviezda.

BRATISLAVA, 5. augusta 2018 (MY Bystrica, Vanesa Čierna)

Nezvyčajné spojenie tradičného slovenského folklóru s moderným tanečným umením prilákalo desiatky ľudí pred vchod bývalého kina Hviezda. Budova, ktorá roky patrila medzi strašiaky mesta, získala nový šat vďaka umelcom Ivanovi Jakušovskému a združeniu Playground 89.

Premiéru tanečného vystúpenia folkloristov zo súboru Urpín a zvolenských breakdancových tanečníkov zo Stred crew si prišli pozrieť viacerí ľudia. O profesionalite umelcov svedčí aj fakt, že napriek neveľkému počtu tréningov prebehlo všetko dobre. „Čo sa týka vystúpenia určite by bolo čo zlepšiť. Vzhľadom na čas, čo sme mali na prípravu, teda asi 4 spoločné tréningy, komplikácie ohľadom spoločného mixu a veľkosti tanečného pódia to myslím dopadlo veľmi dobre,“ prezradil Matúš Chovan, tanečník zo Stred crew.

Dobré dojmy z vystúpenia mali aj tanečníci Folklórneho súboru Urpín. „S dnešným vystúpením sme boli nadmieru spokojní aj z toho dôvodu, že sme nečakali, že príde toľko ľudí, čo bolo príjemné prekvapenie,“ odôvodnil folklórny tanečník Tomáš Matejovič. Prepojenie žánrov nie je pre Urpín žiadnou novinkou. „Naši tanečníci už tancovali skoro každý štýl, keďže sme často hosťovali aj v tanečných predstaveniach v Štátnej opere, tancovali sme aj rôzne swingové veci,“ dodal tanečník Matejovič.

Návštevníkov však nezaujal len tanec. Po dobe sa zmenila aj podoba bývalého kina na Skuteckého ulici. Túto zmenu majú na svedomí umelci zo združenia Playground 89 a Ivan Jakušovský. Reakcie Banskobystričanov na výsledok sú podľa autorov pozitívne. Roman Weis z Playground 89. „Zistili sme, že ľudia viac reagujú na figurálnu maľbu a na postavy ako na písmo. Preto sme zvolili ľudovú tematiku“ vysvetlil Roman Weis z Playground 89, ktorý sa spolupodieľal na maľovaní. Výber budovy nebol náhodný, bývalé kino patrilo roky k mestským strašiakom. „Myslím, že táto maľba vyvoláva rešpekt aj pri začiatočníkoch s grafitmi a vzbudzuje rešpekt. Nemyslím, že by niekto maľbu poškodil,“ dodal Weis.

Všetko vzniklo vďaka projektu Folcolor pre mesto. Projekt mal dve fázy. Prvá fáza zmenila vizuál budovy bývalého kina na Skuteckého ulici. Druhou fázou bolo spoločné tanečné vystúpenie. Nápad na Folcolor pre mesto vznikol v decembri 2017.

ROZLÚČKA S PUBLIKOM, ALE AJ ČLENKOU SÚBORU – POSLEDNÝM PREDSTAVENÍM SEZÓNY BOLA ROMANTICKÁ GISELLE


Jonatan Lujan Hilarion, SND GIselle

Balet od hudobného skladateľa Adolphe Charlesa Adama Giselle môžete vidieť na scéne Baletu SND už druhú sezónu. Silný a dojímavý príbeh o dievčine, ktorú podvedie muž z vyššej spoločnosti a ona na následky sklamania zomiera sa teší priazni publika natoľko, že je takmer neustále vypredané. Možno aj preto sa mu ušla možnosť byť rozlúčkou s uplynulou divadelnou sezónou.

 

BRATISLAVA, 23. júla 2018 (zazivasen.sk, Natália Jabůrkova)

Balet Giselle, mal prvú premiéru v roku 1841 v Paríži, a je ukážkovým príkladom estetiky obdobia romantizmu, na čom má zásluhu nielen dojímavý romantický príbeh libretistov Théophila Gautiera a Julesa-Henriho Vernoya de Saint-Georgesa, ale aj melodická a rytmická ľahkosť hudby. Tento romantický balet reflektoval dianie v literatúre, výtvarnom umení aj spoločnosti a stal sa plnohodnotným dramatickým tvarom.

Giselle SND

So súborom Baletu SND ho naštudoval Rafael Avnikjan, pričom tento titul je jeho druhým naštudovaním romantického diela. Prvé naštudovanie prebehlo počas jeho pôsobenia v Balete SND v sezóne 1999/2000: ,,Každý balet inscenujem nanovo, vždy pridám nové mizanscény, kroky, variácie. Ale načo meniť zmysel, obsah, postavy? Zároveň sa však musím držať pôvodného libreta, partitúry a choreografického konceptu, to je pre mňa záväzné. Giselle bude už na prvý pohľad iná vďaka nádhernej scéne a kostýmom dvoch vynikajúcich hosťujúcich výtvarníkov – Juana Guillerma Novu a Lucu dall’Alpiho. Výnimočnosť baletov však robia hlavne tanečníci. Vtedy som robil s celkom iným súborom, dnes je úroveň súboru inde, je tu veľa mladých šikovných tanečníkov. Moje nároky sa nezmenili, vždy chcem od tanečníkov maximum a nebolo to inak ani počas tohto skúšobného procesu, ktorý nebol jednoduchý. Javisko všetko odhalí. Tanečník musí dať svojej postave dušu, vyjadriť ju bez slov, iba svojím pohybom. Keď sa to podarí, publikum dýcha spolu s postavou a prežíva ten príbeh spolu s tanečníkmi.“, Práve dramatickosť, reálne uchopenie postáv v rovine charakterov, ich poľudštenie a prirodzené javiskové konanie robia z Giselle výnimočné dielo svetového významu.

SND: Giselle skúška

DRUHÁ PREMIÉRA PRE MIMORIADNYCH RUSOV

Na scéne Baletu SND ho od premiéry interpretovali sólistka Maria Rudenko, demisólistka Luana Brunetti a sólistka Tatum Shoptaugh. V súčasnosti máte možnosť v titule vidieť aj „nováčikov“ súboru, prvých sólistov Olgu Chelpanovúspolu s jej manželom Konstantinom Korotkovom. Ich prvá sezóna s Baletom SND bola plná triumfov, či už hovoríme o Labuťom jazere, balete Za hranicami hriechu, či Esmeralde. Do ich bohatého repertoáru pribudla aj romantická Giselle a aj v nej sa im výnimočne darí. Obaja tanečníci sú výnimočnou kombináciou osobnosti, technickej a interpretačnej istoty a sily.

Giselle SND Juraj Žilinčár photography

Obľúbeným titulom Oľgy Chelpanovej je Esmeralda: „Esmeralda má pre mňa všetko, čo má balet mať. Vidím sa v nej. Je mi zo všetkých postáv najbližšia. Balet je kombináciou úžasných kostýmov, scény, choreografie…. Nevnímam samu seba ako labuť, Giselle je mi trocha bližšia, ale Esmeralda vyhráva.“

Pre Konstantina Korotkova je skutočnou výzvou balet Za hranicami hriechu. „Doma je šanca tancovať Eifmanov titul minimálna. O to viac ma prekvapilo, že sa mi táto možnosť naskytla práve tu v Bratislave.“ Eifmanov balet má hlbokú myšlienku a vyžaduje si inú prácu, ako klasické tituly. „Vďaka postave Alexeja mám možnosť vyjadriť emócie, na ktoré v klasickom repertoári nie je priestor. Nechápte ma zle, klasický repertoár mám veľmi rád, ale Za hranicami hriechu je veľmi silným titulom.“Nemôžeme inak, než súhlasiť.

POHĽAD DO ZÁKULISIA

Hoci je Giselle klasickým titulom, i v nej sa skrýva pár divadelných trikov – napríklad scéna, kedy sa Giselle na znak šialenstva rozpustia vlasy. Na povolení drdolu sa pracuje už v zákulisí. Musí byť povolený natoľko, aby sa dal behom minútky rozpliesť, ale nesmie sa rozpadnúť predčasne. Na fotografii Oľge Chelpanovej pomáha Cosmina Maria Sobota Zaharia, ktorá v tomto balete stvárňuje jej matku.

SND: Giselle

V druhom dejstve vystupuje Giselle na scénu z hrobu. V praxi to funguje tak, že je pripravená pod javiskom, kde ju „istí“ technika a na javisko ju vyvezie plošina.

Giselle SND

Môže to pôsobiť jednoducho, ale stačil by sebemenší technický problém a zničilo by to celý dojem a tajomno. Ako vyzerá entré Giselle zo zákulisia?

Rovnakým spôsobom prebieha aj odchod zo scény. Po tom, čo sa Giselle podarí zachrániť Alberta a rozdelí ich úsvit. Giselle je pre svet baletu nesmrteľným kusom, a nie je len klenotom vrcholného romantizmu, ale aj ľudskou výpoveďou, tragédiou a drámou so sociálnou tematikou.

Giselle SND

DOJMY Z PRVEJ SEZÓNY

Ruský pár je v Bratislave a v Balete SND spokojný. Obaja sa tešia z každej novej príležitosti, ale aj z možnosti chodiť reprezentovať Balet SND do zahraničia. „Bratislava je pre nás taká akurát. Páči sa nám tunajší pokoj a život bez stresu. Aj veľkosť mesta je veľmi príjemná a páči sa nám atmosféra. Kolegovia zo súboru nás prijali výborne a nemáme sa načo sťažovať. Sme tu všetci jedna partia.“ Vyjadrila sa Oľga.

Olga Chelpanova a Konstantin Korotkov

DOVIDENIA ANA

Posledné predstavenie Giselle bolo labuťou piesňou Any Beschie, ktorá strávila v súbore Baletu SND viac než 10 rokov a v polovici júla odchádza do Nemecka. Najvýraznejšie ste si ju mohli všimnúť ako Aničku v balete Slovenské tance (Životy svetiel). Po poslednom predstavení sa rozhodla poďakovať kolegom aj publiku: „Posledné dva dni som bola veľmi smutná a bála som sa poslednej Giselle. Bratislava a Balet SND pre mňa boli domovom a budú mi chýbať. Bola som prekvapená, že som si posledné predstavenie naozaj užila a neplakala som. Teším sa na nové výzvy, ale zároveň mi budete všetci chýbať.“  Ďakujeme Ana a prajeme veľa úspechov do nových začiatkov!

Tábor ľudového tanca vo Východnej tento rok absolvuje 80 účastníkov


HybajHO Rozhýbkosti 2017

Hlavným cieľom tábora je naučiť účastníkov tradičné tance tak, ako sa vyvinuli vo svojom prirodzenom prostredí, oslobodené od umelých zásahov choreografa.

BRATISLAVA, 15. júla 2018 (teraz.sk, TASR)

Celoslovenský tábor ľudového tanca v prostredí amfiteátra vo Východnej, ktorý v týchto dňoch už deviatykrát pripravuje Liptovské kultúrne stredisko (LKS), bude zameraný na tance z Parchovian, Myjavy, Ždiaru, Východnej i Lendaku. V tomto roku ho absolvuje 80 účastníkov. Päťdňové sústredenie s názvom Tancovanie pod Kriváňom sa uskutoční v dňoch od 18. do 22. júla. TASR informovala odborná metodička pre folklór LKS Michaela Košová.

„Náš tábor je určený pre širokú verejnosť – bez rozdielu tanečných skúseností, veku či členstva vo folklórnom kolektíve. Pracujeme súčasne v skupine pokročilí a začiatočníci a každý účastník sa tak môže zaradiť do úrovne, ktorá mu vyhovuje,“ dodala metodička.

Hlavným cieľom tábora je naučiť účastníkov tradičné tance tak, ako sa vyvinuli vo svojom prirodzenom prostredí, oslobodené od umelých zásahov choreografa. Na základe pravidiel, fungujúcich vo vnútornej štruktúre tanca, sa ho účastníci učia voľne používať. „Podstatou myšlienky je vrátiť tradičné tance z javiska späť medzi ľudí a to nie len medzi členov folklórnych súborov, ale najmä nadšencov a priaznivcov z radov laikov, ktorých sa za uplynulých osem rokov tanečného tábora vystriedalo pod Kriváňom viac ako 330 a mnohí sa k nám každoročne vracajú,“ priblížila.

Počas uplynulých ôsmich ročníkov sa na tábore vystriedali tanečníci od Bratislavy po Košice, ale i spoza hraníc – z Českej republiky, Južnej Kórey či Poľska. Tancovať sa bude každý deň v dvoch trojhodinových blokoch. Ani v tomto ročníku nebude chýbať spevácka dielňa pod vedením speváčky a etnologičky Andrey Jágerovej, hosťom tábora bude rodina Topoľovských z Parchovian a kapela Paľa Michaličku z Brezovej pod Bradlom.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a spolufinancoval Žilinský samosprávny kraj.

Staň sa súčasťou prestížneho projektu!


Willi Dorner Bodies in urban space Biela noc

Staň sa súčasťou prestížneho projektu choreografa Williho Dornera! Biela Noc a JTRE vyhlasuje konkurz pre tanečníkov, akrobatov, horolezcov, športovcov, jogínov, gymnastov, parkuristov (…).

BRATISLAVA, 5.7. 2018 (facebook.com, Biela noc)

Konkurz bude viesť choreografka a asistentka Williho Dornera, Esther Steinkogler, ktorá má viac ako desať ročné skúsenosti s projektom “Bodies in urban spaces”.

Pre prihlásenie na konkurz prosím vyplňte priložený formulár: https://goo.gl/forms/wTvQ8Aitmy3gDWir1

Dôležité dátumy:

Deadline na prihlásenie je 8.7.2018
Priebeh konkurzu 11. Júla 2018, Riverpark Dance School
12.00 – 13.00 registrácia účastníkov
13.00 – 16.00 konkurz – skupinová hodina súčasného tanca
Následné tréningy pre vybraných uchádzačov: 21. – 27. 9. 2018, Bratislava
Vystúpenia: 28.9. a 29. 9., 2018, Bratislava

Zdrojové materiály:
http://www.ciewdorner.at/
http://www.youtube.com/watch?v=z-eBvR-YwY0
www.bielanoc.sk
https://www.facebook.com/events/932663446912971/

Potrebné zručnosti: Hľadáme performerov, tanečníkov, akrobatov, horolezcov, športovcov, jogínov, gymnastov, parkuristov a iných nadšencov pohybu, ktorí sú dostatočne ohybní a silní na vykonávanie rôznych kontaktných a silových polôh v rámci fyzickej prechádzky verejným priestorom.Prečo sa zapojiť?
Bezplatne získaš účasť na niekoľkodňovom workshope s prestížnym tímom svetovo uznávaného choreografa Williho Dornera ako aj možnosť vystúpiť na najväčšom a najnavštevovanejšom festivale súčasného umenia na Slovensku, Biela noc. Naviac získaš nové skúsenosti a zručnosti ako aj profesné kontakty a obohatíš si tak svoje CV o netradičný medzinárodný projekt fyzickej precházdky vo verejnom priestore. A samozrejme s nami zažiješ veľa srandy!“Bodies in urban spaces” je zážitková dynamická prechádzka navrhnutá pre skupinu performerov, ktorí vedú divákov skrz vybrané verejné a verejno-súkromné priestory. Reťaz fyzických zásahov je vytvorená veľmi rýchlo a existuje iba dočasne, čím umožní divákom vnímať známy priestor novým, neobvyklým spôsobom. Výnimočné vlastnosti každého miesta vytvárajú unikátny zážitok nielen pre diváka ale aj zúčastneného performera.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať aj telefonicky na čísle 0902 229 197.

S pozdravom,
Tím Biela noc 2018

Akademická Nitra 2018


Mesto Nitra opäť ožije pestrofarebnými krojmi, ľudovou hudbou, spevmi a tancami. Medzinárodný akademický festival folklórnych súborov Akademická Nitra 2018, ktorý je súťažnou prehliadkou tvorby domácich a zahraničných súborov už klope na dvere.

BRATISLAVA, 3. júla 2018 (www.JankoHrasko.sk, Ing. Petra Zaujecová)

Festival, ktorého organizátormi sú Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, spoluorganizátormi Mesto Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Nitriansky samosprávny kraj, sa uskutoční v dňoch 4. júla až 6. júla.

Na festivale sa predstaví 10 domácich akademických folklórnych súborov, ktoré budú prezentovať ľudové spevy, tance a tradície z rôznych regiónov Slovenska : Ekonóm, Gymnik, Hornád, Mladosť, Poľana, Ponitran, Stavbár, Technik, Torysa a Zobor. O titul laureáta zabojujú aj folklórne súbory zo zahraničia: Figulinas (Taliansko), Forduló (Maďarsko), Katowice (Poľsko), Lučina (Česká republika), Roksolonia (Ukrajina), Trakijska Mladosť (Bulharsko). Súťažné programy v trvaní 15 minút, ktorými sa jednotlivé súbory predstavia v 2 súťažných večeroch, dňa 3. a 4. júla o 18.00 h. v sále Divadla Andreja Bagara v Nitre, budú hodnotené odbornou porotou v zložení: PaedDr. Angela Vargicová, Ing. Ján Karpiel, Mgr. Markéta Lukešová, Dr. Martin Messa, Mgr. Art. Emil Tomáš Bartko, Ing. Vladimír Urban. V rámci sprievodných podujatí sa jednotlivé súbory predstavia na javiskách v meste Nitra, zahraničné súbory potešia svojim vystúpením návštevníkov kúpeľov v Smrdákoch, Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, ale aj občanov Nových Sadov, Svätoplukova a Mojmíroviec. Festival vyvrcholí „krojovanou parádou“ – sprievodom zúčastnených folklórnych súborov mestom Nitra a slávnostným Galaprogramom, na ktorom sa vyhlási laureát festivalu, udelia špeciálne ocenenia a každý zo zúčastnených súborov sa predstaví krátkou ukážkou svojho programu. Galaprogram bude prístupný širokej verejnosti nakoľko sa bude konať pod holým nebom na Svätoplukovom námestí.

Poslaním festivalu je rozvíjať pozitívny vzťah k národným tradíciám, podnecovať tvorivý elán vo vysokoškolských folklórnych súboroch, konfrontovať dosiahnuté výsledky vo folklórnej záujmovej činnosti, vzájomne si vymieňať skúsenosti z práce so zahraničnými súbormi, nadväzovať priateľstvá a spoznávať život a problémy mladých ľudí vo svete.

Ako sa telom ponoriť do ľudskej duše


eifman ballet cajkovskij pro et contra

Depresívny neurotik, ktorý celý život trpel kvôli svojej homosexuálnej orientácii. A geniálny skladateľ, ktorého trápenie bolo nesmierne hlboké, no tvorivý svet obrovský.

 

BRATISLAVA, 19. júna 2018 (Jena Opoldusová, Pravda)

„Túžil som vytvoriť dielo, v ktorom by som poodhalil závoj tajomstva Čajkovského tvorivých útrap,“ priznáva choreografický mág Boris Eifman, korému hudba veľkého ruského hudobného romantika počarila azda najviac. Jeho baletnému eposu Čajkovskij: Pro et contra tlieskali od premiéry tisícky divákov na celom svete. Dvoma vystúpeniami prominentného petrohradského súboru Eifman Ballet vyvrcholí 26. a 27. júna v Slovenskom národnom divadle medzinárodná prehliadka Eurokontext.sk.

Tento ročník je zameraný na hudobno-dramatický žáner a v priebehu júna ponúka program plný dramaturgicky zaujímavých inscenácií z Poľska, Česka, Maďarska a Ruska. K štyrom operným a trom baletným predstaveniam, ktorými sa predstavia hosťujúce súbory, pridalo hostiteľské SND v každom žánri rovnaký počet vlastných inscenácií.

„Možnosti ľudského tela sú unikátne a zaslúžia si, aby sa rozvíjali. Nejde len o techniku, ale aj duchovnosť. Ponor do ľudskej duše sa dá vyjadriť len novým spôsobom tanca. Myslím si, že sme našli symbiózu medzi tradičnou ruskou baletnou kultúrou 19. a 20. storočia a všetkými výdobytkami súčasných svetových choreografov,“ pokračuje Boris Eifman. Novým tancom plným emócií vypovedá o súkromných i tvorivých peripetiách, úderoch osudu a utrpeniach, ktoré sa odrážajú v tragických momentoch Čajkovského hudby. Ponára sa do skladateľovej duše, prostredníctvom fantázie objavuje nové dimenzie vnútorných svetov.

Viac sa dočítate TU.

Študenti konzervatória pozývajú na Hrnčiarsky bál


Hrnčiarsky bál Konzervatórium

Do projektu sa zapojilo viac ako 60 študentov.

 

BRATISLAVA, 14. júna 2018 (mytopolcany.sme.sk, Ondej Šomodi)

Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša v Topoľčanoch uvedie v pondelok 18. júna vo veľkej sále Domu kultúry v Topoľčanoch operetu Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa Hrnčiarsky bál.

Prečo si však študenti vybrali práve operetu? „Veľmi často sa dnes hovorí o potrebe prípravy študentov na praktický život, aby si po ukončení štúdia vedeli nájsť svoje miesto v odbore, ktorý vyštudovali. Aj preto sme sa rozhodli realizovať výnimočný, multižánrový projekt, ktorý ich okrem iného pripraví na prácu a následné uplatnenie v praxi – a vytvorili sme operetné predstavenie Hrnčiarsky bál,“ dozvedeli sme sa.

Podieľali sa na ňom študenti všetkých odborov školy – tanečníci, herci, speváci, ale aj hudobníci, ktorí tvoria živý sprievod k celému predstaveniu. Dohromady to je viac ako 60 študentov. Žiaci pod vedením svojich pedagógov vynaložili veľké úsilie, aby sa zhostili náročnej úlohy a zvládli prácu, ktorá pred nimi stála. A bolo toho naozaj dosť – od úvodného konkurzu, cez náročné aranžovacie a kostýmové skúšky až po spevácku prípravu s dirigentom a orchestrom.

Je to v poradí už štvrtý projekt tohto rozsahu, ktorému predchádzal Kabaret – muzikál (2017), Štyri ročné doby – autorský balet (2017) a Osem rozhnevaných žien – autorský muzikál (2014).

Recenzia: Prečo je dobré vidieť: ŠŠSS


RND SĽUK - Malý veľký muž

Prečo je dobré vidieť Štepkovho Štefánika od Spišáka a zároveň mať na javisku aj SĽUK?

 

BRATISLAVA, 12. júna 2018 (Pravda, Dagmar Inštitorisová)

I tak sa dá nazvať moja dnešná kritika. Posledná premiérovaná hra Radošinského naivného divadla v Bratislave Stanislava Štepku Malý veľký muž je síce úpravou jeho Generála z roku 2004, v inscenovanej podobe má však stále veľkú silu a presvedčivosť. Určite aj vďaka novým spolutvorcom, ako je choreograf Ladislav Cmorej, hudobník Juraj Haška a kostýmová výtvarníčka Katarína Hollá, a tiež zapojeniu tanečníkov a hudobníkov Slovenského ľudového umeleckého kolektívu do choreografií a realizácie scénickej hudby. Výsledkom je nesmierne dynamická, živá a múdra inscenácia, v ktorej nad rozpormi, nenávisťou a žabomyšími škriepkami „ľudu“ i politikov vládne láskavý humor a nesmierna chuť oslavovať. Život, vynachádzavosť a veľkého ducha Štefánika – ale aj tých, ktorí mu verili či pomáhali.

Ak k tomu priradíme vynikajúce tanečné, herecké a spevácke výkony všetkých účinkujúcich, vtipne a veľmi nápadito riešené herecké akcie i mizanscény, tak nová inscenácia Malý veľký muž ani nemôže ponúknuť iné ako veľký zážitok divadla i divadelného ducha. Navyše – mnohé mizanscény režiséra Ondreja Spišáka sú takmer dokonalé. Hádam jedna z najsilnejších a aj dôslednejšie vybudovaných je v závere inscenácie. Nad mŕtvym telom Štefánika sa všetci rozhádajú nad dôvodmi jeho smrti až tak, že si ho prestanú všímať. Ich zápal pre odhalenie „podstavy Štefánikovho života“ je až taký veľký, že keď ho jeden z nich v snahe rýchlo zapojiť sa do hádky „ľahostajne“ prekročí, nik si to nevšimne – ani on sám. Dôležité je iba jedno: opäť sa škriepiť.

Inscenáciu síce jej tvorcovia nazvali hra s pesničkami, takmer muzikál a venovali ju Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako mužovi nevšedných činov, ale aj človeku, ktorému nič ľudské nebolo cudzie. Žánrovo i druhovo ju možno ukotviť i presnejšie. Nie však z divadelného, ale intersemiotického hľadiska. Je autobiografickou feériou s klaunským videním sveta. Nesleduje totiž Štefánikov život otrocky, ale divadelne i ľudsky múdro sa „pohráva“ so základnými faktami a udalosťami z jeho života tak, aby bola vidieť hlavne jeho radosť zo života a z cieľov, ktoré si dal. A nie iba rad trápení, ktoré s nimi u každého z nás idú ruke v ruke. Preto sa v otvore rozprávkovo-snovej opony Františka Liptáka môže ako hviezda „zjaviť“ krásna herečka, tancujú a spievajú štíhle parížske kankánové tanečnice, vojaci na fronte tancujú svoju „smrť“ za tónov hudby a piesní, ktoré dokážu rozplakať, či Štefánik v prestížnom parížskom salóne si dovolí vyčarovať z klobúka peniaze, ktoré mu po celý život tak chýbali…

V inscenácii sa – ako inak – veľmi darí aj Štepkovi. Je klaunom v tom najlepšom slova zmysle v každej z postáv, ktorú stvárňuje. Nezabudnuteľný je i obraz, v ktorom na prvý pohľad akoby vypadol Štefánikovi z oka. Ale je vtedy „iba“ generálom Janinom, ktorý povyšuje Štefánika do hodnosti generála. Komický efekt mali na svedomí ich rovnaké uniformy a generálske čapice.

Veľmi odporúčam vidieť Štepkovho Štefánika od Spišáka, v ktorom okrem radošinských hercov poctivo a s veľkou chuťou „hrajú“ aj sľukári. Málokedy sa totiž – okrem iného – podarí inscenácia, v ktorej sa na vysokej úrovni skĺbilo herecké, tanečné a hudobné umenie. A málokedy možno bez výhrad pochváliť aj herca historickej postavy – Ondreja Hrašku.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Stanislav Štepka: Malý veľký muž / réžia: Ondrej Spišák / scéna: František Lipták / hrajú: Ondrej Hraška, Simona Miháliková, Stanislav Štepka a ďalší / premiéra: 2. júna v RND

Galavečer na nábreží Dunaja ukončil Medzinárodný festival Chorea


Chorea gala 2018, foto Emil Vaško

V rámci programu galavečera sa predstavil aj Ján Špoták, bývalý člen Slovenského divadla tanca, ktorý od roku 2009 účinkuje v zahraničí, od roku 2013 je sólistom v Göteborgsoperans Danskompani.

BRATISLAVA, 11. júna 2018 (www.teraz.sk, TASR)

Záverečným galavečerom sa v nedeľu večer (10.6.) v Bratislave skončil druhý ročník Medzinárodného tanečného festivalu Chorea. Špičkové výkony sólistov z ôsmich súborov nadchli priaznivcov moderného tanca. Organizátori posadili galavečer do netradičného prostredia, na bratislavskej Grand Plaza na nábreží Dunaja, kde postavili javisko aj hľadisko pre túto jedinú príležitosť.

V jednotlivých vystúpeniach sa predstavili Balet Národního divadla a jeho sólisti Alina Nanu a Giovanni Rotolo, portugalský národný balet Companhía Nacional de Bailado s choreografiou Lento para Quarteto de Cordas, Slovinské národné divadlo a jeho sólisti Giorgia Vailati a Kenta Yamamoto, Balletto di Milano s dvojicou sólistov Giulia Simontacchi a Federico Mella pod vedením Carla Pestu.

Druhú polovicu večera začínali Ana Kipshidze a Eduard Bablidze, ktorí reprezentovali Balet Opera Narodowa Warszawa s kreáciou Chord, v choreografii It Takes Two To Tango sa predstavili slovenský sólista Ján Špoták a Lee-Yuan Tu z Taiwanu, sólisti Göteborgsoperans Danskompani, Slovenské divadlo tanca so sólistami Ivanou Kučerovou a Miroslavom Martinovičom a na záver National Ballet Of Canada s dvojicou sólistov Sonia Rodriguez a Piotr Stanczyk. Špičkové výkony umelcov pri klaňačke odmenili diváci záverečným standing ovation.

„Sme šťastní, aj oni sú šťastní, sú prekvapení, sú z Kanady, z Portugalska, z Taiwanu, z Tokia. Keď videli, čo sa tu deje, boli úplne nadšení. Ono by to všetko nebolo možné bez toho, že sú to kontakty desaťročného fungovania Slovenského divadla tanca v zahraničí. Bez týchto kontaktov by nám títo ľudia ani neodpovedali na faxy. Je to o tom, že hráme vo Vancouveri, stretneme ľudí, páčime sa im, oni nám, takto to celé funguje. Je to kvantum roboty, ale stojí to zato, lebo to je iné. Toto nie je moja choreografia, nemám teda autorské nutkanie, nemám strach a len chcem, aby si ľudia vychutnali špičkové umenie na Slovensku,“ uviedol pre TASR umelecký garant projektu Ján Ďurovčík.

V rámci programu galavečera sa predstavil aj Ján Špoták, bývalý člen Slovenského divadla tanca, ktorý od roku 2009 účinkuje v zahraničí, od roku 2013 je sólistom v Göteborgsoperans Danskompani.

„Tancovať doma je super, po veľmi dlhom čase, po desiatich rokoch. Bol som veľmi nervózny, aké bude publikum, ako to príjme, bolo to trocha iné predstavenie aj v rámci žánru moderného baletu alebo súčasného tanca, v sobotu v Košiciach aj tu sme mali veľmi dobré odozvy. Som veľmi rád, že som sa stretol s bývalými kolegami zo Slovenského divadla tanca aj s Jánom Ďurovčíkom, s ktorým som spolupracoval päť rokov,“ povedal pre TASR Špoták.

„Podarilo sa nám získať tanečníkov zo súborov, ktorí na Slovensku ešte neúčinkovali, po prvý raz predstavili National Ballet of Canada, Balletto di Milano či Portugalský národný balet – Compania National de Bailando,“ dodala Lenka Görfölová, výkonná riaditeľka projektu Chorea.