Duša tanca pre Konstantina Korotkova


Konstantin Korotkov balet SND

Prvý sólista Baletu SND Konstantin Korotkov získal prestížne ocenenie Duša tanca v kategórii Hviezda. Ceny v kategóriách Hviezda, Vychádzajúca hviezda, Hviezda súčasného tanca, Majster tanca, Pedagóg, Rytier tanca, PR tanca a ďalších odovzdali počas slávnostného Galavačera významným ruským interpretom, pedagógom a tanečným publicistom, pôsobiacim na významných baletných scénach v Rusku i vo svete. Slávnostné odovzdávanie cien bolo 28. apríla súčasťou Galavečera v Divadle Nemiroviča Dančenka v Moskve.

BRATISLAVA, 18. júna 2019 (snd.sk, Eva Gajdošová)

Cesta Konstantina Korotkova za baletom sa začala v jeho desiatich rokoch na Moskovskom akademickom choreografickom učilišti (GITIS) pod vedením Valentiny Okulovej a Vladimira Šabalina. Rozhodnutie, že sa balet stane jeho životnou profesiou, padlo až v prvom ročníku choreografickej katedry Akadémie kulturológie a umenia I. S. Palantaja v rodnej Joškar-Ole, kde ho najväčšmi ovplyvnil vynikajúci tanečník a pedagóg Konstantin Ivanov. Pod jeho vedením účinkoval v predstaveniach národného baletu, akými sú napríklad: Luskáčik, Márna opatrnosť a ďalšie. V šestnástich prijal angažmán do zboru baletu Národnej opery Joškar-Ole a čoskoro tancoval hlavné postavy, akými sú Colas v balete Márna opatrnosť a Šašo v balete Labutie jazero.Po absolvovaní štúdia sa pred Korotkovom otvorilo veľa možností hosťovania v rôznych divadlách po celom Rusku, rozhodujúcim faktorom však bol vzťah k domovu a takmer otcovský vzťah so svojim pedagógom. „Konstantin Ivanov s jeho ohromnou skúsenosťou práce v národnom divadle sa s nami delil o svoje vedomosti. Naučil nás prežívať to, čo tancujeme, čo chceme odovzdať divákovi. Spolupráca s ním bola pre mňa nesmierne zaujímavou.“ Kosťa v národnom balete napredoval každou novou postavou. Nasledovali víťazstvá v štátnych a medzinárodných súťažiach v Perme, Krasnojarsku, Soči, Soule, vo Viedni. Na medzinárodnej súťaži Svetový mladý balet sa predstavil v Pas de deux z Bajadéry, ktorý zatancoval s jeho partnerkou Olgou Chelpanovou. Ich výkon prekonal všetky očakávania poroty a divákov a súčasne im predurčil ich spoločnú cestu tancom aj životom. Ten je aj po rokoch harmonický, najmä vďaka pochopeniu náročnosti tanečnej profesie. Práve ich silné prepojenie robí ich tanec takým zázračným. Obaja sa vyznačujú skutočnou otvorenosťou pri vyjadrovaní emócií, prežívaním toho, čo stvárňujú, príkladom je na scéne Baletu SND ich partnerská práca v Esmeralde, Labuťom jazere, Korzárovi, Luskáčikovi, Chaplinovi, atď.

O jeho prelomových postavách v rámci bohatého repertoáru napísal ruský tanečný publicista Roman Volodčekov: „Konstantin Korotkov je schopný prejaviť na scéne skutočné city, temperament. Je emotívny, ale nie príliš. Možno práve typická pre tanečníka špecifická sebareflexná zdržanlivosť definovala jeho úspech v balete Majster a Margaréta od Maj-Estera Murdmaa na hudbu E. Lazareva. Zaslúžene získal za túto postavu Národnú divadelnú cenu Yvana Kyrlya, ktorá doplnila jeho zoznám rôznych odmien, titulov a iných uznaní. Konstantin ustavične zdokonaľuje svoje majstrovstvo, ale nestráca v sebe aj umelca remeselníka. Možno práve z toho pramení akademická čistota násobená technickou slobodou. Arzenál technických prvkov tanečníka je veľmi široký. Má veľ ký krok, stabilné piruety, ľahký a dynamický skok. Jeho Siegfried v Labuťom jazere a Princ v Luskáčikovi spĺňajú klasické kánony, s dôrazom na lyrickosť tanečníka. V postave Albrechta v Giselle už cítiť dramatické intonácie, ktoré v postave Romeo z baletu Romeo a Júlia nadobúdajú absolútnu tragickosť. Zoznam jeho úloh dopĺňa postava Basila v Donovi Quijotovi s jeho bezstarostným pohľadom na svet a interpretáciu lásky ako príťažlivej kapitoly nášho života. Šľachtický a nebojácny Konrád v Korzárovi, elegantný Déziré v Spiacej krásavici, otvorený a starostlivý Gringoire v Esmeralde sú ako slávnostné žánrové obrazy z chodieb Versailles. Diametrálne odlišnou je postava Spartaka.

V predstavení Konstantina Ivanova sa tanečníkovi podarilo vyjadriť to najdôležitejšie – mužný heroický tanec protagonistu. Jeho výrazné tanečné repliky nevyjadrujú hnev a nenávisť, ale cítiť v nich duševné napätie, povzbudzujúce veľké srdce na hrdinské činy. Je to osobnosť, ktorá cenou krvi zachraňuje svoju česť, lásku, slobodu. Tá postava mala neuveriteľné vnútorné vyžarovanie, vyvolávala slzy na očiach rozcítených divákov.“ Všetky jeho predchádzajúce práce akoby Korotkova pripravili na úspech v postave Alexeja z inscenácie Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci. „Táto postava je mi obsahovo a tanečne veľmi blízka. Som rád, že Boris Eifman inscenoval balet Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci na scéne Baletu SND, kde súčasne aj s Olgou Chelpanovou pracujeme. Priviedla nás sem túžba po zmene a odhodlanie ísť stále ďalej.“ Takýmto posunom bola pre tanečníka – podľa ohlasov a kritík – postava Chaplina v novom pôvodnom diele Daniela de Andradeho a Carla Davisa, kde stvárňuje geniálneho komika po boku svojej manželky, sólistky Baletu SND Olgy Chelpanovej, ktorá si cenu Duša tanca v kategórii Hviezda prevzala minulý rok.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND

Bolšoj balet na plátne Domu umenia


64. music festival Piešťany potešil aj milovníkov tanca. Na plátne Domu umenia sa v pondelok 10. júna o 19.30 h uvádzal záznam z predstavenia fantastického Bolšoj baletu.

BRATISLAVA, 12. júna 2019 (piestanskydennik.sk)

Balet Veľkého divadla v Moskve, alebo Bolšoj balet, je pre širokú verejnosť azda najznámejším baletom na svete. Súbor bol založený ešte v roku 1773 a patrí k absolútnej svetovej špičke. Návšteva Veľkého divadla býva spravidla neodmysliteľnou súčasťou pobytu v Moskve.

Pripravené boli vášnivé predstavenie klasických baletov v novej produkcii, ktorá vystihuje dušu ruského baletu. Najprv impulzívna Carmen zvedie Dona Josého a presvedčí ho, aby ju prepustil z väzenia. Keď je vonku, myslí si, že je konečne slobodná, než si uvedomí, že je v skutočnosti väzňom milostného trojuholníka. Chce byť s presláveným toreadorom Escamillom, ale nechce opustiť ani Dona Josého.

Iste poznáte aj balet Petruška, ktorý bol taktiež na programe pondelkového vysielania. Na karnevale v Petrohrade hrajú tri bábky rovnakú úlohu stále dokola. Medzi nimi aj nešťastná milenka Petruška. Vedomá si tejto bezvýchodiskovej situácie napadne zvyšné bábky a z divadla ujde.

Záznam predstavenia bol na Slovensku premietaný len v Piešťanoch.

Tanec vnímam s otvoreným srdcom a s plným nasadením


Igor Holováč

Mimoriadne výrazný predstaviteľ špičkovej interpretačnej školy klasického tanca Igor Holováč je herecky tvárny so širokou paletou postáv baletného repertoáru. Od roku 2004 je v našom súbore baletným majstrom. 

 

BRATISLAVA, 10. júna 2019 (snd.sk)

Igor Holováč začal študovať klasický tanec na Konzervatóriu v Košiciach (1980). O rok neskôr prestúpil na Hudobnú a tanečnú školu v Prahe. V tom istom roku nastúpil do Baletu SND, kde sa stal v roku 1988 sólistom a v roku 1993 vedúcim sólistom. V rokoch 1997-1998 pôsobil ako sólista Laterny magiky v Prahe a hosťujúci sólista Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Spolupracoval s významnými choreografmi doma aj v zahraničí a stvárnil množstvo postáv klasického aj súčasného repertoáru nielen v SND. Ako absolvent štúdia choreografie na VŠMU v Bratislave (2004) sa Igor Holováč prejavuje aj ako invenčný choreograf, ktorý na scéne SND inscenoval niekoľ ko zaujímavých diel prevažne na hudbu slovenských skladateľov. V poslednom období spolupracuje aj s Činohrou a Operou SND a tvorí aj pre mimobratislavské divadlá. Spomedzi cien za interpretačnú a choreografickú tvorbu sú najvýznamnejšie: 3. cena na Československej interpretačnej baletnej súťaži v Brne (1984), 2. cena za dielo Diskrepancie na Celoštátnej choreografickej súťaži v Bratislave (1988), Cena Slovenského literárneho fondu (v oblasti baletu za rok 1993 a za celoživotné dielo v roku 2004) a účasť vo finále medzinárodnej choreografickej súťaže v holandskom Gröningene (1992). Igor Holováč je nositeľom Ceny The Philip Morris Flower Award (1998).

V aktuálnej sezóne ste boli aktívny nielen na tréningoch s naším baletným súborom, ale aj ako choreograf ste naštudovali niekoľ ko zaujímavých projektov, napríklad pripravili ste našich tanečníkov na Gala do Ostravy a na tanečnú súťaž do Plzne. Ako s odstupom času hodnotíte ich účinkovanie?

Tanečníci, ktorí sa prihlásia na baletnú interpretačnú súťaž, musia prejsť nesmierne náročnou prípravou. Nepatrí to medzi ich pracovné povinnosti, takže tejto činnosti musia obetovať svoj voľný čas. Je to obrovské množstvo hodín práce navyše, ale práve to vidím ako jednu z najpozitívnejších stránok súťaženia. Zdokonaľujú sa v tanečných technikách spôsobom, akým to v bežnej prevádzke baletného súboru nie je možné. Výrazným bonusom je, ak sa tanečníkovi podarí uspieť a prebojovať sa v súťaži do finále a prípadne získať niektoré z ocenení. Práve to sa nedávno podarilo členovi nášho súboru Seiru Nagahorimu, keď získal tretiu cenu na Medzinárodnej baletnej súťaži v Plzni. Jednoznačne pozitívny vplyv má takáto príprava aj pre samotný baletný súbor. Technický a interpretačný rast tanečníkov nepochybne zvyšuje úroveň našich predstavení.
Baletné galapredstavenie vnímam skôr ako spoločenskú udalosť. Technická úroveň tanečníkov, ktorí sú na takéto predstavenie pozvaní, je nadštandardná a ich účinkovanie nevyžaduje zďaleka takú náročnú prípravu. Samotné gala okrem zážitku z tanečných výkonov ponúka napríklad aj možnosť spoznať nových ľudí, či získať kontakty pre ďalšiu spoluprácu. Komunikácia medzi divadlami, riaditeľmi súborov, tanečníkmi či baletnými majstrami kdekoľvek na takomto predstavení je mimoriadne prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Na Večere Katedry tanečnej tvorby VŠMU a Baletu SND sme mohli vidieť aj výsledok vašej práce v Súkromnom tanečnom konzervatóriu Liptovský Hrádok (choreografia Ach Bože z nebe). Chystáte aj ďalšiu spoluprácu? 

Do školy v Liptovskom Hrádku chodím veľmi rád. Po dokončení choreografie Ach bože z nebe som tam vytvoril ešte jednu kratšiu choreografiu pre tanečný pár Petruška na hudbu Igora Stravinského. Tanečníci z tohto konzervatória sa v nej koncom minulého roka predstavili na medzinárodnej baletnej súťaži priamo v Liptovskom Hrádku. No a mne sa za toto dielko ušla cena za najlepšiu choreografiu. Možno sa časom podarí uviesť toto duetoaj na niektorej z našich scén.

S pani riaditeľkou Ohraďanovou sme o ďalšej konkrétnej spolupráci zatiaľ nediskutovali, ale myslím, že táto možnosť je stále otvorená. Ak dostanem ponuku a pracovné povinnosti mi to umožnia, prijmem ju veľmi rád. Práca so študentmi aj s celým pedagogickým tímom v Liptovskom Hrádku bola a je veľmi príjemná.

Aké máte plány do budúcna? 

Z času na čas vediem tréningy a pracujem so sólistami v baletnom súbore Národného Divadla moravsko-sliezskeho Ostrava. Dúfam, že táto spolupráca bude pokračovať. Prijal som pozvanie aj od šéfa baletu menšieho rakúskeho divadla, takže určite zavítam aj tam. Počas nasledujúcich prázdnin budem ako pedagóg a choreograf pôsobiť v letnej tanečnej škole Danza Mea tu v Bratislave. Črtá sa aj mimoriadne zaujímavá možnosť choreografickej práce väčšieho rozsahu, ale o tom je ešte privčas niečo konkrétne hovoriť.

V čom vidíte ako baletný majster poslanie svojej práce? 

Na takúto otázku sa neodpovedá ľahko. Vždy robím túto naozaj nie jednoduchú prácu s plným nasadením a otvoreným srdcom. Spolu s mojimi kolegyňami pripravujeme tanečníkov na ich po každej stránke čo najkvalitnejšie účinkovanie vo všetkých našich predstaveniach. Staráme sa o ich technický aj interpretačný rozvoj. Tento „servis“ sa začína každé ráno tréningom a následne pokračuje skúškami repertoáru, prípadne prípravami novej premiéry. Ako baletný majster pôsobím už veľa rokov, ale táto práca ma stále nesmierne napĺňa. Mám to šťastie, že motivácia mi nikdy nechýba. A keď aj možno troška áno, tak ju vždy zasa rýchlo nájdem. Pokúsim sa vyjadriť aj všeobecnejšie a dúfam, že to nebude znieť príliš pateticky. Poslaním mojej práce (práce baletných majstrov) je maximálna snaha zvyšovať úroveň baletu a tým ho udržať v popredí záujmu našich divákov. Pretože sú to predovšetkým diváci, pre ktorých naše tanečné umenie tvoríme.

Igor Holováč, baletný majster Baletu SND v rozhovore s Marekom Peričkom, manažérom marketingových aktivít Baletu SND

SĽUK vystúpi na veľtrhu „CEEC-CHINA INVESTMENT & TRADE EXPO“ v meste Ningbo v Číne


SĽUK - KRAJINKA foto Ctibor Bachraty

Rok 2019 predstavuje 70. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi ČĽR a SR.

 

BRATISLAVA, 9. júna 2019 (sluk,sk)

Slovensko bolo vybrané ako partnerská krajina celého podujatia „CEEC-CHINA INVESTMENT & TRADE EXPO“ a reprezentovať ho bude aj Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý na veľtrhu vystúpi.

Okrem výstavy budú súbežne prebiehať aj sprievodné podujatia zamerané na rôzne oblasti spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy. Výstava sa koná v meste Ningbo, provincia Zhejiang v dňoch 8.-12. júna 2019 .
Predošlé ročníky mali veľmi pozitívnu odozvu, viac informácie nájdete na tomto linku: http://china2018.sario.events/

SĽUK oslavuje 70 rokov a pri tejto príležitosti pripravil nový hudobno-tanečný program


SĽUK

Mesto Trnava pozýva 19. augusta o 19.00 h na hudobno-tanečné vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu 70 ROKOV. Koncert k sedemdesiatemu výročiu založenia SĽUK-u (1949) sa bude konať v mestskom amfiteátri.

 

BRATISLAVA, 8. júna 2019 (trnava.sk)

Reprezentačný hudobno-tanečný program ponúkne divákom pohľad na viaceré podoby hudobnej a tanečnej tvorby v SĽUK-u, ktoré formovali tradíciu a súčasnosť tohto výnimočného umeleckého telesa. Tradíciu reprezentujú diela Juraja Kubánku, Jána Cikkera a Juraja FarkašaSúčasnosť v programe zastupuje výber z tvorby strednej a najmladšej generácie –Ervína Vargu, Jána Blaha, Jaroslava Moravčíka, Štefana Molotu, Stanislava Marišlera, Jána Ševčíka, Laca Cmoreja, Mareka Gregu, Stana Palúcha, Milana Rendoša, Petra Mikulca a Andreja Jarolína. Tradícia a súčasnosť nemusia byť vždy v rozpore. Naopak, môžu mať podobu vzácnej harmónie, o ktorú sa SĽUK pokúsil aj v programe 70 ROKOV.

Vynikajúce výkony tanečníkov, hudobníkov a spevákov zostávajú v pamäti a v srdciach divákov a poslucháčov ešte veľmi dlho po vystúpení. V tom sa SĽUK za sedemdesiat rokov nezmenil.

Predpredaj vstupeniek v sieti Ticketportal a Trnava Tourism (mestská veža) alebo pred predstavením v amfiteátri.

Na festivale Východná 2019 vystúpia Lúčnica, SĽUK aj Ifjú Szivek


Lúčnica - Svadba spod Poľany

Podujatie sa uskutoční v dňoch 4. až 7. júla.

BRATISLAVA, 6. júna 2019 (dobrenoviny.sk)

Tri známe umelecké telesá – súbor Lúčnica, SĽUK a Tanečné divadlo Ifjú Szivek sa prvý raz stretnú na jednom pódiu Folklórneho festivalu Východná. Podujatie sa uskutoční v dňoch 4. až 7. júla. Informovala o tom Alexandra Žilavá z oddelenia komunikácie a edičnej činnosti Národného osvetového centra.

Štvrtkový večer 4. júla o 21.00 h. otvorí na Veľkej scéne umelecký súbor Lúčnica s programom Z tvorby profesora Štefana Nosáľa. „Dnes je prakticky už nemožné pozrieť si všetky diela, ktoré dlhoročný umelecký vedúci súboru vytvoril. Na Folklórnom festivale Východná 2019 tak budú mať diváci jedinečnú možnosť vidieť to najlepšie z jeho tvorby,” priblížila Žilavá.

Počas takmer dvojhodinového vystúpenia sa diváci ocitnú na podpolianskej svadbe, medzi dievčatami pri trepaní ľanu a pestovaní maku, zoznámia sa s fígľami mladých mužov pri starodávnom spôsobe mlátenia obilia alebo sa zabavia pri fľaškových hrách zo Zemplína.

Ťahákom v piatok 5. júla bude SĽUK, ktorý vystúpi s hlavným programom o 17.30 h na Malej scéne. „Súbor, ktorý vznikol v roku 1949 pre oslavy SNP spojením najlepších amatérskych súborov, bude na Východnej spolu s divákmi oslavovať okrúhle narodeniny. Pri tejto príležitosti predstaví svoj reprezentačný hudobno-tanečný program 70 rokov. V ňom ponúkne pohľad na viaceré podoby hudobnej a tanečnej tvorby, ktoré formovali tradíciu a súčasnosť tohto umeleckého telesa,”prezradila.

V sobotu 6. júla o 20.00 h na Veľkej scéne vystúpi Tanečné divadlo Ifjú Szivek, ktoré je jednou z najvýznamnejších umeleckých dielní maďarského folklórneho hnutia a umeleckého života Maďarov na Slovensku. Ich predstavenie s názvom Sedemdesiatsedem verbunkov nadviaže na tradíciu verbunkového tanca a ukáže jeho pestrosť a rôznorodosť. „Verbunkovým tancom sa lúčil mladý vojak pred odchodom na vojnu a dával ním najavo, že je pripravený na náročnú službu vo vojsku. Zároveň sa snažil tancom zapôsobiť na dievčatá,” načrtla Žilová s tým, že vystúpenie Tanečného divadla Ifjú Szivek zavedie divákov do tajuplného sveta, v ktorom tanec a hudba boli ešte súčasťou každodenného života.

Známy režisér a choreograf má hlavu v smútku: Ďurovčík musí riešiť vážny problém


Ján Ďurovčík

Má hlavu v smútku! Známy režisér a choreograf Ján Ďurovčík (48) je zakladateľom Slovenského divadla tanca.

 

BRATISLAVA, 4. júna 2019 (cas.sk)

To už ukázalo svoje umenie po celom svete a diváci z výkonov jednotlivých členov súboru vždy stáli na nohách. Tentoraz je však existencia telesa otázna. Dokonca hrozí to najhoršie, a to úplný zánik! Čo na to samotný Ďurovčík?!

Najprestížnejšie slovenské tanečné divadlo, ktoré existuje už skoro 20 rokov, pravdepodobne ukončí svoje pôsobenie. Slovenské divadlo tanca reprezentovalo svoje umenie po celom svete. Členovia súboru vystúpili v New Yorku, Tokiu, Pekingu, Ríme či v Madride a Londýne. Dôvodom konca sú podľa informácií Nového Času financie. „Divadlo od svojho vzniku nebolo nikdy podporované štátom, ale jeho zakladateľom Ďurovčíkom. Ten ho dotoval z vlastných zdrojov. Situácia je však neúnosná,“ prezradil zdroj Nového Času z prostredia divadla.

Tieto informácie potvrdil aj samotný Ďurovčík. „Roky som dokázal tento súbor podporovať z vlastných zdrojov. Bohužiaľ, vzhľadom na moje zdravotné problémy som za posledné tri roky urobil oveľa menej práce, keďže som absolvoval päť operácií. Tým pádom už nemám z čoho toto divadlo dotovať. Ak sa nestane zázrak a nepodporí nás nejaká zo štátnych inštitúcií, budeme musieť skončiť,“ vysvetlil režisér.

Ten narážal na svoje podlomené zdravie. Má za sebou úplnú výmenu bedrového kĺbu a aj naďalej podstupuje rôzne vyšetrenia, pretože nie je z najhoršieho vonku a trápia ho silné bolesti.

Prečo nás poburuje nahé telo v umení, ale v reklame je OK


Marta Poláková o súčasnom tanci

Téma priorít v kultúre a ich financovanie rezonovali uplynulé dni najmä v súvislosti s rozhodnutiami ministerky Ľubice Laššákovej, ktorá škrtla desaťtisíce eur pre SNG, Kunsthalle či projekty zamerané na problematiku rodovej identity a sexuálnych menšín, ale tri milióny dala folklóru.O slovo sa hlási aj súčasný tanec. O jeho roztrieštenosti, potrebe integrácie a systémového prístupu, ale aj o tom, ako ho priblížiť divákom, sa TREND rozprával s pedagogičkou a choreografkou Martou Polákovou z Katedry tanečnej tvorby bratislavskej VŠMU.

 

 

BRATISLAVA, 2. júna 2019 (etrend.sk, Peter Scheuhaufer)

Prečo nemá Slovensko dodnes priestor známy v zahraničí ako Tanzhaus, v ktorom by sa mohol po všetkých stránkach rozvíjať súčasný tanec?

Súčasný tanec sa na Slovensku začal rozvíjať až po roku 1989. Dovtedy tu profesionálne pôsobili len baletné a folklórne súbory. Hoci sa od 90. rokov začala táto umelecká komunita prudko rozvíjať, zo strany kultúrnych inštitúcií tu nebol záujem pomôcť jej vytvoriť podmienky.

V porovnaní s etablovaným baletom a ľudovým tancom pôsobil súčasný tanec príliš experimentálne. Je totiž sčasti pokračovaním a sčasti radikálnou reakciou na moderný tanec, ktorý bol dôležitou kapitolou dejín tanečného umenia v 20. storočí. Na Slovensku sme však túto kapitolu preskočili, lebo komunisti nedovolili profesionálny rozvoj moderného tanca.

Po roku 1989 sa súčasnému tancu začala venovať výlučne mladá generácia tvorcov, ktorá prirodzene nedokázala vyvinúť dostatočný tlak na inštitúcie. Prešlo však už tridsať rokov, generácií je tu už viac, takže sa vytrvalo snažíme argumentovať nevyhnutnosť riešenia situácie.

Bola absencia štruktúr pre moderný tanec dôvodom odchodu množstva skvelých tanečníkov do zahraničia?

Pre tanečníka je jeho nástrojom telo, ktoré má stále so sebou, ale bez priestoru, v ktorom sa tanec môže realizovať, nemôže fungovať. Ani priestor však nie je všetko. Nevyhnutný je premyslený systém podpory, pretože tanec je komplexné umenie, ktoré zahŕňa aj hudobnú a výtvarnú zložku.

Je to kolektívne a živé umenie, nedá sa robiť do zásuvky. Fond na podporu umenia vytvoril pre jeho tvorbu a prezentáciu podmienky, ktoré tu predtým neboli, ale nedokáže riešiť systémové zmeny. Okrem tvorby, ktorá môže fungovať na báze projektov, je treba zabezpečiť jeho kontinuálny rozvoj.

Odchod tanečníkov je a bude prirodzený proces, lebo sme súčasťou európskeho trhu a tanec nemá jazykovú bariéru. Je však dôležité, aby vynikajúci tanečníci neodchádzali v takom počte, ako sa to dialo pred desiatimi-pätnástimi rokmi, keď to bola jediná možnosť, ako sa stať profesionálom v súčasnom tanci.

Nehrozí dnes, keď sa niektorí z nich na Slovensko vracajú, aby mohli odovzdať svoje know-how, že tu nenájdu dobré podmienky?

Žiaľ, skutočnosť je taká, že dnes tu nenájdu ani len základný profesionálny štandard, nieto ešte podmienky, na ktoré si možno v zahraničí zvykli. Ale niektorí sa napriek tomu vrátili a pomáhajú tie podmienky budovať.

Je však nad sily umelcov vytvoriť si svojpomocne priestor typu Tanzhaus, kde by sa organizovali festivaly, skúšali inscenácie, realizovalo vzdelávanie, výskum či podpora exportu tanečného umenia von.

V krajinách, kde tieto tanečné domy pôsobia, išlo vždy o politické rozhodnutie, ktoré vyplývalo z pochopenia významu tohto segmentu kultúry.

Minulosť, ktorá okráda o budúcnosť

V socializme bol moderný tanec vnímaný ako podvratný živel. Máte pocit, že takéto negatívne naladenie tu máme i dnes?

Dôvody ignorovania súčasného tanca sú dnes iné. Ide o celkový postoj k súčasnému umeniu na Slovensku, ktorý vyplýva z neschopnosti byť otvorenejší voči novým vplyvom a ustavičnej potreby utvrdzovať sa vo svojej jedinečnosti len cez zdôrazňovanie tradičného bohatstva.

Funkciou súčasného umenia je prinášať nové podnety, pohľady a stimulovať k novým reakciám. Vážiť si tradíciu, z ktorej sme vyšli, je dôležité, ale pozeranie len do minulosti..

Celý článok si môžete prečítať TU.

Tulák Chaplin sa v tejto sezóne lúči s obecenstvom


Tulák Chaplin

V pondelok 27.5. 2019 Balet SND uviedol poslednýkrát v tejto sezóne inscenáciu Tulák Chaplin. 

BRATISLAVA, 30. mája 2019 (mojakultura.sk)

Balet SND uviedol spolu s medzinárodným tímom tvorcov nové pôvodné dielo o legende čiernobieleho plátna a jednej z najvýznamnejších umeleckých osobností 20. storočia Charliem Chaplinovi. Rodák z Londýna svoju kariéru rozvinul v USA a dodnes sa zaraďuje k najvýznamnejším komikom, hercom, režisérom a autorom scenárov svetovej kinematografie. Charlie Chaplin sa dodnes v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, v úzkom saku a priveľkých topánkach. Tanečná podoba tohto filmového i ľudského génia mala v Balete SND svetovú premiéru na jar 2019.
Inscenácia vzniká v spolupráci s Roy Export S.A.S., Charlie Chaplin™ © Bubbles Incorporated S.A.

Inscenačný tím
Libreto, choreografia, réžia Daniel de Andrade
Hudba, hudobné naštudovanie Carl Davis
Scéna a kostýmy Mark Bailey
Dirigent Dušan Štefánek
Dramatické vedenie Patricia Doyle
Videodizajn Tim Reid

Obsadenie
Charles Chaplin Konstantin Korotkov
Charlie – 12 ročný Michal Gulán (poslucháč konzervatória)
Sydney, brat Charlieho (15 ročný ) Jakub Kubala (poslucháč konzervatória)
Charlie chlapec, T. Kelly, Fotograf Juraj Žilinčár
Charles Chaplin (83 ročný ) Jozef Dolinský (ako hosť)
Oona Chaplin, primabalerína z filmu Svetlá lámp, Hetty Olga Chelpanova
Hannah Silvia Najdená
Edna Pruviance Tatum Shoptaugh
Mildred Harris Luana Brunetti
Lita Grey Erina Akatsuka
Paulette Goddard Sarah Millner
Mabel Nomard Klaudia Görözdös
Baleríny Erina Akatsuka Luana Brunetti Klaudia Görözdös Juliana Ondrášiková Tatum Shoptaugh Silvia Najdená
Danseur Noble, Henry Bergman, Churchill Artemyj Pyzhov
Show Host, Theatre Manager, Fred Karno, Mack Sennet, Mussolini Yuki Kaminaka
Charlieho otec, Male Guardian, Erick Campbell, Charles de Gaulle Andrej Szabo
Rummy Binks, Sydney 15 ročný, Lioyd Bacon, starý tulák Adrian Szelle
Landlord, Strong Man, Fatty Arbuckle, Stalin Mergim Veselaj
Baloon Seller, Charlotte Mineau, Lita´s Mother Reona Sato Katarína Košíková
Boyfriends, Violinists, Fan Lawyer Kristian Achberger Evgenii Korsakov Seiru Nagahori
Girlfriends/ Lawyer Katarína Kaanová, Sumire Shojima, Ana Carolina Pitta de Carvalho (ako hosť)
Virginia Rape, Bohatá matka Viola Mariner
Cyclist, Albert Austin, Hirohito Raphael Schuster
Maude Delmond, korčuliari Margaux Bortoluzzi
Stall Lady, Leota Bryan Viktória Šimončíková
Účinkujú sólisti a zbor Baletu SND
Spoluúčinkujú orchester Opery SND žiaci tanečného konzervatória Evy Jaczovej
Spev Eva Dovcová (ako hosť)

 

Do Piešťan zavíta Lúčnica: Na otvorení Music festivalu zaznejú i lesné rohy


US Lúčnica. Foto: TASR

Piešťanský Music festival vábi milovníkov dobrej hudby už 64. krát. V tomto roku rozširuje svoje podujatia aj do ďalších dvoch miest regiónu.

 

BRATISLAVA, 28. mája 2019 (trnava.dnes24.sk)

Music festival Piešťany (MFP) otvorí svoj 64. ročník v piatok 31. mája. Toto kultúrne podujatie, ktoré sa od svojho založenia v roku 1956 kontinuálne uskutočňuje až doteraz, otvoria úvodné fanfáry v podaní komorného zoskupenia hráčov na lesnom rohu Corni di Bratislava.

Po slávnostnom otvorení bude pódium Domu umenia patriť umeleckému súboru Lúčnica. Informoval o tom predseda festivalového výboru a dramaturg MFP 2019 Marián Turner.
Festival v tomto roku rozširuje svoje podujatia aj do ďalších dvoch miest regiónu. Okrem Piešťan si festivalové koncerty vypočujú aj v Hlohovci a v Novom Meste nad Váhom.

„Výnimočným podujatím, ktoré je bonusom pravidelne prenášaných operných titulov na veľké plátno, je v tomto roku baletná šou Veľkého divadla v Moskve. V rámci nového naštudovania si budú môcť návštevníci kina Domu umenia vychutnať najlepší baletný súbor sveta priamo z Boľšovo teatra v inscenáciách Carmen a Petruška,“ dodal dramaturg festivalu.

Popri hudobných podujatiach sa uskutočnia ako sprievodné festivalové podujatia aj výtvarné a fotografické výstavy. Festival potrvá do 8. júla.