Ako sa telom ponoriť do ľudskej duše


eifman ballet cajkovskij pro et contra

Depresívny neurotik, ktorý celý život trpel kvôli svojej homosexuálnej orientácii. A geniálny skladateľ, ktorého trápenie bolo nesmierne hlboké, no tvorivý svet obrovský.

 

BRATISLAVA, 19. júna 2018 (Jena Opoldusová, Pravda)

„Túžil som vytvoriť dielo, v ktorom by som poodhalil závoj tajomstva Čajkovského tvorivých útrap,“ priznáva choreografický mág Boris Eifman, korému hudba veľkého ruského hudobného romantika počarila azda najviac. Jeho baletnému eposu Čajkovskij: Pro et contra tlieskali od premiéry tisícky divákov na celom svete. Dvoma vystúpeniami prominentného petrohradského súboru Eifman Ballet vyvrcholí 26. a 27. júna v Slovenskom národnom divadle medzinárodná prehliadka Eurokontext.sk.

Tento ročník je zameraný na hudobno-dramatický žáner a v priebehu júna ponúka program plný dramaturgicky zaujímavých inscenácií z Poľska, Česka, Maďarska a Ruska. K štyrom operným a trom baletným predstaveniam, ktorými sa predstavia hosťujúce súbory, pridalo hostiteľské SND v každom žánri rovnaký počet vlastných inscenácií.

„Možnosti ľudského tela sú unikátne a zaslúžia si, aby sa rozvíjali. Nejde len o techniku, ale aj duchovnosť. Ponor do ľudskej duše sa dá vyjadriť len novým spôsobom tanca. Myslím si, že sme našli symbiózu medzi tradičnou ruskou baletnou kultúrou 19. a 20. storočia a všetkými výdobytkami súčasných svetových choreografov,“ pokračuje Boris Eifman. Novým tancom plným emócií vypovedá o súkromných i tvorivých peripetiách, úderoch osudu a utrpeniach, ktoré sa odrážajú v tragických momentoch Čajkovského hudby. Ponára sa do skladateľovej duše, prostredníctvom fantázie objavuje nové dimenzie vnútorných svetov.

Viac sa dočítate TU.

Študenti konzervatória pozývajú na Hrnčiarsky bál


Hrnčiarsky bál Konzervatórium

Do projektu sa zapojilo viac ako 60 študentov.

 

BRATISLAVA, 14. júna 2018 (mytopolcany.sme.sk, Ondej Šomodi)

Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša v Topoľčanoch uvedie v pondelok 18. júna vo veľkej sále Domu kultúry v Topoľčanoch operetu Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa Hrnčiarsky bál.

Prečo si však študenti vybrali práve operetu? „Veľmi často sa dnes hovorí o potrebe prípravy študentov na praktický život, aby si po ukončení štúdia vedeli nájsť svoje miesto v odbore, ktorý vyštudovali. Aj preto sme sa rozhodli realizovať výnimočný, multižánrový projekt, ktorý ich okrem iného pripraví na prácu a následné uplatnenie v praxi – a vytvorili sme operetné predstavenie Hrnčiarsky bál,“ dozvedeli sme sa.

Podieľali sa na ňom študenti všetkých odborov školy – tanečníci, herci, speváci, ale aj hudobníci, ktorí tvoria živý sprievod k celému predstaveniu. Dohromady to je viac ako 60 študentov. Žiaci pod vedením svojich pedagógov vynaložili veľké úsilie, aby sa zhostili náročnej úlohy a zvládli prácu, ktorá pred nimi stála. A bolo toho naozaj dosť – od úvodného konkurzu, cez náročné aranžovacie a kostýmové skúšky až po spevácku prípravu s dirigentom a orchestrom.

Je to v poradí už štvrtý projekt tohto rozsahu, ktorému predchádzal Kabaret – muzikál (2017), Štyri ročné doby – autorský balet (2017) a Osem rozhnevaných žien – autorský muzikál (2014).

Recenzia: Prečo je dobré vidieť: ŠŠSS


RND SĽUK - Malý veľký muž

Prečo je dobré vidieť Štepkovho Štefánika od Spišáka a zároveň mať na javisku aj SĽUK?

 

BRATISLAVA, 12. júna 2018 (Pravda, Dagmar Inštitorisová)

I tak sa dá nazvať moja dnešná kritika. Posledná premiérovaná hra Radošinského naivného divadla v Bratislave Stanislava Štepku Malý veľký muž je síce úpravou jeho Generála z roku 2004, v inscenovanej podobe má však stále veľkú silu a presvedčivosť. Určite aj vďaka novým spolutvorcom, ako je choreograf Ladislav Cmorej, hudobník Juraj Haška a kostýmová výtvarníčka Katarína Hollá, a tiež zapojeniu tanečníkov a hudobníkov Slovenského ľudového umeleckého kolektívu do choreografií a realizácie scénickej hudby. Výsledkom je nesmierne dynamická, živá a múdra inscenácia, v ktorej nad rozpormi, nenávisťou a žabomyšími škriepkami „ľudu“ i politikov vládne láskavý humor a nesmierna chuť oslavovať. Život, vynachádzavosť a veľkého ducha Štefánika – ale aj tých, ktorí mu verili či pomáhali.

Ak k tomu priradíme vynikajúce tanečné, herecké a spevácke výkony všetkých účinkujúcich, vtipne a veľmi nápadito riešené herecké akcie i mizanscény, tak nová inscenácia Malý veľký muž ani nemôže ponúknuť iné ako veľký zážitok divadla i divadelného ducha. Navyše – mnohé mizanscény režiséra Ondreja Spišáka sú takmer dokonalé. Hádam jedna z najsilnejších a aj dôslednejšie vybudovaných je v závere inscenácie. Nad mŕtvym telom Štefánika sa všetci rozhádajú nad dôvodmi jeho smrti až tak, že si ho prestanú všímať. Ich zápal pre odhalenie „podstavy Štefánikovho života“ je až taký veľký, že keď ho jeden z nich v snahe rýchlo zapojiť sa do hádky „ľahostajne“ prekročí, nik si to nevšimne – ani on sám. Dôležité je iba jedno: opäť sa škriepiť.

Inscenáciu síce jej tvorcovia nazvali hra s pesničkami, takmer muzikál a venovali ju Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako mužovi nevšedných činov, ale aj človeku, ktorému nič ľudské nebolo cudzie. Žánrovo i druhovo ju možno ukotviť i presnejšie. Nie však z divadelného, ale intersemiotického hľadiska. Je autobiografickou feériou s klaunským videním sveta. Nesleduje totiž Štefánikov život otrocky, ale divadelne i ľudsky múdro sa „pohráva“ so základnými faktami a udalosťami z jeho života tak, aby bola vidieť hlavne jeho radosť zo života a z cieľov, ktoré si dal. A nie iba rad trápení, ktoré s nimi u každého z nás idú ruke v ruke. Preto sa v otvore rozprávkovo-snovej opony Františka Liptáka môže ako hviezda „zjaviť“ krásna herečka, tancujú a spievajú štíhle parížske kankánové tanečnice, vojaci na fronte tancujú svoju „smrť“ za tónov hudby a piesní, ktoré dokážu rozplakať, či Štefánik v prestížnom parížskom salóne si dovolí vyčarovať z klobúka peniaze, ktoré mu po celý život tak chýbali…

V inscenácii sa – ako inak – veľmi darí aj Štepkovi. Je klaunom v tom najlepšom slova zmysle v každej z postáv, ktorú stvárňuje. Nezabudnuteľný je i obraz, v ktorom na prvý pohľad akoby vypadol Štefánikovi z oka. Ale je vtedy „iba“ generálom Janinom, ktorý povyšuje Štefánika do hodnosti generála. Komický efekt mali na svedomí ich rovnaké uniformy a generálske čapice.

Veľmi odporúčam vidieť Štepkovho Štefánika od Spišáka, v ktorom okrem radošinských hercov poctivo a s veľkou chuťou „hrajú“ aj sľukári. Málokedy sa totiž – okrem iného – podarí inscenácia, v ktorej sa na vysokej úrovni skĺbilo herecké, tanečné a hudobné umenie. A málokedy možno bez výhrad pochváliť aj herca historickej postavy – Ondreja Hrašku.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Stanislav Štepka: Malý veľký muž / réžia: Ondrej Spišák / scéna: František Lipták / hrajú: Ondrej Hraška, Simona Miháliková, Stanislav Štepka a ďalší / premiéra: 2. júna v RND

Galavečer na nábreží Dunaja ukončil Medzinárodný festival Chorea


Chorea gala 2018, foto Emil Vaško

V rámci programu galavečera sa predstavil aj Ján Špoták, bývalý člen Slovenského divadla tanca, ktorý od roku 2009 účinkuje v zahraničí, od roku 2013 je sólistom v Göteborgsoperans Danskompani.

BRATISLAVA, 11. júna 2018 (www.teraz.sk, TASR)

Záverečným galavečerom sa v nedeľu večer (10.6.) v Bratislave skončil druhý ročník Medzinárodného tanečného festivalu Chorea. Špičkové výkony sólistov z ôsmich súborov nadchli priaznivcov moderného tanca. Organizátori posadili galavečer do netradičného prostredia, na bratislavskej Grand Plaza na nábreží Dunaja, kde postavili javisko aj hľadisko pre túto jedinú príležitosť.

V jednotlivých vystúpeniach sa predstavili Balet Národního divadla a jeho sólisti Alina Nanu a Giovanni Rotolo, portugalský národný balet Companhía Nacional de Bailado s choreografiou Lento para Quarteto de Cordas, Slovinské národné divadlo a jeho sólisti Giorgia Vailati a Kenta Yamamoto, Balletto di Milano s dvojicou sólistov Giulia Simontacchi a Federico Mella pod vedením Carla Pestu.

Druhú polovicu večera začínali Ana Kipshidze a Eduard Bablidze, ktorí reprezentovali Balet Opera Narodowa Warszawa s kreáciou Chord, v choreografii It Takes Two To Tango sa predstavili slovenský sólista Ján Špoták a Lee-Yuan Tu z Taiwanu, sólisti Göteborgsoperans Danskompani, Slovenské divadlo tanca so sólistami Ivanou Kučerovou a Miroslavom Martinovičom a na záver National Ballet Of Canada s dvojicou sólistov Sonia Rodriguez a Piotr Stanczyk. Špičkové výkony umelcov pri klaňačke odmenili diváci záverečným standing ovation.

„Sme šťastní, aj oni sú šťastní, sú prekvapení, sú z Kanady, z Portugalska, z Taiwanu, z Tokia. Keď videli, čo sa tu deje, boli úplne nadšení. Ono by to všetko nebolo možné bez toho, že sú to kontakty desaťročného fungovania Slovenského divadla tanca v zahraničí. Bez týchto kontaktov by nám títo ľudia ani neodpovedali na faxy. Je to o tom, že hráme vo Vancouveri, stretneme ľudí, páčime sa im, oni nám, takto to celé funguje. Je to kvantum roboty, ale stojí to zato, lebo to je iné. Toto nie je moja choreografia, nemám teda autorské nutkanie, nemám strach a len chcem, aby si ľudia vychutnali špičkové umenie na Slovensku,“ uviedol pre TASR umelecký garant projektu Ján Ďurovčík.

V rámci programu galavečera sa predstavil aj Ján Špoták, bývalý člen Slovenského divadla tanca, ktorý od roku 2009 účinkuje v zahraničí, od roku 2013 je sólistom v Göteborgsoperans Danskompani.

„Tancovať doma je super, po veľmi dlhom čase, po desiatich rokoch. Bol som veľmi nervózny, aké bude publikum, ako to príjme, bolo to trocha iné predstavenie aj v rámci žánru moderného baletu alebo súčasného tanca, v sobotu v Košiciach aj tu sme mali veľmi dobré odozvy. Som veľmi rád, že som sa stretol s bývalými kolegami zo Slovenského divadla tanca aj s Jánom Ďurovčíkom, s ktorým som spolupracoval päť rokov,“ povedal pre TASR Špoták.

„Podarilo sa nám získať tanečníkov zo súborov, ktorí na Slovensku ešte neúčinkovali, po prvý raz predstavili National Ballet of Canada, Balletto di Milano či Portugalský národný balet – Compania National de Bailando,“ dodala Lenka Görfölová, výkonná riaditeľka projektu Chorea.

Holandskému tanečníkovi náš folklór totálne zmenil život


Victor Peeters SĽUK

Tak mu učaroval, že sa presťahoval na Slovensko a svojím talentom sa prebojoval až medzi najlepších.

 

BRATISLAVA, 31. máj 2018 (tvnoviny.sk, Reflex)

Viete si predstaviť, že by ste kvôli tancu opustili svoju rodinu, svoj domov a odišli do úplne neznámej krajiny? Pravdepodobne nie.

Holandskému tanečníkovi náš folklór totálne zmenil život

Victor Peeters, čistokrvný Holanďan, však spoznal pred niekoľkými rokmi slovenský folklór, do ktorého sa hneď zamiloval. Učaroval mu natoľko, že sa rozhodol opustiť svoj domov.

Presťahoval sa na Slovensko a svojím talentom sa prebojoval až medzi tých najlepších. Dnes už je z neho, ako on sám tvrdí, dosť veľký Slovák a tancuje v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve.

Pre magazín Reflex sa rozhovoril aj o tom, čo povedala rodina, keď jej oznámil, že chce žiť na Slovensku.

Video z reportáže si môžete pozrieťTU.

Excelentná premiéra muzikálu Kubo, burácajúci potlesk a standing ovations!


„Anča, ja mám nožík“ – legendárny výrok Jozefa Kronera v KUBOVI z filmovej a divadelnej klasiky znova ožil na doskách, ktoré znamenajú svet. Famózne tanečné a herecké výkony si na premiére muzikálu Kubo podmanili divákov. Dom umenia v Piešťanoch zažil niekoľkonásobné standing ovations. Česko – Slovenský muzikál Kubo plný pôsobivých kostýmov a temperamentných choreografií Martina Urbana bravúrne režíroval Ivan Blahút. Muzikál poteší divákov v ďalších 40-tich mestách po celom Slovensku.

 

BRATISLAVA, 28. mája 2018 (gregi.net, Martin Gregor)

Tvorcovia muzikálu Kubo originálne spracovali slávnu predlohu. Je to poctivý hold legende, živé, energické a zábavné predstavenie! Diváci tlieskali famóznym hereckým výkonom a skvelým choreografiách.

Kubo 1

Bolo to úžasné. Skúšobné obdobie bola drina, ale vyplatila sa. Diváci sa smiali a tlieskali aj tam, kde sme to nečakali. Úžasné výkony hercov a tanečníkov, folklórna fashionshow, mala som zimomriavky po celom tele,“ nešetrí slovami chvály producentka Gabriela Urbanová.

V predstavení účinkuje plejáda skvelých hercov a tanečníkov – Peter Brajerčík, Adela Mojžišová, Silvia Holečková, Milan Bahúl, Renata Ryníková, Ján Jackuliak, Judita Hansman, Zdeněk Klusák, Tomáš Palonder, Štefan Richtárech, Peter Trnik, Peter Makranský, Katarína Ivanková, Elena Kolek Spaskov, Milan Šimek. Bravúrni sólisti Anička a Michal Dudášovci po odchode z Lúčnice potešili v Kubovi divákov skvelými tanečnými výkonmi. Originalitu predstaveniu dodáva energická choreografia Martina Urbana. Scenár napísal Tomáš Dušička, ktorý je bratom slávneho Mika Spirita, a scénu pripravil Andrej Sarvaš. Piesne do muzikálu napísala talentovaná Sima Martausová, aranžmány upravil Peter Uličný.

„Máme predlohu, z ktorej sa stala slávna TV inscenácia. Hráme sa s činoherným prejavom, herci sú úžasní. Peťa Brajerčíka si diváci v postave Kuba zamilujú. Ale nie len herecká zložka je silná. Výrazná je aj hudba. V predstavení tancujú špičkoví tanečníci. Všetci sú odetí v nádherných kostýmoch Adrieny Adamíkovej. Radosť pozerať,“ hovorí režisér Ivan Blahút.

Kubo 2

Kubo je plný čarovných momentov, ktoré postupom času zľudoveli a prenášajú sa z generácie na generáciu.

Skúšanie bolo náročné. Sme šťastní, že premiéra dopadla super. Kubo je človek, ktorý svojou čistotou bojuje proti nerestiam ako chamtivosť, závisť, ohováranie alebo vypočítavosť. Aj pôvodný film, sa dotýka týchto vecí, ktoré sú nám Slovákom, či chceme alebo nie, blízke. Dúfam, že cez humor sa nám na tieto veci podarí poukázať,“ teší sa predstaviteľ Kuba Peter Brajerčík.

Jednu z hlavných úloh hrá známy herec Ján Jackuliak.

Je to dielo, v ktorom si každá generácia nájde svoje, v jednom príbehu je viac ďalších príbehov, ktoré sú nadčasové. Môj Lovecký je šibal, ktorý vám behom pár sekúnd spočíta všetky prsty na nahých nohách. Kubo je rýdzo slovenský príbeh, v ktorom nájdeme prepojenie a so súčasnosťou, bude to pre Slovenského diváka výzva. A pre mňa je príťažlivý témou, ktorá je absolútnou metaforou na dianie vôkol nás“, hovorí Ján Jackuliak, ktorý v Kubovi nielen hrá ale je aj asistentom réžie.

Kubo 4

Nové Česko-Slovenské muzikálové spracovanie divadelnej hry Jozefa Hollého  je  oslavou slovenského folklóru a vzdanie  holdu velikánovi slovenskej filmovej a divadelnej scény – Jozefovi Krónerovi. Tomáš Palonder hrá v muzikáli švárneho kapitána.

Jasné, že nás môžu porovnávať so slávnou predlohou. Režisér Ivan Blahút sa s tým popasoval výborne, bude to svieže, moderný jazyk, skvelí sĺisti Anička a Michal Dudášovci, herci hrajú a tanečníci tancujú, proste zážitok,“ neskrýva nadšenie herec Tomáš Palonder.

„Verím, že si diváci v tom našom Kubovi nájdu všetko to, čo ich napĺňalo radosťou pri pozeraní filmu a okrem toho aj obrovský kus nami prinesenej “novej” duše a srdca. Navyše – oživovanie folklóru vo všetkých možných podobách – okrem toho, že je to momentálne “trendy” – považujem za dôležité, krásne a prínosné. Každá doba trpí nostalgiou. Spomíname na to, že kedysi to bolo krajšie, lepšie, hodnotnejšie, čistejšie… Sme skrátka “snílci”. V skutočnosti je to tak, že vždy boli rôzni ľudia a všakovaké vzťahy a človek sa musel rozhodnúť, na ktorú stranu sa postaví. Ja som sa postavil na stranu Kuba,“ hovorí s úsmevom Štefan Richtárech, predstaviteľ Kubovho otca.

Nový muzikál Kubo má modernú a divácky príťažlivú podobu. Po premiére  poputuje za fanúšikmi po celom Slovensku a dokonca aj do Českej republiky! Do konca decembra ho uvidia diváci v 40-tich slovenských mestách. Vstupenky si môžete kúpiť v sieti Ticketportal na https://www.ticketportal.sk/Event/KUBO_ceskoslovensky_muzikal.

Kubo 3

Tvorcovia nového muzikálu KUBO:
réžia : Ivan Blahút
asistent réžie : Janko Jackuliak
scenár : Tomáš Dušička
hudba : Sima Martausová, Peter Uličný
kostýmy : Adriena Adamíková
choreografia : Martin Urban
scéna :  Andrej Sarvaš

KUBO Česko-Slovenský muzikál 2018
26.5. Čadca – Dom kultúry
27.5. Žilina – Dom Odborov
28.5. Martin – Kino Strojár
29.5. Žilina – Dom odborov
30.5. Považská Bystrica – Športová hala
1.6.   Banská Bystrica – ŠH Štiavničky
2.6.   Prievidza – Športová hala
3.6.  Trnava – amfiteáter
11.6. Dolný Kubín – Dom kultúry
12.6. Ružomberok – Športová hala Koniareň
14.6. Partizánske – Športová hala
7.7.   Myjava Amfiteáter – Trnovce
8.7.   Kežmarok – Deň európskych remesiel

Move Fest prináša spojenie tanca a nových médií


Tabačka Košice

Festival súčasného tanca, nového cirkusu a fyzického divadla – Move Fest sa počas troch dní koná v Košiciach.

 

BRATISLAVA, 26. mája 2018 (Korzár, TASR)

Od soboty do pondelka (28.5.) v Tabačke Kulturfabrik prináša odbornej verejnosti aj bežnému divákovi pestrú mozaiku všetkého, s čím sa dnes spája súčasný tanec v európskom meradle.

Aktuálnou témou festivalu je spojenie tanca a nových médií.

Po piatich úspešných ročníkoch Move Festu v Ostrave ho košické občianske združenie PST – Priestor súčasného tanca prvýkrát prináša na Slovensko.

Spolupracuje pritom s ostravským nezávislým kultúrnym centrom Cooltour.

“PST ako jediná platforma súčasného tanca v Košiciach nás nechá počas troch dní preniknúť do tajov využívania nových médií, vizualizácií, využitia inovatívnych prístupov, experimentálneho pohybu a povedie cestou k poznaniu, že súčasný tanec už dávno nie je iba tancom,” priblížila riaditeľka košického Move Festu Katarína Rampáčková.

Aj zahraniční umelci

Súčasný tanec sa podľa jej slov aj vplyvom nových médií a umeleckej kreativity mení na magické vizuálno-pocitovo-zážitkové umelecké dielo.

“Taký bude aj charakter štyroch hlavných predstavení – od využívania nových médií, cez predstavenie nového cirkusu, s ktorým zatiaľ nemá košický divák žiadnu skúsenosť, cez interaktívne tanečné predstavenie pre deti a dospelých, kde deti svojou účasťou priamo dotvárajú a ovplyvňujú predstavenie až po – pre diváka náročný – výlet do psychadelických polôh plných obrazov, abstraktna a emócií,” dodala spoluorganizátorka Michaela Sabolová.

V programe vystupujú umelci zo Slovenska, Česka, Talianska a ďalších krajín.

Festival začnú v sobotu podvečer slovenskí tvorcovia s umeleckou simuláciou pohybu vychýlenia – v tele, obraze a zvuku – pod názvom Yaw/Vychýlenie.

Nasledovať bude predstavenie nového cirkusu v podaní talianskeho súboru Compagnia Zenhir.

Súčasťou programu sú rôzne sprievodné akcie, premietanie tanečných filmov, bláznivé tancovanie Shake it off, tanečné karaoke, či raňajky s choreografmi a tvorcami predstavení.

Organizátori veria, že rovnako ako v Ostrave sa festival stane pravidelným podujatím a súčasný tanec si nájde cestu k slovenskému divákovi.

Spoznajte príbeh tanečníčky A. Pastorovej-Flachovej: Na výstave v SND


Alica Pastorová výstava SND

Výstava Tanečná kozmopolitka v novej budove Slovenského národného divadla (SND) je venovaná tanečnici, dramaturgičke, teoretičke a historičke tanca Alici Pastorovej-Flachovej. Koná sa pri príležitosti jej 90. nedožitých narodenín a Divadelný ústav takto mapuje biele miesta nášho baletu.

 

BRATISLAVA, 18. mája 2018 (dobrenoviny.sk, TASR)

V obrazových a textových dokumentoch na paneloch zachytáva životnú púť rodáčky z Tešína (1928) od začiatkov štúdia v baletnej škole Iva Váňu Psotu v Brne, cez tragické obdobie druhej svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky až po pedagogické aktivity.

“Takýto typ výstav považujeme za dôležité, najmä keď umelkyňa tu zanechala výraznú stopu,” na jej piatkovom otvorení zdôvodnila riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.

Autorky expozície sú Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Podľa nich pre Alicu Pastorovú-Flachovú balet nebol povolaním, ale poslaním. Brala ho ako kompletné umenie, ktoré veľmi dobre ovládala po všetkých stránkach, naplno a stále nim žila.

“Až neskôr, a ani nie od nej, sme zistili, že bola v koncentráku. Napriek chorobám sa baletu o rok opäť začala venovať. Výstava je náš hold jej veľkej osobnosti,” dodala Čertezni.

Návštevník výstavy sa dozvie, že Pastorovej-Flachovej udelili osvedčenie ako účastníčke národného boja za oslobodenie. Jej osud vo vojnových rokoch opísala Agata Schindler v knihe Maličká slzička a stvárnili ho aj v slovensko-českom filme režiséra Zdeňka Jiráskeho V tichu. Ako židovku ju na začiatku vojny deportovali do tábora v Terezíne a neskôr do Auschwitzu. V januári 1945 absolvovala pochod smrti do tábora v Bergen-Belsene.

Po skončení vojny sa s podlomeným zdravím vrátila do baletnej školy v Brne. Následne sa stala sólistkou baletu v Olomouci a po krátkom čase úspešne absolvovala konkurz do Baletu SND. Súpis jej postáv stvárnených na javisku SND je od 9.12.1950 do 4.10.1970. Z nich mnohé boli sólové, napríklad v baletoch Popoluška, Romeo a Júlia, Trojrohý klobúk, Gajané, Červený mak, Spiaca krásavica, Luskáčik, Ples kadetov, Plamene Paríža.

Po skončení aktívnej tanečnej kariéry bola významnou a v zahraničí rešpektovanou dramaturgičkou Baletu SND. Vďaka medzinárodným kontaktom sa jej podarilo zabezpečiť hosťovania popredných súborov z Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. V období železnej opony to bol výnimočný kultúrny počin. Dramaturgický plán a repertoár baletného súboru bol za jej pôsobenia počas komunistického režimu progresívny a mnohé tituly sa stali medzníkmi v histórii tohto súboru.

Pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. V oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov. Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia. Zomrela v Bratislave v roku 2006.

Výstava potrvá do 29. júna.

Radošinci pripravujú premiéru inscenácie Malý veľký muž


RND a SĽUK - Malý veľký muž

K stému výročiu smrti Milana Rastislava Štefánika uvádza Radošinské naivné divadlo v spolupráci so SĽUK-om veľký javiskový dramatický projekt Stanislava Štepku.

 

BRATISLAVA, 15. mája 2018 (teraz.sk, TASR)

Radošinské naivné divadlo v spolupráci so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom uvedie 2. júna premiéru inscenácie Stanislava Štepku Malý veľký muž. Muzikálový príbeh zo života Milana Rastislava Štefánika je v prebiehajúcej 55. sezóne 63. titulom tohto divadla.

K významnému stému výročiu vzniku Československa a rovnako aj k nadchádzajúcemu stému výročiu smrti spoluzakladateľa prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov Milana Rastislava Štefánika uvádza Radošinské naivné divadlo v tvorivej spolupráci so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom veľký javiskový dramatický projekt Stanislava Štepku.

Režisérom je Ondrej Spišák, dramaturgičkou Darina Abrahámová, scénografom František Lipták, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Hollá, autorom hudby Juraj Haško, choreografom Ladislav Cmorej, producentom Ladislav Hubáček.

Na motívy pôsobivých životných príbehov, ale aj svojej hry Generál (2004) napísal Stanislav Štepka novú verziu javiskovej inscenácie o životnom osude veľkej, ak nie kľúčovej osobnosti novodobej slovenskej histórie Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Autor v hre sleduje život kľúčovej osobnosti Československa od jeho narodenia v Košariskách koncom 19. storočia až po jeho mýtickú smrť v roku 1919.

Inscenácia predstaví jeho rodinné a vidiecke prostredie, divák s ním pobudne na štúdiách v Prahe, začne spoznávať jeho vedeckú a hvezdársku prácu v Paríži i na Mont Blancu, jeho dotyky s vedou i so ženami, veľkú Štefánikovu túžbu lietať, objavovať, cestovať, ale hlavne snívať o slobodnej vlasti.

Inscenácia predstaví jeho vedecké i nevídané vojenské aktivity počas prvej svetovej vojny, ktoré mu nakoniec priniesli mimoriadne významnú hodnosť francúzskeho generála.

Aj prostredníctvom kontaktového javiskového rozprávania Štefánikovej životnej lásky Giuliany Benzoniovej divák spozná Štefánika ako človeka, ktorému nič ľudské nie je cudzie, človeka noblesy a šarmu, ktorého prenasledujú veľké vízie, ale aj choroby a nevídaná túžba po poznaní. TASR informovala manažérka divadla Gertrúda Matúšková.

Tancovala okolo dopravných značiek, dnes je hviezdou pri tyči


Dušana Lukáčová Pole dance

Tancu pri tyči sa zvykne hovoriť aj „športový striptíz“. Nešťastný príklad, ako môže jedno označenie švihom vrátiť do hry predsudky, ktoré okolo tohto ladného tanečného športu kolujú. V rozhovore s inštruktorkou tanca Dušanou Lukáčovou (26) sme ich búrali a odhaľovali pravú povahu pohybu, čo sa už dávno presídlil z nočných barov do telocviční. 

 

BRATISLAVA, 6. mája 2018 (zenyvmeste.sk, Monika Erdöfy)

Môžete byť na dôchodku a poriadne pri tele, tancovať s dieťatkom na ceste, a áno, môžete byť pokojne aj muž! Plusom je akurát vyšší prah bolesti, lebo pri manévrovaní okolo tyče sa, aspoň zo začiatku, nejakej tej modrine nevyhnete. Je to ale nízka daň za dôkladnú hygienu duše a zlepšenie kondičky porovnateľné s návštevou fitnescentra.

Čo ťa priviedlo k tancu pri tyči? 

„Dostala som sa k tomu tak ako väčšina dievčat: nadchli ma videá profesionálok na youtube. V čase, keď sa mi to zapáčilo, bolo toho ešte veľmi málo, teraz je už tanca pri tyči, našťastie, plný internet. Tomu, že som sa vôbec k daným videám dostala, však predchádzalo ešte niečo iné. S kamoškou sme sa v puberte bavili tým, že sme tancovali okolo dopravných značiek. Spievali sme si pri tom La Isla Bonita od Madonny (smiech).“

Ozaj, je to vôbec šport? Nepreferuješ označenie tanec?

„Je to tanec aj šport v jednom. Našťastie je tanec pri tyči veľmi variabilný a každá si môže vybrať, či sa chce venovať najmä ťažkým športovým prvkom a akrobacii na tyči alebo skôr ladným pohybom. Tanec pri tyči je všeobecne spojením tanca, fitness a gymnastiky.“

Hobby len pre mladé a pre štíhle, inak to pri tyči vyzerá rozpačito. S takýmto názorom som sa vo svojom okolí stretla, a nie raz…

„Takto to určite nie je! Na lekcie môže chodiť hocikto. Vo svete súťažia už malé päťročné deti, ale aj 60-ročné ženy. Od začiatku sa tam pracuje s vlastnou váhou, takže každý si tam na vlastnú váhu aj zvykne a podľa toho sa mu buduje sila. Samozrejme, často počúvam od dievčat, že na toto mám ťažký zadok, alebo široké stehná, prípadne veľké brucho, no to sú iba výhovorky.

Ak sa vám tanec pri tyči skutočne páči a chcete cvičiť, treba len začať a nevzdať sa. Aj ja som začínala od nuly. Samozrejme, že pre dievčatá, ktoré majú už gymnastickú prípravu alebo boli baletky či tanečnice, je to jednoduchšie a môžu napredovať rýchlejšie. No dôležitejšie, ako nejaké predpoklady, je skôr to, že tanečníčka chce.“

Tento typ pohybu má v sebe nepopierateľne aj erotický náboj. Vnímaš to, keď tancuješ? Cítiš sa zmyselnejšie?

„Záleží na tom, aký typ tanca pri tyči si žena vyberie. Napríklad  takzvaný pole šport je veľmi striktný. Ide v ňom len o silové a flexi prvky. Súťaže v pole šport majú prísne pravidlá. Kostýmy sú kontrolované odbornou porotou ešte pred súťažou a ak nespĺňajú kritériá, dievčatá sú diskvalifikované. Súťažiacim sa strhávajú body za to, keď na porotu v súťaži otrčia zadok, alebo si rukou pohladia telo. Existuje však aj pole dance exotic, kde sú už povolené aj vysoké podpätky a sexy pohyby. Aj tu by sa však žena mala vyhýbať vulgárnym gestám a pohybom. Ja preferujem tento štýl, pri ňom sa cítim žensky a zmyselne.“

Ktorej telesnej partii dá tréning najviac zabrať? A možno trochu motivačne – je tanec pri tyči efektívny prostriedok na spevnenie tela?

„Tanec pri tyči dá zo začiatku zabrať najviac rukám, neskôr sa pridáva brucho a chrbát a napokon zistíte, že veľmi dôležité sú aj nohy. Keď sa učíte prvky, spevňujete telo. Keď sa učíte celú zostavu, získavate kondičku. Spevňujete stred tela, vnútorné svaly. Aj tie, o ktorých netušíte.“

Pre lepšiu predstavu a možno aj odbúranie zábran, ako vôbec prebieha tréning? 

„Začíname zahrievacou rozcvičkou mimo tyče, pokračuje zahrievaním sa a posilňovaním na tyči, potom sa učíme nové prvky, prípadne kombinácie a napokon sa trochu ponaťahujeme. To, čo sa učíme, prispôsobujeme úrovni žiačky. To znamená, že nenútim začiatočníčky robiť na tyči vlajky a premety. Ku všetkému sa dopracujeme postupne. Postupnosť je dôležitá aj pre odbúravanie strachu či pre budovanie sily. Ak by začiatočníčka robila prvky, ktoré robia pokročilé žiačky, veľmi ľahko by mohla dôjsť k zraneniu. Preto je aj u dievčat dôležitá trpezlivosť.“

Mohla by si novým tanečníčkam poradiť tipy, aby neodchádzali z tréningu ubolené a stuhnuté?

„Odporúčam nevyhýbať sa rozcvičke a ostať rozohriata počas celého tréningu, to znamená, nepostávať len tak pri tyči, keď sa napríklad prvok zo začiatku nedarí, ale skúšať ho ďalej. Dôležitý je aj strečing na konci hodiny a potom dievčatám radím horúci kúpeľ alebo sprchu. Relax po cvičení je tiež podstatný. O tom som sa presvedčila na vlastnej koži.“

Už si naznačila, že tanec pri tyči je prakticky pre každého, ale predsa mi to nedá, sú aj nejaké rizikové skupiny? Tehotné, s kŕčovými žilami, hanblivé… či muži?

„Iste existujú aj rizikové skupiny, ale mužov ani hanblivé ženy by som k nim nerátala (smiech). Mužom naopak tanec pri tyči ide veľmi dobre, len sa musia zbaviť predsudkov, že je to ženský šport. Takýmto pánom potom ukazujem videá Dimitryho Politova alebo Alexa Shchukina. Väčšinou ostanú bez slov a zistia, že sa to dá robiť aj mužne.

Pre tehotné platí, že pri tyči robia jednoduchšie veci, prípadne veci,  pri ktorých sa príliš nenamáhali a bez problémov zvládali až do pôrodu. Nebezpečné triky by robiť nemali. Kŕčové žily môžu byť bolestivé pri istých prvkoch, no stále sa dá tým prvkom vyhýbať. Ak majú ženy akékoľvek zranenia kĺbov, určite by mali počkať, kým sa nevyliečia. A ešte k tej hanblivosti, myslím, že tanec pri tyči je tým najlepším odbúravačom hanblivosti, aký poznám!“

Ako zmenil tanec pri tyči tvoje telo a tvoju myseľ?

„Moje telo zmenil výrazne. Vždy som bola skôr nezdravo vychudnutá. Teraz som nabrala na svaloch, vyrysovala som určité partie, rozšíril sa mi chrbát a bicepsy si so mnou občas porovnávajú chlapi, haha. No dievčatá sa nemusia báť, stále si myslím, že moja postava je dostatočne ženská, aj keď tancujem pri tyči skoro každý deň. Čo sa týka mojej mysle, nepoznám nič lepšie, keď som bez nálady a v strese, než zavesiť sa na tyč. A hodina s mojimi dievčatami je liek proti všetkým chmáram.“