Jedinečný Festival Ruského klasického baletu sa uskutoční v Bratislave. Diváci uvidia štyri najznámejšie svetové baletné predstavenia


Festival Ruského klasického baletu sa uskutoční v Bratislave v NTC Aréne 17.-20. októbra. Všetky predstavenia bude hrať divadlo – Moscow State Ballet. Je to divadlo klasického baletu, ktorého primabalerínou je absolventka Akadémie Moskovského Štátneho Akademického Veľkého Divadla Ľudmila Titovová. V rámci festivalu počas 4 dní diváci uvidia štyri najznámejšie svetové baletné predstavenia.

 

BRATISLAVA, 22: septembra 2019 (hlavnespravy.sk)

V roku 1906 vynikajúci umelec Sergej Ďagilev usporiadal prvú „Ruskú sezónu“ v Paríži. „Ruské sezóny“ sa konali až do roku 1929. Čo sú to „Ruské sezóny“? Ide o sériu európskych turné najlepších predstaviteľov ruskej kultúry a umenia. A teraz, o 90 rokov neskôr, SHOW SLOVAKIA oživuje RUSKÉ SEZÓNY a podobne ako S. Ďagilev ich začína s baletom.

Súčasnú primabalerínu Ľudmilu Titovovú noviny „The Gulf Time“ nazvali „baletka a učiteľka svetovej triedy“. Ľudmila Titovová sa stala jednou z hlavných postáv  dokumentárneho filmu o histórii baletu „Symboly ruského baletu“.

Prioritnou činnosťou divadla je zachovávanie najlepších tradícií ruskej školy klasického baletu. Ruský balet je predovšetkým o emóciách, vnútorných pocitoch duše, vyjadrené tancom. Súbor divadla tvoria absolventi najlepších choreografických škôl v Rusku, ktorí majú okrem vysokej úrovne technických zručností aj vynikajúce herecké schopnosti, schopnosť úplne sa reinkarnovať na javisku.

Do divadla boli pozvaní aj poprední sólisti Moskovského Štátneho Akademického Boľšého Divadla a Mariinského Divadla Petrohradu. Súčasťou repertoáru divadla sú celovečerné balety, doplnené úžasnými farebnými dekoráciami a kostýmami, ktoré najviac vystihujú ducha danej doby. V rámci festivalu počas štyroch dní diváci uvidia štyri najznámejšie svetové baletné predstavenia.

17.10.2019. – „Labutie jazero“. Festival otvorí najslávnejší balet na svete, balet Petra Iľjiča Čajkovského. Tento balet bol prvýkrát predstavený 4. marca r. 1877 na javisku Moskovského Boľšého Divadla, kde vystúpili umelci cisárskeho súboru. A odvtedy zostáva najobľúbenejším baletným predstavením divákov po celom svete.

18.10.2019. – „Rómeo a Júlia“. Balet Sergeja Sergejeviča Prokofjeva podľa tragédie Williama Shakespeara. Premiéra baletu v skrátenej verzii sa uskutočnila v roku 1938 v Brne (ešte za Československej republiky). Celé baletné predstavenie po prvý raz sa uskutočnilo v Mariinskom Divadle v Petrohrade v roku 1940.

19.10.2019. – „Luskáčik“. Balet Petra Iľjiča Čajkovského bol prvýkrát predstavený 18. decembra r. 1892 v Mariinskom Divadle v Petrohrade. Je druhým najslávnejším baletom po „Labuťom jazere“ z hľadiska uznania a počtu predstavení.

20.10.2019. – „Šípková Ruženka“. Festival uzavrie ďalšie baletné predstavenie veľkého ruského skladateľa Petra Iľjiča Čajkovského. „Šípková Ruženka“ mala premiéru 3. januára r. 1890 v Mariinskom Divadle v Petrohrade. Postupom času sa balet dostal medzi popredné svetové diela baletného umenia.

Pre milovníkov baletu a pre všetkých divákov, ktorí si nechcú nechať ujsť ani jedno vystúpenie, SHOW SLOVAKIA pripravila príjemnú akciu: PERMANENTKA. Pri nákupe vstupenky na 3 vystúpenia na rovnaké miesto v rovnakej cenovej kategórii bude vstupenka na štvrté predstavenie na tom istom mieste zdarma. Viac info TU.
Vstupenky v predaji na tomto mieste.

Nové Zámky sa stanú centrom folklóru: Postarajú sa o to talenty zo štyroch krajín


Talentované deti z celého Slovenska i zo zahraničia priblížia Novozámčanom, aké boli zvyky v minulosti. Naše mesto privíta už 25. ročník folklórneho festivalu.

 

BRATISLAVA, 20. septembra 2019 (novezamky.dnes24.sk, Anton Hrachovský)

Folklór patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Takmer každá oblasť, mesto, dedina, obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach Slovenska usporadúvané folklórne festivaly.

Nové Zámky centrom folklóru

Jeden taký, už tradičný, sa odohrá cez víkend v Nových Zámkoch. Tie budú v termíne od 27. do 28. septembra 2019 dejiskom 25. ročníka Novozámockého festivalu detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou. Centrom folklóru sa pod taktovkou dramaturga Ladislava Dráfiho stane Hlavné námestie a Kultúrny dom Kovak.

Novozámocký festival detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou sa bude konať počas Oberačkových slávností v Dome Kultúry a na Hlavnom námestí.

V  meste vystúpia detské súbory zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Poľska. Tešiť sa môžme sa umelecké výkony Zlatého Levíka, Matičiarika, Luxurians, Píšťalôčku ale aj na dychovú hudbu z Komárna a Bánova. Návštevníci budú môcť nahliadnuť aj do Z klenotnice našich predkov. V sobotu sa na Hlavnom námestí odohrá súťaž ľudových piesní Novozámocký speváčik.

Sobota

Sobotňajší program sa bude odohrávať na Hlavnom námestí.

08:00 – 10:00 – Dychová hudba – Veselá kapela z Komárna, Rosička z Bánova pri ZUŠ Šurany, Kesanka z Bánova

10:00 – 10:15 – Príhovor primátora mesta Otokara Kleina, posvätenie úrody, ľudový sprievod súborov

11:00 – 13:30 – Folkloristi Mesta Nové Zámky (Z klenotnice slovenského folklóru, Novozámocký Zlatý levík Nové Zámky, Slniečko, Margarétka, Púčik, Ďatelinka, Čepček, Ratolesť, Stužky, Devínček, Novozámocký Matičiarik. Z klenotnice maďarskeho folklóru: Apró Kópék, Árgyélus , Kópék, Napsugár, Napraforgó, Tӧkmagӧk, Kis Zúgó.

13:30 – 14:30 – Novozámocký speváčik – súťaž ľudových piesní. Na pódiu zaspievajú Karolína Nemčeková (Gerukata Rusovce Bratislava), Jakub Kamenský (DFS Poľana Očová), Andrea Štrbová (DFS Krpčiarik Dunajská Streda), Jasmína Remeňová (Novozámocký Matičiarik), Flóra Rablanská (Novozámocký Zlatý levík), Liana Ševčíková (DFS Stužky pri ZŠ Nábrežná Nové Zámky), Lucia Patyiová (DFS Ratolesť pri ZŠ Hradná Nové Zámky), Barák Rebeka, Puss Veronika (obe DFS Kis Zúgó pri ZŠ G. Czuczora Nové Zámky), Gréta Smoláriková (Heličky Nesvady), Patrik Balogh (ZUŠ Nové Zámky), Katarína Krigovská (Slnečnica Senec a speváčikovia zo zahraničia)

14:30 – 15:30 – Z klenotnice našich predkov: Spevácky zbor Lipa pri MOMS Nové Zámky, Novozámockí seniori, Nádej z Komjatíc, Heligonkárky z Černíka

15:30 – 18:30 – Hosť do domu, Boh do domu – Heličky Nesvady, Slnečnica Senec, Gerulata Bratislava, Poľana Očová, Krpčiarik Dunajská Streda, Zespól Regionálny Mietniowiacy (Poľsko), Vienok Kysač (Srbsko), Rézpatkó Nagykovácsi (Maďarsko), Čečina Bratislava

18:30 – 19:00 – Z klenotnice rómskeho folklóru: Romathan Košice

20:00–24:00 – Oberačková veselica

METAFORY V UMELKE


GLITCH Debris Company

V Galerii Umelka pravidelně prezentují svá díla výtvarní umělci. V polovině Srpna však dostalo prostor i performativní umění. Představení Glitch ve dvou reprízách se tak pro mne stalo příjemným „rozptýlením“ v době, kdy se kromě festivalů, představení uvádějí jen zřídka.

 

BRATISLAVA, 15. septembra 2019, Bc. Hana Gallinová

Projekty uměleckého seskupení Debris Company bývají důmyslnou kombinací pohybového divadla, současného tance, vizuální a zvukové složky, podporující celkový dojem z představení a to nejen v divadelních prostorech. Výtvarně-akusticko-performativní instalace Glitch premiérovaná 26.6.2019 v divadle Potoň v Bátovcích, která završila dvouletý projekt Trilogy (WOW!, ÚNOS EUPÓPY, JÓB), přilákala 15. a 16.8.2019 mnoho příznivců současného umění právě do galerie Umelka. Stanislava Vlčeková (choreografka a interpretka), Jozef Vlk (režisér a autor hudby), výtvarník Alex Zelina a další umělci, kteří se na představení podíleli se opět, i když formou alegorie inspirované Danteho očistcem z Božské komedie, dokázali dotknout tématu, které je velmi aktuální – vztah mezi člověkem a planetou Země. V rámci sedmi obrazů, které vycházeli z Dantovy struktury purgatoria, se objevilo mnoho metafor, jež umožnily divákům vlastní interpretaci v několika úrovních, podněcovali ke kladení otázek, a přitom komplexně stimulovali podvědomí. Inspirace Alighieriho dílem zřejmě nebyla jen ideová, jelikož úvodní obraz, rotující postava ve splývavém plášti pro mne znamenala přímý vizuální odkaz na jednu z ilustrací v Božské komedii. Plášť se však postupně stal prostředkem na vyjádření síly neživého předmětu. Performekrka ve mne dokázala evokovat pocit, že plášť si „žije“ vlastním životem, pocit odosobnění od činů. Jakoby snad činy, se kterými nejsme ztotožněni, byly činy pláště, neživého předmětu.

V celém představení se tvůrci nebáli přímo apelovat na nitro člověka. I když se procesy sedmi zastavení člověka na cestě k očistění odehrávaly v pomyslné kostce (ne přímo ohraničené, avšak zvýrazněné světly a prostorovým rozložením pohybu), prostřednictvím kvalit pohybového materiálu, od beznaděje či krutosti vzbuzující křečovité pohyby a gesta, přes naléhavost reflektující pády, sílu stereotypu v podobě přechodů po jevišti v opakujících se drahách, a detailní práci s tvarem pohybu balancujícím mezi dramatem, absurditou a groteskou, podpořené výraznou mimikou a neočekávanými změnami, ve mne vyvolávali intenzivní zážitek. Překvapilo mne, jak se vizuálně-sluchové vjemy, vyvolané zpracováním atributů jednotlivých obrazů – obžerství, chamtivost, lenivost, hysterie, závist, namyslenost, mohou transformovat do moji vlastní fyzikality a cítění.
Jedním z nejsilnějších momentů sóla pro mne bylo, i když neverbální, avšak přímé oslovení publika. Sledovala jsem reakce diváků, kteří se ocitli v situaci, na kterou nebyli připraveni. Domnívám se, že byli vyzvání podílet se na očistě, když performerka opakovaně nabízela jednotlivé části svého tmavého oděvu. Aniž by však podle mého názoru existovala „správná“ reakce, udivila mne všeobecná nečinnost vyvolaná buď absencí zájmu se podílet na změnách, nebo obavou z důsledků po odmítnutí následování tlaku společnosti. Myslím, že nečinnost, ať už je způsobená čímkoli, je mnohem nebezpečnější než činy. Po odložení několika tmavých kusů oděvu, zůstala prformerka v bílé. Změna kostýmu ovlivnila i pohybový materiál, v němž převládal plastický pohyb trupu a abstraktní gesta a směřující ke kulovité instalaci představující Zeměkouli zavěšené ve středu jeviště, zdůrazňující smysl pro detail a pomyslné smazání hranice, mezi performativním a výtvarným uměním.

Zvýraznění elementů, které sice vyvěrají z představy očistce a cesty k němu, současně jsou však do velké míry zrcadleny i v živote lidí a fungování dnešního světa ve mne stále rezonuje. Na druhou stratu oceňuji, že dílo bylo divácky přitažlivé, i za předpokladu, že jedinec neprostoupí do hloubky výpovědi. Zřejmě díky vynikající práci s časem jsem byla každou vteřinu pohlcena událostmi probíhajícími v performativním prostoru, a přitom u každé situace jsem měla možnost se zamyslet a vstřebat ji.

Znovu jsem se usvědčila, že Debris Company jsou jedněmi z nejvýraznějších seskupení dnešní slovenské současné scény, mají výrazný styl, jehož charakteristickým rysem je snaha komunikovat témata jasně, ale v žádném případě lineárně. Cit pro uměleckou spolupráci všech složek posunuje jejich činnost na světovou úroveň, a já rozhodně doporučují navštívení nejen následující reprízy představení Glitz, ale i dalších inscenací z jejich bohatého repertoáru.

Glitch

Koncept: Jozef Vlk, Alex Zelina
Choreografie: Stanislava Vlčeková
Režie, hudba: Jozef Vlk
Dramaturgie: Dáša Čiripová
Výtvarné řešení: Alex Zelina
Technická realizace: Jozef Čabo, Ján Ptačin
Technická spolupráce: Gábor Szücz, Matúš Kobolka
Kostým, masky: Andrea Pojezdálová
Světelný design: Jozef Čabo
Produkce: Martina Širáňová
Účinkuje: Stanislava Vlčeková

Riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský ml.: Slovenský balet musia zachraňovať cudzinci


Jozef Dolinský ml.

Baletu zasvätil svoj život! Vyrastal ako typické sídliskové dieťa a len čo prišiel zo školy domov, hodil aktovku do kúta a hybaj za kamarátmi zahrať si futbal, či hokej s loptičkou.

BRATISLAVA, 6. júla 2019 (cas.sk)

Lenže vyrastal v umeleckej rodine, a tak celkom prirodzene jeho cesta viedla práve týmto smerom. Nakoniec sa z neho stal uznávaný baleťák a dnes, po skončení aktívnej kariéry, Jozef Dolinský ml. (50) šéfuje Baletu SND.

O tom, čomu sa deti venujú vo voľnom čase, rozhodujú najmä rodičia. Ak podchytia talent svojho potomka, môže ho neskôr skvelo zúročiť. Príkladom je aj riaditeľ Baletu SND, baletný umelec, choreograf a režisér Jozef Dolinský ml., ktorý vyrastal v umeleckej rodine. „Mal som zázemie, naša celá rodina bola totiž postihnutá umením,“ smeje sa Dolinský, ktorého otec Jozef Dolinský st. (79) je výrazná osobnosť slovenského baletu. „Mal som 11 rokov, keď som začal študovať na tanečnom konzervatóriu. Otec usúdil, že mám talent, a keďže mal byť v tom čase hlavným pedagógom na konzervatóriu pre prvý ročník, išiel som na prijímačky. Dobrí pedagógovia vidia na deťoch, či sú talentované…“ myslí si.

Aby raz z malého tanečníka vyrástol úspešný baletný majster, musí mať na to isté dispozície. „Na prijímacích pohovoroch si odborníci všímajú nohy, chrbát, uvoľnenosť kĺbov… Dôležitá je tiež výška, hmotnosť či proporčné predpoklady, pretože v balete potrebujete mať v pózach krásne línie. Keď si komisia nie je istá rozhodnutím, či dieťa prijať, alebo neprijať, zavolá si na pohovor rodičov. Zhodnotí genetický predpoklad dieťaťa pre klasický balet. Ideálna výška pre muža je totiž do 180 cm a pre ženu do 170 cm,“ vysvetľuje Dolinský.

Chalani z Pošne

Na bratislavskom sídlisku Pošeň, kde vyrastal, sa stretávali deti na ihrisku medzi panelákmi alebo na školskom dvore. „Keď sme prišli zo školy domov, hodili sme tašku do kúta a celý deň sme boli vonku,“spomína na časy bez mobilných telefónov a internetu Dolinský. A hoci hrával futbal za Slovan, po prijatí do tanečného konzervatória sa musel s tréningmi rozlúčiť.

Naďalej sa však naháňal za loptou na školskom dvore a ešte chvíľu hral aj tenis a hokej s loptičkou. A keďže spomínaný hokej bol medzi chlapcami bratislavských sídlisk obľúbený a hrala sa dokonca „tvrdá“ bratislavská liga, nádejný tanečník si musel dávať pozor, aby sa nezranil. Paradoxne, práve balet mu v tom pomáhal. „Vďaka baletu som sa dokázal perfektne koncentrovať. Keď som bežal, tak som bežal, keď som stál, tak som stál. Nerozptyľoval som sa, lebo keď stratíte koncentráciu, tak práve vtedy sa stávajú úrazy,“ vraví.

Na javisku

Časom sa deň budúceho baleťáka točil takmer výlučne okolo tanca. Prišli prvé úspechy, ktoré tínedžera utvrdili v tom, že baletné tréningy a drina majú význam. „Ako žiaci konzervatória sme už účinkovali v inscenáciách Baletu SND, takže veľmi skoro sme získali javiskovú prax. Fascinovalo nás, že sme v kontakte s pravým divadlom. Keď sme mali chvíľu čas, alebo nám v škole odpadol predmet, po tréningu v sále SND sme sa pozerali na tréning dospelých tanečníkov. To nás motivovalo, aby sme trénovali lepšie a lepšie,“ spomína Dolinský a dodá, že vďaka rakúskemu televíznemu signálu sledoval v socialistickom Československu prenosy z baletných predstavení európskych divadiel.

„Vtedy som prvý raz videl predstavenie Spartacus s ruským baletným majstrom Vladimirom Vasilievom. Pamätám si, ako som sa pýtal otca, či je možné, aby to niekto dokázal tak zatancovať,“ smeje sa pri spomienke a dodáva, že jeho najväčším idolom bol Michail Baryšnikov, ikona svetového baletu.

V zahraničí

Počas úspešnej kariéry mal Jozef Dolinský možnosť konfrontovať sa s najlepšími svetovými tanečníkmi. „Najprepracovanejší systém vo vzdelávaní tanečníkov je v Rusku. Baletné školy po celom svete zakladali väčšinou absolventi ruských škôl. Aj v Japonsku majú vynikajúce baletné školy, lebo dokážu zaplatiť kvalitných pedagógov, hlavne z Ruska,“ potvrdzuje predchádzajúce slová, no vzápätí dodá, že hoci sú Japonci veľmi kreatívni, štát umenie nepodporuje.

„V Japonsku je len jedno profesionálne tanečné teleso – Národný balet v Tokiu. Ostatné sú privátne súbory, kde som mal istý čas angažmán. Bola to zaujímavá skúsenosť. Naštudovali sme predstavenie, niekoľkokrát sme ho odohrali, a potom sa všetko vrátilo do bežných koľají. Japonskí tanečníci išli pracovať do civilných zamestnaní a popri tom po večeroch naďalej študovali balet. Tam som si uvedomil, aké mám obrovské šťastie, že mám stále angažmán v Bratislave. Že za to dostávam peniaze a nemusím robiť inú profesiu, aby som si zarobil na živobytie.

Japonská kolegyňa, s ktorou som tancoval v inscenácii Sen noci svätojánskej, išla po skúške brigádovať do reštaurácie, aby mala z čoho žiť,“ prekvapuje Dolinský a vraví, že najviac ho fascinovalo sebavedomie ruských tanečníkov. „Je veľmi ťažké preniknúť do ruskej komunity. Veria si, a preto dokážu prekonávať prekážky. My sa vzdávame pri prvom probléme, hoci sme nesmierne talentovaní na umenie. Ale talent nie je všetko,“ tvrdí baletný majster.

Riaditeľ

Do umeleckého „dôchodku“ odišiel Jozef Dolinský po 21 rokoch vrcholového baletu a už osem rokov šéfuje Baletu SND. „Môžem vám povedať, že oproti fyzickej práci baletného interpreta je zodpovednosť za inštitúciu národného divadla oveľa náročnejšia,“ priznáva, no zároveň vraví, že sa teší z úspechov súboru.

„V marci malo premiéru predstavenie Tulák Chaplin. V posledných rokoch intenzívne pociťujeme záujem o produkcie tohto typu – o predstavenia, ktoré majú príbeh, krásnu kostýmovú a scénickú výpravu. Snažíme sa angažovať kvalitných interpretov, v SND máme Japoncov, Rusov, Ukrajincov, Američanov, Argentínčanov…“ pochváli sa. Vzápätí zvážnie a hneď aj povie, čo ho trápi. „Žiaľ, máme problém s tým, že čoraz menej detí má záujem o umelecké povolania. Je veľa talentov a hoci navštevujú umeleckú školu, keď majú prejsť na profesionálnu bázu, tak radšej idú študovať niečo iné. Súčasná mladá generácia má asi iné predstavy o tom, ako sa realizovať, čo znamená byť úspešný, čo je to mať dostatok, prebytok…“ dodáva.

Kto je Jozef Dolinský ml. (50)

– Absolvoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej (1988), vyštudoval kulturológiu na FF UK a divadelnú dramaturgiu a réžiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od roku 1990 bol členom a neskôr prvým sólistom Baletu SND.

– K najúspešnejším postavám patrí Princ Siegfried v Labuťom jazere, Princ v Luskáčikovi, Basilio v Donovi Quijotovi, Princ Désiré v Spiacej krásavici či Thézeus v Sne noci svätojánskej.

– Hosťoval v Inouse Ballet Tokyo (1993 – 1995), vo Fukuoka International Ballet Theatre (2001), ako hosťujúci sólista účinkoval v projekte Hviezdy petrohradského baletu (2002).

– V roku 1995 získal ocenenie The Philip Morris Award, stal sa prvým držiteľom ceny Kvet baletu.

– Ruská Nadácia Anny Pavlovovej ho v roku 2006 odmenila medailou za podporu kultúry a umenia.

NÁDHERA Milujete folklór? Neseďte doma, utekajte do Východnej! Festival otvára dnes svoje brány


V obci Východná v okrese Liptovský Mikuláš o 20:30 začína 65. ročník festivalu ľudovej hudby, spevu, tanca a remesiel na Slovensku. Sviatok folklóru, ktorý potrvá až do nedele 7.7. slávnostne otvorí na Veľkej scéne Umelecký súbor Lúčnica programom „Z tvorby prof. Štefana Nosáľa“.

 

BRATISLAVA, 4. júla 2019 (pluska.sk)

Festival, ktorý sa ponesie v tomto roku v znamení troch známych umeleckých telies bude nabitý jedinečnými ťahákmi. Najväčšími jednoznačne budú: Umelecký súbor Lúčnica, SĽUK a Tanečné divadlo Ifjú Szivek, ktoré sa stretnú na jednom pódiu.

Oslava jubilea

V piatok 5. júla o 17:30 na Malej scéne vystúpi so svojim hlavným programom SĽUK. Súbor, ktorý vznikol v roku 1949 kvôli oslavám SNP spojením najlepších amatérskych súborov, bude vo Východnej spolu s divákmi oslavovať okrúhle narodeniny. Pri tejto príležitosti predstaví svoj reprezentačný hudobno-tanečný program 70 ROKOV, v ktorom ponúkne pohľad na viaceré podoby hudobnej a tanečnej tvorby, ktoré formovali tradíciu a súčasnosť tohto umeleckého telesa.

V znamení verbunkov

V sobotu 6. júla o 20:00 sa na Veľkej scéne predstaví divákom Tanečné divadlo Ifjú Szivek, ktoré je jednou z najvýznamnejších umeleckých dielní maďarského folklórneho hnutia a umeleckého života Maďarov na Slovensku. Ich predstavenie s názvom „Sedemdesiatsedem verbunkov“ nadviaže na tradíciu verbunkového tanca a ukáže jeho pestrosť a rôznorodosť. Verbunkovým tancom sa lúčil mladý vojak pred odchodom na vojnu a dával ním najavo, že je pripravený na náročnú službu vo vojsku. Zároveň sa snažil tancom zapôsobiť na dievčatá. Vystúpenie Tanečného divadla Ifjú Szivek zavedie divákov do tajuplného sveta, v ktorom tanec a hudba boli bežnou súčasťou každodenného života.

Dovidenia o rok…

Bodkou za tohtoročným festivalom bude v nedeľu 7. 7. o 15:00galaprogram Vtedy vo Východnej… Plejáda účinkujúcich je mimoriadne bohatá: FS Corvinus Közgáz (Budapešť, Maďarsko), FS Dúbrava (Dubňany, Česko), FS Kralycja (Kyjev, Ukrajina), FS Oro (Niš, Srbsko), FS Przyszowianie (Przyszowa, Poľsko), FS Považan (Považská Bystrica), FS Popoľanec (Detva), FS Živel (Bratislava), DFS Kornička (Trenčín), FSk Kýčera (Čierny Balog), Bardfa, SpSk FS Ruthenia (Bratislava) a ĽH Michala Pagáča.

Spev, tanec, remeslá

Okrem hlavného programu organizátori pripravili aj sprievodné podujatia: školy tanca i spevu pre deti a dospelých, školu remesiel, ukážky výroby a ponuka tradičných jedál, rezbársky plenér a mnoho ďalších atrakcií.

Medzinárodný folklórny festival Trnavská brána ponúkne opäť nevšednú prehliadku folklórneho života


Mesto Trnava a Trnavský ľudový cech pozývajú na 18. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Trnavská brána, ktorý sa uskutoční 16. až 18. augusta 2019. Ťažisko pestrého festivalového programu bude tento rok v mestskom amfiteátri, na Hlavnej ulici, radnici a na Nádvorí, priestore súčasnej kultúry.

 

BRATISLAVA, 3. júla 2019 (trnava.sk)

Folklórne súbory, krojované sprievody, tanečné divadlo, predaj ľudovoumeleckých výrobkov a bohatý sprievodný program budú potešením pre všetky zmysly a oslovia všetky vekové kategórie.

Po čačkaní korza v piatok a slávnostnom otvorení festivalu sa už v piatok predstavia folklórne skupiny zo zahraničia aj Slovenska. V sobotu predvedú svoje takmer zabudnuté remeslo výšivkárky a čipkárky, popoludní je pripravený voľný program folklórnych súborov, skupín, ľudových hudieb a folklórna škola tanca. O 18.30 hodine je pripravený program venovaný etnografovi a folkloristovi Leovi Blažekovi, zakladateľovi festivalu Trnavská brána. Pravá Trnafská veselica sa rozprúdi pod taktovkou Trnavskej cimbalofky na Nádvorí o 22.00 hodine. V nedeľu 18. augusta sa uskutoční pietna spomienka pri príležitosti 90. výročia narodenia Lea Blažeka. O deň neskôr si pripomenieme 70 rokov SĽUKu v hudobno – tanečnom programe o 19.00 h v amfiteátri.

Program

16. august (piatok)

10.00 h NA JARMEKU V PÁTEK, Hlavná ulica

predvádzanie a predaj ľudovoumeleckých výrobkov, keramické dielne

14.00 h ČAČKANIE KORZA, Hlavná ulica

deti z DFS Drienka a DFS Trnavček skrášľujú mesto

16.00 h FOLKLÓR NA KORZE, Hlavná ulica

Ördögszekér gyermek- néptáncegyüttes /Maďarsko/

KUD „Sveti Sava“ Banjaluka /Bosna a Hercegovina/

Zemplén Táncegyüttes /Maďarsko/

19.00 h OTVÁRAJTE SA TRNAFSKÉ BRÁNY, amfiteáter

slávnostné otvorenie festivalu
trnavské folklórne súbory a zástupcovia zahraničných folklórnych súborov

19.20 h TAK AKO NÁM ZOBÁK NARÁSTOL, amfiteáter

program domácich folklórnych súborov z Trnavy
DFS Trnavček, DFS Drienka, UFS Trnafčan

20.30 h POZDRAV Z KRAJA JÁNOŠÍKA, TERCHOVÁ, amfiteáter

Malí heligonkári, ĽH Martinky Bobáňovej, FS Terchovec, DFS Terchovček, Terchovský orchester ľudových nástrojov

22.00 h „ŇE JEDEN, ŇE DVA ANI ŇE TRI“, amfiteáter

FS ŽELEZIAR

55. výročie folklórneho súboru Železiar

17. august (sobota)

10.00 h NA JARMEKU V SOBOTU, Hlavná ulica

predvádzanie a predaj ľudovoumeleckých výrobkov, keramické dielne a dielne zlatej priadky

10.00 h CEZ TRNAVU IDEME, Hlavná ulica /od kostola sv. Heleny pred radnicu/

krojovaný sprievod mestom

12.00 h VITAJTE VZÁCNI HOSTÉ, radnica

prijatie zástupcov folklórnych súborov u primátora mesta

15.00 h KINDRŠÚLA

dvor pre malé a veľké deti plný slamy, hier a tvorivých dielní s folklórnou školičkou

Trnavský ľudový cech

15.00 h PREDVÁDZAČKA NA TRNAFSKEM KORZE, Hlavná ulica

jedinečné predvádzanie farebného remesla, výšivkári a čipkári

Výšivkársky spolek a ich priatelia z blízka i ďaleka

15.00 h KDO PRINDE, TEN BUDE

voľný program folklórnych súborov, skupín, ľudových

hudieb a folklórna škola tancov

FS Váh z Liptovského Mikuláša, FS Furmani

z Nitry, Ördögszekér gyermek- néptáncegyüttes

z Maďarska, KUD „Sveti Sava“ Banjaluka z Bosny

a Hercegoviny, Zemplén Táncegyüttes z Maďarska,

Richard Janoštin s rodinou zo Zuberca, ĽH Picúchovci

z Dolnej Krupej, DĽH Čarovné struny z Dolnej Krupej,

DFSK Opojčanka z Opoja, DFSK Rozmarín z Majcichova

a víťazi speváckych a tanečných súťaží z Trnavského regiónu

18.30 h KDE SA KDO ZRODÍ, TAM SA I HODÍ, amfiteáter

program venovaný etnografovi a folkloristovi Leovi Blažekovi, zakladateľovi festivalu Trnavská brána.

oslávenci z Trnavskej roviny – DFS Trnavček, Trnafská cimbalofka, FS Trnafčan, DFSK Cífer

20.00 h POZDRAVY Z JUŽNÝCH KRAJOV, amfiteáter

Ördögszekér gyermek- néptáncegyüttes z Maďarska,

KUD „Sveti Sava“ Banjaluka z Bosny a Hercegoviny,

Zemplén Táncegyüttes z Maďarska

21.00 h OSLÁVENCI NA TANCI, amfiteáter

FS Furmani z Nitry, FS Trnafčan z Trnavy, FS Váh

z Liptovského Mikuláša a Richard Janoštin s rodinou zo Zuberca

22.00 h TRNAFSKÁ VESELICA, Nádovorie, priestor súčasnej kultúry

zábava pre všetkých, vstup voľný

Trnafská cimbalofka

18. august (nedeľa)

11.00 h pietna spomienka pri príležitosti 90. výročia narodenia etnografa a folkloristu Lea Blažeka, Cintorín, ul. T. Vansovej, Trnava

17.00 h Dychový orchester a mažoretky z Novej Dubnice, amfiteáter

výstava

TRNAVSKÁ BRÁNA VO FOTOGRAFII, radnica Západné krídlo

7. – 19. 8. 2019, 10.00 – 19.00 h

19. august (pondelok)

Slovenský ľudový umelecký kolektív 70 ROKOV

19.00 h hudobno – tanečný program, amfiteáter

Cena vstupenky: 5 eur, predpredaj vstupeniek v sieti Ticketportál a Trnava tourism (mestská veža) alebo pred predstavením v amfiteátri.

Viac informácií na facebook.com/trnavskabrana

SĽUK oslavuje 70. narodeniny, tanečníci sa predvedú aj v Dome umenia


SĽUK - KRAJINKA foto Ctibor Bachraty

Jediný profesionálny ľudový tanečný súbor na Slovensku prichádza do Domu umenia Piešťany. V utorok 2. júla o 19.30 h sa na pódiu predvedie Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo jednoducho SĽUK.

 

BRATISLAVA, 1. júla 2019 (piestanskydennik.sk)

Ten oslavuje v tomto roku jubilejnú sedemdesiatku a pri tejto príležitosti uvádza okrem iných programov aj reprezentačný hudobno-tanečný program s názvom 70 rokov, v ktorom divákovi ponúka pohľad na viaceré podoby hudobnej a tanečnej tvorby v SĽUK-u, ktoré formovali tradíciu a súčasnosť tohto výnimočného umeleckého telesa.

Tradíciu reprezentujú diela Juraja Kubánku, Jána Cikkera a Juraja Farkaša. Súčasnosť v programe zastupuje výber z tvorby strednej a najmladšej generácie – Ervína Vargu, Jána Blaha, Jaroslava Moravčíka, Štefana Molotu, Stanislava Marišlera, Jána Ševčíka, Laca Cmoreja, Mareka Gregu, Stana Palúcha, Milana Rendoša, Petra Mikulca a Andreja Jarolína.

Žiadne umelecké dielo, ktoré autori pre SĽUK vytvorili, by bez vynikajúcich interpretačných výkonov tanečníkov, muzikantov a spevákov nikdy nezostalo v pamäti a v srdciach poslucháčov a divákov. V tom sa SĽUK za 70 rokov nezmenil. Tak si umelecké výkony talentovaných slovenských tanečníkov vychutnajte v druhý júlový večer i vy.

Duša tanca pre Konstantina Korotkova


Konstantin Korotkov balet SND

Prvý sólista Baletu SND Konstantin Korotkov získal prestížne ocenenie Duša tanca v kategórii Hviezda. Ceny v kategóriách Hviezda, Vychádzajúca hviezda, Hviezda súčasného tanca, Majster tanca, Pedagóg, Rytier tanca, PR tanca a ďalších odovzdali počas slávnostného Galavačera významným ruským interpretom, pedagógom a tanečným publicistom, pôsobiacim na významných baletných scénach v Rusku i vo svete. Slávnostné odovzdávanie cien bolo 28. apríla súčasťou Galavečera v Divadle Nemiroviča Dančenka v Moskve.

BRATISLAVA, 18. júna 2019 (snd.sk, Eva Gajdošová)

Cesta Konstantina Korotkova za baletom sa začala v jeho desiatich rokoch na Moskovskom akademickom choreografickom učilišti (GITIS) pod vedením Valentiny Okulovej a Vladimira Šabalina. Rozhodnutie, že sa balet stane jeho životnou profesiou, padlo až v prvom ročníku choreografickej katedry Akadémie kulturológie a umenia I. S. Palantaja v rodnej Joškar-Ole, kde ho najväčšmi ovplyvnil vynikajúci tanečník a pedagóg Konstantin Ivanov. Pod jeho vedením účinkoval v predstaveniach národného baletu, akými sú napríklad: Luskáčik, Márna opatrnosť a ďalšie. V šestnástich prijal angažmán do zboru baletu Národnej opery Joškar-Ole a čoskoro tancoval hlavné postavy, akými sú Colas v balete Márna opatrnosť a Šašo v balete Labutie jazero.Po absolvovaní štúdia sa pred Korotkovom otvorilo veľa možností hosťovania v rôznych divadlách po celom Rusku, rozhodujúcim faktorom však bol vzťah k domovu a takmer otcovský vzťah so svojim pedagógom. „Konstantin Ivanov s jeho ohromnou skúsenosťou práce v národnom divadle sa s nami delil o svoje vedomosti. Naučil nás prežívať to, čo tancujeme, čo chceme odovzdať divákovi. Spolupráca s ním bola pre mňa nesmierne zaujímavou.“ Kosťa v národnom balete napredoval každou novou postavou. Nasledovali víťazstvá v štátnych a medzinárodných súťažiach v Perme, Krasnojarsku, Soči, Soule, vo Viedni. Na medzinárodnej súťaži Svetový mladý balet sa predstavil v Pas de deux z Bajadéry, ktorý zatancoval s jeho partnerkou Olgou Chelpanovou. Ich výkon prekonal všetky očakávania poroty a divákov a súčasne im predurčil ich spoločnú cestu tancom aj životom. Ten je aj po rokoch harmonický, najmä vďaka pochopeniu náročnosti tanečnej profesie. Práve ich silné prepojenie robí ich tanec takým zázračným. Obaja sa vyznačujú skutočnou otvorenosťou pri vyjadrovaní emócií, prežívaním toho, čo stvárňujú, príkladom je na scéne Baletu SND ich partnerská práca v Esmeralde, Labuťom jazere, Korzárovi, Luskáčikovi, Chaplinovi, atď.

O jeho prelomových postavách v rámci bohatého repertoáru napísal ruský tanečný publicista Roman Volodčekov: „Konstantin Korotkov je schopný prejaviť na scéne skutočné city, temperament. Je emotívny, ale nie príliš. Možno práve typická pre tanečníka špecifická sebareflexná zdržanlivosť definovala jeho úspech v balete Majster a Margaréta od Maj-Estera Murdmaa na hudbu E. Lazareva. Zaslúžene získal za túto postavu Národnú divadelnú cenu Yvana Kyrlya, ktorá doplnila jeho zoznám rôznych odmien, titulov a iných uznaní. Konstantin ustavične zdokonaľuje svoje majstrovstvo, ale nestráca v sebe aj umelca remeselníka. Možno práve z toho pramení akademická čistota násobená technickou slobodou. Arzenál technických prvkov tanečníka je veľmi široký. Má veľ ký krok, stabilné piruety, ľahký a dynamický skok. Jeho Siegfried v Labuťom jazere a Princ v Luskáčikovi spĺňajú klasické kánony, s dôrazom na lyrickosť tanečníka. V postave Albrechta v Giselle už cítiť dramatické intonácie, ktoré v postave Romeo z baletu Romeo a Júlia nadobúdajú absolútnu tragickosť. Zoznam jeho úloh dopĺňa postava Basila v Donovi Quijotovi s jeho bezstarostným pohľadom na svet a interpretáciu lásky ako príťažlivej kapitoly nášho života. Šľachtický a nebojácny Konrád v Korzárovi, elegantný Déziré v Spiacej krásavici, otvorený a starostlivý Gringoire v Esmeralde sú ako slávnostné žánrové obrazy z chodieb Versailles. Diametrálne odlišnou je postava Spartaka.

V predstavení Konstantina Ivanova sa tanečníkovi podarilo vyjadriť to najdôležitejšie – mužný heroický tanec protagonistu. Jeho výrazné tanečné repliky nevyjadrujú hnev a nenávisť, ale cítiť v nich duševné napätie, povzbudzujúce veľké srdce na hrdinské činy. Je to osobnosť, ktorá cenou krvi zachraňuje svoju česť, lásku, slobodu. Tá postava mala neuveriteľné vnútorné vyžarovanie, vyvolávala slzy na očiach rozcítených divákov.“ Všetky jeho predchádzajúce práce akoby Korotkova pripravili na úspech v postave Alexeja z inscenácie Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci. „Táto postava je mi obsahovo a tanečne veľmi blízka. Som rád, že Boris Eifman inscenoval balet Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci na scéne Baletu SND, kde súčasne aj s Olgou Chelpanovou pracujeme. Priviedla nás sem túžba po zmene a odhodlanie ísť stále ďalej.“ Takýmto posunom bola pre tanečníka – podľa ohlasov a kritík – postava Chaplina v novom pôvodnom diele Daniela de Andradeho a Carla Davisa, kde stvárňuje geniálneho komika po boku svojej manželky, sólistky Baletu SND Olgy Chelpanovej, ktorá si cenu Duša tanca v kategórii Hviezda prevzala minulý rok.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND

Bolšoj balet na plátne Domu umenia


64. music festival Piešťany potešil aj milovníkov tanca. Na plátne Domu umenia sa v pondelok 10. júna o 19.30 h uvádzal záznam z predstavenia fantastického Bolšoj baletu.

BRATISLAVA, 12. júna 2019 (piestanskydennik.sk)

Balet Veľkého divadla v Moskve, alebo Bolšoj balet, je pre širokú verejnosť azda najznámejším baletom na svete. Súbor bol založený ešte v roku 1773 a patrí k absolútnej svetovej špičke. Návšteva Veľkého divadla býva spravidla neodmysliteľnou súčasťou pobytu v Moskve.

Pripravené boli vášnivé predstavenie klasických baletov v novej produkcii, ktorá vystihuje dušu ruského baletu. Najprv impulzívna Carmen zvedie Dona Josého a presvedčí ho, aby ju prepustil z väzenia. Keď je vonku, myslí si, že je konečne slobodná, než si uvedomí, že je v skutočnosti väzňom milostného trojuholníka. Chce byť s presláveným toreadorom Escamillom, ale nechce opustiť ani Dona Josého.

Iste poznáte aj balet Petruška, ktorý bol taktiež na programe pondelkového vysielania. Na karnevale v Petrohrade hrajú tri bábky rovnakú úlohu stále dokola. Medzi nimi aj nešťastná milenka Petruška. Vedomá si tejto bezvýchodiskovej situácie napadne zvyšné bábky a z divadla ujde.

Záznam predstavenia bol na Slovensku premietaný len v Piešťanoch.

Tanec vnímam s otvoreným srdcom a s plným nasadením


Igor Holováč

Mimoriadne výrazný predstaviteľ špičkovej interpretačnej školy klasického tanca Igor Holováč je herecky tvárny so širokou paletou postáv baletného repertoáru. Od roku 2004 je v našom súbore baletným majstrom. 

 

BRATISLAVA, 10. júna 2019 (snd.sk)

Igor Holováč začal študovať klasický tanec na Konzervatóriu v Košiciach (1980). O rok neskôr prestúpil na Hudobnú a tanečnú školu v Prahe. V tom istom roku nastúpil do Baletu SND, kde sa stal v roku 1988 sólistom a v roku 1993 vedúcim sólistom. V rokoch 1997-1998 pôsobil ako sólista Laterny magiky v Prahe a hosťujúci sólista Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Spolupracoval s významnými choreografmi doma aj v zahraničí a stvárnil množstvo postáv klasického aj súčasného repertoáru nielen v SND. Ako absolvent štúdia choreografie na VŠMU v Bratislave (2004) sa Igor Holováč prejavuje aj ako invenčný choreograf, ktorý na scéne SND inscenoval niekoľ ko zaujímavých diel prevažne na hudbu slovenských skladateľov. V poslednom období spolupracuje aj s Činohrou a Operou SND a tvorí aj pre mimobratislavské divadlá. Spomedzi cien za interpretačnú a choreografickú tvorbu sú najvýznamnejšie: 3. cena na Československej interpretačnej baletnej súťaži v Brne (1984), 2. cena za dielo Diskrepancie na Celoštátnej choreografickej súťaži v Bratislave (1988), Cena Slovenského literárneho fondu (v oblasti baletu za rok 1993 a za celoživotné dielo v roku 2004) a účasť vo finále medzinárodnej choreografickej súťaže v holandskom Gröningene (1992). Igor Holováč je nositeľom Ceny The Philip Morris Flower Award (1998).

V aktuálnej sezóne ste boli aktívny nielen na tréningoch s naším baletným súborom, ale aj ako choreograf ste naštudovali niekoľ ko zaujímavých projektov, napríklad pripravili ste našich tanečníkov na Gala do Ostravy a na tanečnú súťaž do Plzne. Ako s odstupom času hodnotíte ich účinkovanie?

Tanečníci, ktorí sa prihlásia na baletnú interpretačnú súťaž, musia prejsť nesmierne náročnou prípravou. Nepatrí to medzi ich pracovné povinnosti, takže tejto činnosti musia obetovať svoj voľný čas. Je to obrovské množstvo hodín práce navyše, ale práve to vidím ako jednu z najpozitívnejších stránok súťaženia. Zdokonaľujú sa v tanečných technikách spôsobom, akým to v bežnej prevádzke baletného súboru nie je možné. Výrazným bonusom je, ak sa tanečníkovi podarí uspieť a prebojovať sa v súťaži do finále a prípadne získať niektoré z ocenení. Práve to sa nedávno podarilo členovi nášho súboru Seiru Nagahorimu, keď získal tretiu cenu na Medzinárodnej baletnej súťaži v Plzni. Jednoznačne pozitívny vplyv má takáto príprava aj pre samotný baletný súbor. Technický a interpretačný rast tanečníkov nepochybne zvyšuje úroveň našich predstavení.
Baletné galapredstavenie vnímam skôr ako spoločenskú udalosť. Technická úroveň tanečníkov, ktorí sú na takéto predstavenie pozvaní, je nadštandardná a ich účinkovanie nevyžaduje zďaleka takú náročnú prípravu. Samotné gala okrem zážitku z tanečných výkonov ponúka napríklad aj možnosť spoznať nových ľudí, či získať kontakty pre ďalšiu spoluprácu. Komunikácia medzi divadlami, riaditeľmi súborov, tanečníkmi či baletnými majstrami kdekoľvek na takomto predstavení je mimoriadne prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Na Večere Katedry tanečnej tvorby VŠMU a Baletu SND sme mohli vidieť aj výsledok vašej práce v Súkromnom tanečnom konzervatóriu Liptovský Hrádok (choreografia Ach Bože z nebe). Chystáte aj ďalšiu spoluprácu? 

Do školy v Liptovskom Hrádku chodím veľmi rád. Po dokončení choreografie Ach bože z nebe som tam vytvoril ešte jednu kratšiu choreografiu pre tanečný pár Petruška na hudbu Igora Stravinského. Tanečníci z tohto konzervatória sa v nej koncom minulého roka predstavili na medzinárodnej baletnej súťaži priamo v Liptovskom Hrádku. No a mne sa za toto dielko ušla cena za najlepšiu choreografiu. Možno sa časom podarí uviesť toto duetoaj na niektorej z našich scén.

S pani riaditeľkou Ohraďanovou sme o ďalšej konkrétnej spolupráci zatiaľ nediskutovali, ale myslím, že táto možnosť je stále otvorená. Ak dostanem ponuku a pracovné povinnosti mi to umožnia, prijmem ju veľmi rád. Práca so študentmi aj s celým pedagogickým tímom v Liptovskom Hrádku bola a je veľmi príjemná.

Aké máte plány do budúcna? 

Z času na čas vediem tréningy a pracujem so sólistami v baletnom súbore Národného Divadla moravsko-sliezskeho Ostrava. Dúfam, že táto spolupráca bude pokračovať. Prijal som pozvanie aj od šéfa baletu menšieho rakúskeho divadla, takže určite zavítam aj tam. Počas nasledujúcich prázdnin budem ako pedagóg a choreograf pôsobiť v letnej tanečnej škole Danza Mea tu v Bratislave. Črtá sa aj mimoriadne zaujímavá možnosť choreografickej práce väčšieho rozsahu, ale o tom je ešte privčas niečo konkrétne hovoriť.

V čom vidíte ako baletný majster poslanie svojej práce? 

Na takúto otázku sa neodpovedá ľahko. Vždy robím túto naozaj nie jednoduchú prácu s plným nasadením a otvoreným srdcom. Spolu s mojimi kolegyňami pripravujeme tanečníkov na ich po každej stránke čo najkvalitnejšie účinkovanie vo všetkých našich predstaveniach. Staráme sa o ich technický aj interpretačný rozvoj. Tento „servis“ sa začína každé ráno tréningom a následne pokračuje skúškami repertoáru, prípadne prípravami novej premiéry. Ako baletný majster pôsobím už veľa rokov, ale táto práca ma stále nesmierne napĺňa. Mám to šťastie, že motivácia mi nikdy nechýba. A keď aj možno troška áno, tak ju vždy zasa rýchlo nájdem. Pokúsim sa vyjadriť aj všeobecnejšie a dúfam, že to nebude znieť príliš pateticky. Poslaním mojej práce (práce baletných majstrov) je maximálna snaha zvyšovať úroveň baletu a tým ho udržať v popredí záujmu našich divákov. Pretože sú to predovšetkým diváci, pre ktorých naše tanečné umenie tvoríme.

Igor Holováč, baletný majster Baletu SND v rozhovore s Marekom Peričkom, manažérom marketingových aktivít Baletu SND