Krajské kultúrne stredisko v Žiline pozýva na vzdelávací seminár Metodika výučby ľudového tanca II.


Tanečný dom, folklór, ľudový tanec

Krajské kultúrne stredisko v Žiline pozýva vedúcich a členov folklórnych kolektívov a všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na vzdelávací seminár Metodika výučby ľudového tanca II.

 

BRATISLAVA, 30. októbra 2019 (zilinak.sk)

Uskutoční sa 23. novembra 2019 od 15:00 v priestoroch Smer klub 77 – music bar (R. Zaymusa 72/8, 01001 Žilina). Súčasťou vzdelávacieho workshopu je Tanečný dom v Žiline.

Program:  

  • 14:30 registrácia účastníkov
  • 15:00 – 19:00 Tréningový systém interpreta ľudového tanca – rytmická príprava, technická príprava, kondičný tréning, silový tréning, koordinačné cvičenia, zvládnutie regionálneho štýlu, práca s tanečnou pamäťou.
    lektor: Doc.Mgr.art. Stanislav Marišler, ArtD., Katedra tanečnej tvorby, VŠMU, umelecký vedúci SĽUKu
  • 20:00 – 22:00 Tanečný dom – tance zo Zuberca (prostá, polka, zajačí) a košíček zo Suchej Hory
    lektor: Stanislav Marišler. Hrá: ĽH Wagabanda
  • 22:00 Ľudová zábava s ĽH Wagabanda z Považskej Bystrice

Informácie:

  • Prineste si so sebou tanečnú obuv, cvičné oblečenie.
  • Účastnícky poplatok za vzdelávací seminár: 3€/osoba.
  • Účastníci vzdelávacieho semináru majú vstup na Tanečný dom bezplatný (vstup pre verejnosť 4€).
  • Prihlášku je potrebné poslať najneskôr do 11.11.2019
  • prihlásiť sa môžete na dsrnankova@vuczilina.sk alebo na t.č. 0915 787 299.

Organizátorom podujatia je Krajské kultúrne stredisko v Žiline, v spolupráci s KAF Hojana a Smer klub 77 –music bar. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.

Vášnivá baletná Carmen aj s novými tvárami


CARMEN ŠDKE

Jedenásť rokov na scéne a takmer sto repríz má za sebou vášnivá baletná Carmen, moderné tanečné divadlo režiséra a choreografa Ondreja Šotha.

 

BRATISLAVA, 29. októbra 2019 (sdke.sk)

V 99. repríze v utorok 5. novembra o 19:00 v Historickej budove Štátneho divadla Košice uvidíte v postave Carmen Silviu Borsetti, jej osudových mužov Josého a Escamilla stvárnia Marcell Medvecz a Mariano Covone a v postave Smrti sa premiérovo predstaví Františka Vargová. Okrem nich môžete spoznať ďalšie nové tváre baletu – ukrajinských tanečníkov Vladu Shevchenko a Kostiantyna Lubka, Davide Covoneho a Alessandru Improta z Talianska, japonskú baletku Su Tanaka a domácich Klaudiu Džuberovú a Tomáša Matijku. Okrem nich sa predstavia aj stážistky Kei Hirozane a Amane Miyagawa z Japonska a Veronika Vaňková a Terézia Fortunová zo Slovenska. Nenechajte si ujsť príležitosť vidieť v akcii nové tváre baletu a príďte ich povzbudiť do hľadiska. VSTUPENKY ONLINE aj v pokladni ŠDKE.

Primabalerína Ľudmila Titovová: Ruský balet má cveng na celom svete


Ludmila Titovova Moscow state ballet

Ruská primabalerína Ľudmila Titovová trávi šesť mesiacov z roka na cestách. Je umeleckou riaditeľkou divadla Moscow State Ballet, ktorého očarujúce klasické balety už obdivovali v 40 krajinách sveta – od Číny a Japonska cez Mexiko až po metropoly západnej Európy.

BRATISLAVA, 8. októbra 2019 (kultura.pravda.sk, Helena Dvořáková, Katarína Sedláková)

V októbri Moscow State Ballet, kde hosťujú poprední sólisti moskovského Veľkého divadla a petrohradského Mariinského divadla, prvýkrát zavíta aj do Bratislavy. V AXA aréne NTC v rámci Festivalu ruského klasického baletu odohrajú štyri predstavenia – Labutie jazero, Rómeo a Júlia, Luskáčik a Šípková Ruženka. Ľudmila Titovová tak nadväzuje na slávne Ruské sezóny, ktoré začiatkom 20. storočia v Paríži organizoval Sergej Ďagilev.

S akými očakávaniami prichádzate na Slovensko? Boli ste tu už? Poznáte slovenský balet, publikum?

Budem na Slovensku tancovať prvý raz. Môj balet prichádza prvýkrát na Slovensko, pre nás je to veľký sviatok, nová krajina. Samozrejme, máme veľké očakávania a ja len dúfam, že nadlho zostaneme v srdciach divákov. Veríme, že si nás zapamätajú a budú chodiť na naše predstavenia aj v budúcnosti.

Vraj Mexičania a Latinskoameričania všeobecne reagujú na vaše vystúpenia veľmi dobre, podobne ako ruské publikum. Od čoho to závisí?

Od našich tanečníkov vždy žiadam, aby boli aj hercami. Ak baletný umelec chápe, čo stelesňuje na scéne, tak tým automaticky žije aj publikum. Ešte neviem, aké emocionálne je slovenské publikum. Uvidíme.

Cítite už počas predstavenia, ako publikum reaguje?

Áno, určite. Profesionálny umelec musí hneď od prvého vstúpenia na javisko zachytiť oči divákov. Z nich hneď pozná, či sú diváci s ním, alebo je medzi scénou a hľadiskom energetická medzera. Je to ako horúca sprcha – alebo aj chladná, ak sa nedarí.

Hovoríte, že tanečníci musia byť súčasne hercami. Je ťažké nájsť takých ľudí? Musíte si ich vychovať?

Áno, je ťažké nájsť ich, ale s mnohými tanečníkmi dlho pracujeme na tom, aby sa páčili. Aby vedeli zahrať tak, aby diváci tlieskali, aby boli vo vytržení. Na to treba, samozrejme, aj skúsenosť, aj čas. Na začiatku možno nespĺňajú moje predstavy na sto percent, ale učia sa a postupne sa tomu približujú. Veľmi dôležité sú repetície. Niekto potrebuje dva dni, iný dva roky, aby stelesnil to či ono. Samozrejme, charizmatickí ľudia v našom súbore sú, snažím sa s nimi spolupracovať trvalejšie. Mám rada charizmatických ľu­dí.

Aké národnosti sú zastúpené vo vašom súbore?

Takmer všetci sú Rusi. Má to výhodu, že sa s nimi jednoduchšie pracuje, a zhodou okolností je väčšina z moskovských choreografických škôl. Sú mladí, ja rada pracujem s mladými, páči sa mi viesť ich, vychovávať. Sú otvorení. To je veľmi dôležité.

Slávny choreograf Boris Eifman nám hovoril, že je ťažké nájsť umelcov podľa jeho predstáv. On navyše potrebuje špeciálne vysokých tanečníkov. A čo vy?

Absolútne s ním súhlasím. Teraz má ruský balet a dokonca aj Veľké divadlo problémy s hľadaním tanečníkov. Samozrejme, technika veľmi pokročila, nároky na formu sú vysoké, všetky tie roznožky, špagáty, vysoko zdvihnuté nohy… Ale balet je predsa len umenie, nie šport, a to chcem predovšetkým odovzdať svojim mladým umelcom. Chcem, aby pozerali staré nahrávky hviezd z čias Sovietskeho zväzu, lebo to je skutočne veľký balet. Maja Plisecká či Galina Ulanovová zďaleka nemali také baletné schopnosti ako dnešní mladí tanečníci, ale ony hrali svoje úlohy tak, že nimi žili. Dnes je, samozrejme, všetko trochu inak. Ale v mojom súbore sú naozaj ľudia, ktorí žijú baletom.

V jednom interview ste hovorili, že pre vás neexistuje nič okrem baletu. Sú aj členovia vášho súboru takí oddaní baletu ako vy?

V našom kolektíve sú asi štyria takí, pre ktorých je balet tým najdôležitejším v živote. Ostatní sú výborné decká, dobre pracujú, zladene, krásne, snažia sa rásť, rozvíjať sa, zatiaľ v nich však nevidím, že by balet bol pre nich všetkým. Zdá sa mi, že to je všeobecný problém dneška, ktorý pramení z toho, že je príliš veľa všetkého. Je internet, veľa všelijakých kolektívov, súborov, je veľká konkurencia a ak sa človeku nepáči tu, ide hneď inam. Preto sa ich talent nerozvíja a nenapája z jedného žriedla, z jedného prameňa. Každý vedúci má iné požiadavky a iné nároky. Každý umelec vidí umenie svojsky a ak mladí ľudia nepracujú aspoň päť rokov v nejakom jednom systéme, tak v princípe ani nevyrastú. Zastavia sa na úrovni interpreta, ale nie profesionála. Je totiž rozdiel medzi balerínou a profesionálnou balerínou.

Celý článok si môžete prečítať TU.

Zomrel scénograf, režisér a etnograf Viliam Ján Gruska


Viliam Ján Gruska

V pondelok 23. septembra, deň pred 83. narodeninami, zomrel v Bratislave scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér Viliam Ján Gruska. Informoval o tom Július Jackuliak, manažér tanečného súboru Lúčnica. S umeleckým telesom spájala Grusku dlhoročná spolupráca.

 

BRATISLAVA, 25. septembra 2019 (kultura.pravda.sk)

Viliam Ján Gruska pôsobil v Lúčnici v 50. rokoch ako tanečník, sólista a choreograf, v 60. rokoch absolvent Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva na SVŠT v Bratislave pracoval ako pedagóg tanca a choreograf v ľudovom súbore Technik. V rokoch 1962 až 1971 pôsobil Gruska v Slovenskej televízii ako vedúci konštrukčného oddelenia, vedúci scénografickej výroby či vedúci odboru scénografie. Od roku 1985 bol tiež pedagógom na Katedre scénografie Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení. Počas svojej kariéry sa podieľal na vytvorení ľudových festivalov a slávností, spolupracoval na filmových a televíznych projektoch.

Osobnosť Viliama Jána Grusku si pripomenie aj RTVS, v pondelok o 22.25 h na Dvojke v portréte z cyklu GEN.sk a v utorok (24. 9.) o 12.30 h takisto na Dvojke v dokumente Rodiská a doliny.

Bratislava bude hostiť hviezdy súčasného tanca


Patria medzi špičku a ich choreografie lákajú divákov do vzdialených svetov. Bratislava v pohybe –  Medzinárodný festival súčasného tanca (1. – 25. 10. 2019) prinesie do hlavného mesta predstavenia, ktoré očaria spojením tanca, vizuálneho konceptu a hudby. Najväčšími hviezdami festivalu budú oceňovaný belgický choreograf Sidi Larbi Cherkaoui a talianska umelkyňa Chiara Bersani.

 

BRATISLAVA, 24: septembra 2019 (webnoviny.sk)

Vytvoril choreografiu pre film Anna Karenina v hlavnej úlohe s Keirou Knightley a Judom Lawom, režíroval pohyb v predstavení Hamlet, kde zahviezdil Benedict Cumberbath alebo režíroval operu s textom Nicka Cave-a. Sidi Larbi Cherkaoui je jednou z najväčších osobností súčasného umenia posledných dvoch desaťročí. Všestranný talent, ktorý pochádza z mekky súčasného tanca – Belgicka – vytvoril viac ako 50 predstavení a svoj umelecký rukopis preniesol aj do ďalších foriem umenia. Slovenskému publiku sa predstaví so súborom Eastman, s ktorým uvedie na doskách Slovenského národného divadla predstavenie Nomad. Prostredníctvom neho sa diváci prenesú do púšte, kde sa spolu s telami tanečníkov pod nápormi vetra prelievajú pieskové duny. Majestátna, nádherná, ale aj vyprahnutá a hrozivá scenéria symbolizuje miesto slobody aj izolácie, ktoré preverí priateľstvo a ľudskú vôľu. / 21.10. / Činohra SND / 19.00/

Ďalším zahraničným hosťom festivalu bude talianska performerka a choreografka Chiara Bersani, ktorá vstúpi do priestoru Galérie Nedbalka predstavením Seeking Unicorns, ktoré v auguste na festivale v Edinburghu získalo prestížne ocenenie Total Theatre Award v kategórii tanec. Bersani sa prevtelí do tela jednorožca a prostredníctvom pohybu sa bude pýtať univerzálne otázky o existencii, viere či láske. Odkiaľ prišla táto nežná mýtická postava a aký význam jej pripisovali predošlé generácie predtým, než sa stala farebným pop kultúrnym symbolom? Tichý galerijný priestor počas festivalu využije aj Martin Kilvády, ktorý do neho vnesie čistý tanec vo svojom sóle The Craft of Dry Lands Ice-Skating. / 4.10. / Galéria Nedbalka / 19.00/

Z Izraela pricestuje na Slovensko etablovaná dvojica Niv Sheinfeld a Oren Laor, ktorá patrí medzi popredné mená domácej scény. V priestore súčasnej kultúry A4 uvedie dielo Third Dance, ktoré sa vlani stalo podľa izraelských kritikov najsilnejším predstavením sezóny. Sheinfeld a Laor, ktorí sa vyžívajú v prelínaní tanca a fyzického divadla, vo svojej novej choreografii reflektujú tému lásky a potreby uznania. Partneri si darujú obrovskú kyticu ako prejav lásky. A predsa neskôr tieto kvety rozmlátia a ich kusy rozhádžu po podlahe. Tá sa zrazu mení na ohromný koberec plný farieb. Miesto ničenia sa mení na obraz inšpiratívnej krásy. Third Dance ponúka hravé, napäté a miestami bláznivé zobrazenie vzťahu, ktoré strhne divákov svojou úprimnosťou a dynamikou. / 10.10. / Priestor súčasnej kultúry – A4 / 20.00/

Celý článok aj s video ukážkami nájdete TU.

Jedinečný Festival Ruského klasického baletu sa uskutoční v Bratislave. Diváci uvidia štyri najznámejšie svetové baletné predstavenia


Festival Ruského klasického baletu sa uskutoční v Bratislave v NTC Aréne 17.-20. októbra. Všetky predstavenia bude hrať divadlo – Moscow State Ballet. Je to divadlo klasického baletu, ktorého primabalerínou je absolventka Akadémie Moskovského Štátneho Akademického Veľkého Divadla Ľudmila Titovová. V rámci festivalu počas 4 dní diváci uvidia štyri najznámejšie svetové baletné predstavenia.

 

BRATISLAVA, 22: septembra 2019 (hlavnespravy.sk)

V roku 1906 vynikajúci umelec Sergej Ďagilev usporiadal prvú „Ruskú sezónu“ v Paríži. „Ruské sezóny“ sa konali až do roku 1929. Čo sú to „Ruské sezóny“? Ide o sériu európskych turné najlepších predstaviteľov ruskej kultúry a umenia. A teraz, o 90 rokov neskôr, SHOW SLOVAKIA oživuje RUSKÉ SEZÓNY a podobne ako S. Ďagilev ich začína s baletom.

Súčasnú primabalerínu Ľudmilu Titovovú noviny „The Gulf Time“ nazvali „baletka a učiteľka svetovej triedy“. Ľudmila Titovová sa stala jednou z hlavných postáv  dokumentárneho filmu o histórii baletu „Symboly ruského baletu“.

Prioritnou činnosťou divadla je zachovávanie najlepších tradícií ruskej školy klasického baletu. Ruský balet je predovšetkým o emóciách, vnútorných pocitoch duše, vyjadrené tancom. Súbor divadla tvoria absolventi najlepších choreografických škôl v Rusku, ktorí majú okrem vysokej úrovne technických zručností aj vynikajúce herecké schopnosti, schopnosť úplne sa reinkarnovať na javisku.

Do divadla boli pozvaní aj poprední sólisti Moskovského Štátneho Akademického Boľšého Divadla a Mariinského Divadla Petrohradu. Súčasťou repertoáru divadla sú celovečerné balety, doplnené úžasnými farebnými dekoráciami a kostýmami, ktoré najviac vystihujú ducha danej doby. V rámci festivalu počas štyroch dní diváci uvidia štyri najznámejšie svetové baletné predstavenia.

17.10.2019. – „Labutie jazero“. Festival otvorí najslávnejší balet na svete, balet Petra Iľjiča Čajkovského. Tento balet bol prvýkrát predstavený 4. marca r. 1877 na javisku Moskovského Boľšého Divadla, kde vystúpili umelci cisárskeho súboru. A odvtedy zostáva najobľúbenejším baletným predstavením divákov po celom svete.

18.10.2019. – „Rómeo a Júlia“. Balet Sergeja Sergejeviča Prokofjeva podľa tragédie Williama Shakespeara. Premiéra baletu v skrátenej verzii sa uskutočnila v roku 1938 v Brne (ešte za Československej republiky). Celé baletné predstavenie po prvý raz sa uskutočnilo v Mariinskom Divadle v Petrohrade v roku 1940.

19.10.2019. – „Luskáčik“. Balet Petra Iľjiča Čajkovského bol prvýkrát predstavený 18. decembra r. 1892 v Mariinskom Divadle v Petrohrade. Je druhým najslávnejším baletom po „Labuťom jazere“ z hľadiska uznania a počtu predstavení.

20.10.2019. – „Šípková Ruženka“. Festival uzavrie ďalšie baletné predstavenie veľkého ruského skladateľa Petra Iľjiča Čajkovského. „Šípková Ruženka“ mala premiéru 3. januára r. 1890 v Mariinskom Divadle v Petrohrade. Postupom času sa balet dostal medzi popredné svetové diela baletného umenia.

Pre milovníkov baletu a pre všetkých divákov, ktorí si nechcú nechať ujsť ani jedno vystúpenie, SHOW SLOVAKIA pripravila príjemnú akciu: PERMANENTKA. Pri nákupe vstupenky na 3 vystúpenia na rovnaké miesto v rovnakej cenovej kategórii bude vstupenka na štvrté predstavenie na tom istom mieste zdarma. Viac info TU.
Vstupenky v predaji na tomto mieste.

Nové Zámky sa stanú centrom folklóru: Postarajú sa o to talenty zo štyroch krajín


Talentované deti z celého Slovenska i zo zahraničia priblížia Novozámčanom, aké boli zvyky v minulosti. Naše mesto privíta už 25. ročník folklórneho festivalu.

 

BRATISLAVA, 20. septembra 2019 (novezamky.dnes24.sk, Anton Hrachovský)

Folklór patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Takmer každá oblasť, mesto, dedina, obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach Slovenska usporadúvané folklórne festivaly.

Nové Zámky centrom folklóru

Jeden taký, už tradičný, sa odohrá cez víkend v Nových Zámkoch. Tie budú v termíne od 27. do 28. septembra 2019 dejiskom 25. ročníka Novozámockého festivalu detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou. Centrom folklóru sa pod taktovkou dramaturga Ladislava Dráfiho stane Hlavné námestie a Kultúrny dom Kovak.

Novozámocký festival detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou sa bude konať počas Oberačkových slávností v Dome Kultúry a na Hlavnom námestí.

V  meste vystúpia detské súbory zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Poľska. Tešiť sa môžme sa umelecké výkony Zlatého Levíka, Matičiarika, Luxurians, Píšťalôčku ale aj na dychovú hudbu z Komárna a Bánova. Návštevníci budú môcť nahliadnuť aj do Z klenotnice našich predkov. V sobotu sa na Hlavnom námestí odohrá súťaž ľudových piesní Novozámocký speváčik.

Sobota

Sobotňajší program sa bude odohrávať na Hlavnom námestí.

08:00 – 10:00 – Dychová hudba – Veselá kapela z Komárna, Rosička z Bánova pri ZUŠ Šurany, Kesanka z Bánova

10:00 – 10:15 – Príhovor primátora mesta Otokara Kleina, posvätenie úrody, ľudový sprievod súborov

11:00 – 13:30 – Folkloristi Mesta Nové Zámky (Z klenotnice slovenského folklóru, Novozámocký Zlatý levík Nové Zámky, Slniečko, Margarétka, Púčik, Ďatelinka, Čepček, Ratolesť, Stužky, Devínček, Novozámocký Matičiarik. Z klenotnice maďarskeho folklóru: Apró Kópék, Árgyélus , Kópék, Napsugár, Napraforgó, Tӧkmagӧk, Kis Zúgó.

13:30 – 14:30 – Novozámocký speváčik – súťaž ľudových piesní. Na pódiu zaspievajú Karolína Nemčeková (Gerukata Rusovce Bratislava), Jakub Kamenský (DFS Poľana Očová), Andrea Štrbová (DFS Krpčiarik Dunajská Streda), Jasmína Remeňová (Novozámocký Matičiarik), Flóra Rablanská (Novozámocký Zlatý levík), Liana Ševčíková (DFS Stužky pri ZŠ Nábrežná Nové Zámky), Lucia Patyiová (DFS Ratolesť pri ZŠ Hradná Nové Zámky), Barák Rebeka, Puss Veronika (obe DFS Kis Zúgó pri ZŠ G. Czuczora Nové Zámky), Gréta Smoláriková (Heličky Nesvady), Patrik Balogh (ZUŠ Nové Zámky), Katarína Krigovská (Slnečnica Senec a speváčikovia zo zahraničia)

14:30 – 15:30 – Z klenotnice našich predkov: Spevácky zbor Lipa pri MOMS Nové Zámky, Novozámockí seniori, Nádej z Komjatíc, Heligonkárky z Černíka

15:30 – 18:30 – Hosť do domu, Boh do domu – Heličky Nesvady, Slnečnica Senec, Gerulata Bratislava, Poľana Očová, Krpčiarik Dunajská Streda, Zespól Regionálny Mietniowiacy (Poľsko), Vienok Kysač (Srbsko), Rézpatkó Nagykovácsi (Maďarsko), Čečina Bratislava

18:30 – 19:00 – Z klenotnice rómskeho folklóru: Romathan Košice

20:00–24:00 – Oberačková veselica

METAFORY V UMELKE


GLITCH Debris Company

V Galerii Umelka pravidelně prezentují svá díla výtvarní umělci. V polovině Srpna však dostalo prostor i performativní umění. Představení Glitch ve dvou reprízách se tak pro mne stalo příjemným „rozptýlením“ v době, kdy se kromě festivalů, představení uvádějí jen zřídka.

 

BRATISLAVA, 15. septembra 2019, Bc. Hana Gallinová

Projekty uměleckého seskupení Debris Company bývají důmyslnou kombinací pohybového divadla, současného tance, vizuální a zvukové složky, podporující celkový dojem z představení a to nejen v divadelních prostorech. Výtvarně-akusticko-performativní instalace Glitch premiérovaná 26.6.2019 v divadle Potoň v Bátovcích, která završila dvouletý projekt Trilogy (WOW!, ÚNOS EUPÓPY, JÓB), přilákala 15. a 16.8.2019 mnoho příznivců současného umění právě do galerie Umelka. Stanislava Vlčeková (choreografka a interpretka), Jozef Vlk (režisér a autor hudby), výtvarník Alex Zelina a další umělci, kteří se na představení podíleli se opět, i když formou alegorie inspirované Danteho očistcem z Božské komedie, dokázali dotknout tématu, které je velmi aktuální – vztah mezi člověkem a planetou Země. V rámci sedmi obrazů, které vycházeli z Dantovy struktury purgatoria, se objevilo mnoho metafor, jež umožnily divákům vlastní interpretaci v několika úrovních, podněcovali ke kladení otázek, a přitom komplexně stimulovali podvědomí. Inspirace Alighieriho dílem zřejmě nebyla jen ideová, jelikož úvodní obraz, rotující postava ve splývavém plášti pro mne znamenala přímý vizuální odkaz na jednu z ilustrací v Božské komedii. Plášť se však postupně stal prostředkem na vyjádření síly neživého předmětu. Performekrka ve mne dokázala evokovat pocit, že plášť si „žije“ vlastním životem, pocit odosobnění od činů. Jakoby snad činy, se kterými nejsme ztotožněni, byly činy pláště, neživého předmětu.

V celém představení se tvůrci nebáli přímo apelovat na nitro člověka. I když se procesy sedmi zastavení člověka na cestě k očistění odehrávaly v pomyslné kostce (ne přímo ohraničené, avšak zvýrazněné světly a prostorovým rozložením pohybu), prostřednictvím kvalit pohybového materiálu, od beznaděje či krutosti vzbuzující křečovité pohyby a gesta, přes naléhavost reflektující pády, sílu stereotypu v podobě přechodů po jevišti v opakujících se drahách, a detailní práci s tvarem pohybu balancujícím mezi dramatem, absurditou a groteskou, podpořené výraznou mimikou a neočekávanými změnami, ve mne vyvolávali intenzivní zážitek. Překvapilo mne, jak se vizuálně-sluchové vjemy, vyvolané zpracováním atributů jednotlivých obrazů – obžerství, chamtivost, lenivost, hysterie, závist, namyslenost, mohou transformovat do moji vlastní fyzikality a cítění.
Jedním z nejsilnějších momentů sóla pro mne bylo, i když neverbální, avšak přímé oslovení publika. Sledovala jsem reakce diváků, kteří se ocitli v situaci, na kterou nebyli připraveni. Domnívám se, že byli vyzvání podílet se na očistě, když performerka opakovaně nabízela jednotlivé části svého tmavého oděvu. Aniž by však podle mého názoru existovala „správná“ reakce, udivila mne všeobecná nečinnost vyvolaná buď absencí zájmu se podílet na změnách, nebo obavou z důsledků po odmítnutí následování tlaku společnosti. Myslím, že nečinnost, ať už je způsobená čímkoli, je mnohem nebezpečnější než činy. Po odložení několika tmavých kusů oděvu, zůstala prformerka v bílé. Změna kostýmu ovlivnila i pohybový materiál, v němž převládal plastický pohyb trupu a abstraktní gesta a směřující ke kulovité instalaci představující Zeměkouli zavěšené ve středu jeviště, zdůrazňující smysl pro detail a pomyslné smazání hranice, mezi performativním a výtvarným uměním.

Zvýraznění elementů, které sice vyvěrají z představy očistce a cesty k němu, současně jsou však do velké míry zrcadleny i v živote lidí a fungování dnešního světa ve mne stále rezonuje. Na druhou stratu oceňuji, že dílo bylo divácky přitažlivé, i za předpokladu, že jedinec neprostoupí do hloubky výpovědi. Zřejmě díky vynikající práci s časem jsem byla každou vteřinu pohlcena událostmi probíhajícími v performativním prostoru, a přitom u každé situace jsem měla možnost se zamyslet a vstřebat ji.

Znovu jsem se usvědčila, že Debris Company jsou jedněmi z nejvýraznějších seskupení dnešní slovenské současné scény, mají výrazný styl, jehož charakteristickým rysem je snaha komunikovat témata jasně, ale v žádném případě lineárně. Cit pro uměleckou spolupráci všech složek posunuje jejich činnost na světovou úroveň, a já rozhodně doporučují navštívení nejen následující reprízy představení Glitch, ale i dalších inscenací z jejich bohatého repertoáru.

Glitch

Koncept: Jozef Vlk, Alex Zelina
Choreografie: Stanislava Vlčeková
Režie, hudba: Jozef Vlk
Dramaturgie: Dáša Čiripová
Výtvarné řešení: Alex Zelina
Technická realizace: Jozef Čabo, Ján Ptačin
Technická spolupráce: Gábor Szücz, Matúš Kobolka
Kostým, masky: Andrea Pojezdálová
Světelný design: Jozef Čabo
Produkce: Martina Širáňová
Účinkuje: Stanislava Vlčeková

DAB uvádza obnovenú premiéru výpravného muzikálu Tisícročná včela


DAB Divadlo Andreja Bagara Nitra muzikál Tisícročná včela

Veľká scénická freska zobrazuje rodinnú ságu rodu Pichandovcov a ich detí, vnukov a pravnukov.

BRATISLAVA, 13. septembra 2019 (teraz.sk)

Divadlo Andreja Bagara (DAB) po trojročnej prestávke prináša na svoje javisko pôvodný slovenský muzikál Tisícročná včela. Obnovenú premiéru výpravného predstavenia uvádza DAB počas tohto víkendu.

Veľká scénická freska zobrazuje rodinnú ságu rodu Pichandovcov a ich detí, vnukov a pravnukov. „Vtip sa strieda so smútkom v činoherných scénach predstavenia. Diváka očaria strhujúce tanečné čísla, farebná iskrivosť kostýmov, melodická krása a dušu povznášajúca spevnosť piesní,“ hovoria o predstavení jeho tvorcovia.

Muzikál vznikol na motívy rovnomenného románu Petra Jaroša. Hudbu k nemu vytvoril Vašo Patejdl a autorom textov piesní je Kamil Peteraj. Pod režijným vedením Martina Kákoša sa v hre predstaví takmer celý herecký súbor DAB. „Príprava išla veľmi dobre. V obsadení hercov došlo k viacerým zmenám, takže sme museli niektoré scény nanovo skúšať. To znamená, že inscenácia je už iná ako pôvodná, pretože každý herec prinesie vlastnú interpretáciu postáv. Dúfam, že táto obnovená premiéra sa stretne s takým dobrým ohlasom divákov ako pri prvom naštudovaní,“ uviedol režisér.

DAB naštudovalo Tisícročnú včelu prvýkrát v roku 2013. Po uvedení muzikálu Povolanie pápež ju v roku 2016 dočasne stiahlo z repertoáru. „Teraz po rozmrazení prinášame opäť Tisícročnú včelu na naše javisko. Verím, že bude zasa životaschopná a bude sa jej dobre lietať,“ dodal riaditeľ DAB Jaroslav Dóczy.

Riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský ml.: Slovenský balet musia zachraňovať cudzinci


Jozef Dolinský ml.

Baletu zasvätil svoj život! Vyrastal ako typické sídliskové dieťa a len čo prišiel zo školy domov, hodil aktovku do kúta a hybaj za kamarátmi zahrať si futbal, či hokej s loptičkou.

BRATISLAVA, 6. júla 2019 (cas.sk)

Lenže vyrastal v umeleckej rodine, a tak celkom prirodzene jeho cesta viedla práve týmto smerom. Nakoniec sa z neho stal uznávaný baleťák a dnes, po skončení aktívnej kariéry, Jozef Dolinský ml. (50) šéfuje Baletu SND.

O tom, čomu sa deti venujú vo voľnom čase, rozhodujú najmä rodičia. Ak podchytia talent svojho potomka, môže ho neskôr skvelo zúročiť. Príkladom je aj riaditeľ Baletu SND, baletný umelec, choreograf a režisér Jozef Dolinský ml., ktorý vyrastal v umeleckej rodine. „Mal som zázemie, naša celá rodina bola totiž postihnutá umením,“ smeje sa Dolinský, ktorého otec Jozef Dolinský st. (79) je výrazná osobnosť slovenského baletu. „Mal som 11 rokov, keď som začal študovať na tanečnom konzervatóriu. Otec usúdil, že mám talent, a keďže mal byť v tom čase hlavným pedagógom na konzervatóriu pre prvý ročník, išiel som na prijímačky. Dobrí pedagógovia vidia na deťoch, či sú talentované…“ myslí si.

Aby raz z malého tanečníka vyrástol úspešný baletný majster, musí mať na to isté dispozície. „Na prijímacích pohovoroch si odborníci všímajú nohy, chrbát, uvoľnenosť kĺbov… Dôležitá je tiež výška, hmotnosť či proporčné predpoklady, pretože v balete potrebujete mať v pózach krásne línie. Keď si komisia nie je istá rozhodnutím, či dieťa prijať, alebo neprijať, zavolá si na pohovor rodičov. Zhodnotí genetický predpoklad dieťaťa pre klasický balet. Ideálna výška pre muža je totiž do 180 cm a pre ženu do 170 cm,“ vysvetľuje Dolinský.

Chalani z Pošne

Na bratislavskom sídlisku Pošeň, kde vyrastal, sa stretávali deti na ihrisku medzi panelákmi alebo na školskom dvore. „Keď sme prišli zo školy domov, hodili sme tašku do kúta a celý deň sme boli vonku,“spomína na časy bez mobilných telefónov a internetu Dolinský. A hoci hrával futbal za Slovan, po prijatí do tanečného konzervatória sa musel s tréningmi rozlúčiť.

Naďalej sa však naháňal za loptou na školskom dvore a ešte chvíľu hral aj tenis a hokej s loptičkou. A keďže spomínaný hokej bol medzi chlapcami bratislavských sídlisk obľúbený a hrala sa dokonca „tvrdá“ bratislavská liga, nádejný tanečník si musel dávať pozor, aby sa nezranil. Paradoxne, práve balet mu v tom pomáhal. „Vďaka baletu som sa dokázal perfektne koncentrovať. Keď som bežal, tak som bežal, keď som stál, tak som stál. Nerozptyľoval som sa, lebo keď stratíte koncentráciu, tak práve vtedy sa stávajú úrazy,“ vraví.

Na javisku

Časom sa deň budúceho baleťáka točil takmer výlučne okolo tanca. Prišli prvé úspechy, ktoré tínedžera utvrdili v tom, že baletné tréningy a drina majú význam. „Ako žiaci konzervatória sme už účinkovali v inscenáciách Baletu SND, takže veľmi skoro sme získali javiskovú prax. Fascinovalo nás, že sme v kontakte s pravým divadlom. Keď sme mali chvíľu čas, alebo nám v škole odpadol predmet, po tréningu v sále SND sme sa pozerali na tréning dospelých tanečníkov. To nás motivovalo, aby sme trénovali lepšie a lepšie,“ spomína Dolinský a dodá, že vďaka rakúskemu televíznemu signálu sledoval v socialistickom Československu prenosy z baletných predstavení európskych divadiel.

„Vtedy som prvý raz videl predstavenie Spartacus s ruským baletným majstrom Vladimirom Vasilievom. Pamätám si, ako som sa pýtal otca, či je možné, aby to niekto dokázal tak zatancovať,“ smeje sa pri spomienke a dodáva, že jeho najväčším idolom bol Michail Baryšnikov, ikona svetového baletu.

V zahraničí

Počas úspešnej kariéry mal Jozef Dolinský možnosť konfrontovať sa s najlepšími svetovými tanečníkmi. „Najprepracovanejší systém vo vzdelávaní tanečníkov je v Rusku. Baletné školy po celom svete zakladali väčšinou absolventi ruských škôl. Aj v Japonsku majú vynikajúce baletné školy, lebo dokážu zaplatiť kvalitných pedagógov, hlavne z Ruska,“ potvrdzuje predchádzajúce slová, no vzápätí dodá, že hoci sú Japonci veľmi kreatívni, štát umenie nepodporuje.

„V Japonsku je len jedno profesionálne tanečné teleso – Národný balet v Tokiu. Ostatné sú privátne súbory, kde som mal istý čas angažmán. Bola to zaujímavá skúsenosť. Naštudovali sme predstavenie, niekoľkokrát sme ho odohrali, a potom sa všetko vrátilo do bežných koľají. Japonskí tanečníci išli pracovať do civilných zamestnaní a popri tom po večeroch naďalej študovali balet. Tam som si uvedomil, aké mám obrovské šťastie, že mám stále angažmán v Bratislave. Že za to dostávam peniaze a nemusím robiť inú profesiu, aby som si zarobil na živobytie.

Japonská kolegyňa, s ktorou som tancoval v inscenácii Sen noci svätojánskej, išla po skúške brigádovať do reštaurácie, aby mala z čoho žiť,“ prekvapuje Dolinský a vraví, že najviac ho fascinovalo sebavedomie ruských tanečníkov. „Je veľmi ťažké preniknúť do ruskej komunity. Veria si, a preto dokážu prekonávať prekážky. My sa vzdávame pri prvom probléme, hoci sme nesmierne talentovaní na umenie. Ale talent nie je všetko,“ tvrdí baletný majster.

Riaditeľ

Do umeleckého „dôchodku“ odišiel Jozef Dolinský po 21 rokoch vrcholového baletu a už osem rokov šéfuje Baletu SND. „Môžem vám povedať, že oproti fyzickej práci baletného interpreta je zodpovednosť za inštitúciu národného divadla oveľa náročnejšia,“ priznáva, no zároveň vraví, že sa teší z úspechov súboru.

„V marci malo premiéru predstavenie Tulák Chaplin. V posledných rokoch intenzívne pociťujeme záujem o produkcie tohto typu – o predstavenia, ktoré majú príbeh, krásnu kostýmovú a scénickú výpravu. Snažíme sa angažovať kvalitných interpretov, v SND máme Japoncov, Rusov, Ukrajincov, Američanov, Argentínčanov…“ pochváli sa. Vzápätí zvážnie a hneď aj povie, čo ho trápi. „Žiaľ, máme problém s tým, že čoraz menej detí má záujem o umelecké povolania. Je veľa talentov a hoci navštevujú umeleckú školu, keď majú prejsť na profesionálnu bázu, tak radšej idú študovať niečo iné. Súčasná mladá generácia má asi iné predstavy o tom, ako sa realizovať, čo znamená byť úspešný, čo je to mať dostatok, prebytok…“ dodáva.

Kto je Jozef Dolinský ml. (50)

– Absolvoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej (1988), vyštudoval kulturológiu na FF UK a divadelnú dramaturgiu a réžiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od roku 1990 bol členom a neskôr prvým sólistom Baletu SND.

– K najúspešnejším postavám patrí Princ Siegfried v Labuťom jazere, Princ v Luskáčikovi, Basilio v Donovi Quijotovi, Princ Désiré v Spiacej krásavici či Thézeus v Sne noci svätojánskej.

– Hosťoval v Inouse Ballet Tokyo (1993 – 1995), vo Fukuoka International Ballet Theatre (2001), ako hosťujúci sólista účinkoval v projekte Hviezdy petrohradského baletu (2002).

– V roku 1995 získal ocenenie The Philip Morris Award, stal sa prvým držiteľom ceny Kvet baletu.

– Ruská Nadácia Anny Pavlovovej ho v roku 2006 odmenila medailou za podporu kultúry a umenia.