Daniel de Andrade, libretista, choreograf a režisér baletu Tulák Chaplin, poskytol portálu mojakultura.sk rozhovor.

BRATISLAVA, 20. októbra 2019 (mojakultura.sk)

Naposledy ste boli na pôde Slovenského národného divadla v marci na tlačovej konferencii, kde ste prezentovali balet Tulák Chaplin. Po pol roku sa opäť vraciate do SND. Aký je hlavný dôvod Vášho návratu do Bratislavy?
Hlavný dôvod je, že sa začala nová sezóna a predstavenie Tulák Chaplin sa po letnej prestávke opäť vrátil na scénu. A vždy keď sa to udeje, chcem byť pri procese skúšok. Okrem toho sa udiali aj určité zmeny, sú tu noví tanečníci, takže je to vždy len dobré, keď sa režisér a choreograf vráti k inscenácii po nejakom období. Pomáham novým tanečníkom pochopiť dielo ako celok a skúšame, aby sme divákom priniesli rovnako kvalitné predstavenie, ako pri premiére. A ja osobne dúfam, že dokonca lepšie.

Lepšie? A to sa vôbec dá? Vedeli ste o tom, že balet Chaplin je jedným z divácky najatraktívnejších titulov Baletu SND? Ľudia si Vášho Chaplina zamilovali. A Vy to ešte chcete zlepšovať?
Samozrejme! A robím to tak vždy! (smiech)

Takže ako presne ten proces na skúškach vyzerá? Čo konkrétne s tanečníkmi počas skúšok v týchto dňoch zlepšujete a na čom intenzívne pracujete?
Som v neustálom kontakte s celým súborom Baletu Slovenského národného divadla, s ktorým som inscenáciu pripravoval. Cosmina Zaharia a Nikoleta Rafaelisová začali s prípravou už predtým ako som prišiel a naučili nových tanečníkov základné kroky. Potom analyzujeme, ktoré scény ešte potrebujeme vylepšiť a venujeme im zvláštnu pozornosť. V týchto dňoch intenzívne skúšame jednotlivé scény a utvrdzujeme sa v tom, či sú presné, synchrónne a najmä si potrebujem byť istý v tom, že každý tanečník chápe príbeh, ktorý sa na scéne odohráva. Je veľmi dôležité chápať celý ten príbeh, to, ako sa rozvíja, jeho vzťahy. No a samozrejme, aj z emocionálneho hľadiska je to veľmi dôležité. Veď boli divadelné prázdniny, takže niekoľko mesiacov sa neskúšalo. Tie pocity sa musia opätovne obnoviť, jednotlivé postavy musia byť dôveryhodné v tom, čo stvárňujú a práve na tom pracujeme. Chceme, aby sa vrátili po prestávke na javisko stopercentne pripravení. A ja v to dúfam, že sa tak stane.

Je zvyčajné, ak sa režisér a choreograf po pol roku vráti do divadla, aby sa uistil, že inscenácia, ktorú postavil a režíroval, má všetko to, čo má mať? Alebo je to len Vaša špecialita?
Myslím si, že je to obvyklý proces. Balet Slovenského národného divadla je medzinárodný súbor, uznávaný aj v zahraničí, kde je to štandardný proces. Tvorca sa k baletu opätovne vráti aj po niekoľkých týždňoch, nieto ešte mesiacoch. Potrebuje mať pocit istoty, že tanečníci vedia fungovať spolu ako skupina a všetko je či už z hľadiska pohybového alebo emocionálneho stvárnenia diela tak, ako si to predstavoval. A samozrejme, uistiť sa, že tanečníci si pamätajú choreografiu. Ako režisér to robím pravidelne. A dokonca sa niekedy vrátim do divadla len preto, aby som si predstavenie pozrel a popracoval s jedným či dvoma tanečníkmi, ktorí sú v balete noví. A keď si to tak vezmeme, do Baletu SND v Bratislave to pre mňa nikdy nie je tak ďaleko, aby som si sem nemohol odskočiť (smiech).

Celý článok si môžete prečítať TU.