Jeho uvedenie na Broadwayi v roku 1957 kompletne prepísalo históriu muzikálového divadla. West Side Story v slovenskom naštudovaní uviedol bratislavský Dom kultúry/Cultus Ružinov.

BRATISLAVA, 24. októbra 2019 (kultura.pravda.sk, jan)

Muzikál West Side story sa hrá nepretržite na javiskách po celom svete. Ani po šiestich desaťročiach neprestávajú nesmrteľné melódie Leonarda Bernsteina Maria, Tonight, Somewhere alebo Feel Pretty fascinovať divákov.

Príbeh veľkej lásky Rómea a Júlie otvára rasové aj migračné otázky a divákov privádza k slzám. Tí slovenskí si ho v slovenskom naštudovaní môžu prísť pozrieť do bratislavského Domu kultúry/Cultus Ružinov, kde mal premiéru 13. októbra.

Pod taktovkou muzikálového, televízneho a filmového herca, ale aj režiséra Jána Jackuliaka sa predstaví štyridsaťdva skvelých hercov a tanečníkov – Dušan Cinkota, Tomáš Palonder, Gregor Hološka, Katarína Ivánková, Romana Dang Van, Silvia Holečková, Ondro Antálek, Peter Tŕnik aj samotný režisér. Spolu s rozhlasovým Big Bandom Gustava Broma a pod vedením vynikajúceho dirigenta Vlada Valoviča.

Pôvodný americký muzikál s libretom Arthura Laurentsa, hudbou Leonarda Bernsteina, textami Stephena Sondheima a konceptom a choreografiou Jeroma Robbinsa sa inšpiroval hrou Williama Shakespeara Rómeo a Júlia.

Pôvodne to mal byť príbeh lásky medzi židovkou a synom írskych imigrantov z East Side. Mohli tam hrať aj Audrey Hepburn či Elvis Presley. Dopadlo to však inak. Príbeh muzikálu West Side Story sa odohráva v newyorskej štvrti Upper West Side v päťdesiatych rokoch.

S nápadom urobiť verziu Romea a Júlie odohrávajúcu sa v slumoch prišiel režisér a choreograf Jerome Robbins. Oslovil scenáristu Arthura Laurentsa a v tom čase už slávneho dirigenta a skladateľa Leonarda Bernsteina. Začali pracovať na príbehu lásky z Lower East Side, časti newyorského Manhattanu, odohrávajúcom sa počas Veľkej noci. Bernstein sa trochu obával, aby ich muzikál o láske židovky, ktorá prežila holokaust, a katolíka nepripomínal známy film z dvadsiatych rokov Abie’s Irish Rose.

Práca sa im však nedarila, a preto tému nechali odležať. O ďalšom osude milencov z Manhattanu rozhodla náhoda. O päť rokov neskôr sa Bernstein s Laurentsom v bazéne hotela v Beverly Hills zhovárali, aká je škoda, že sa im nepodarilo dokončiť projekt z East Side. V tej chvíli si všimli titulku losangeleských novín, ktoré ktosi nechal pohodené na stoličke. Písalo sa tam o boji tínedžerských gangov v meste, ktorý vypukol medzi Mexičanmi a Američanmi. Zažiarili im oči. Prečo sme na to nepomysleli skôr?

Príbeh presunuli na West Side, kde popri Ukrajincoch či Poliakoch žili aj Dominikánci, prisťahovalci z Haiti či Portorika. Všetci s radosťou privítali „latino” element. Bernstien mohol odrazu využiť aj melódiu, ktorú zložil pred rokmi na Key Weste pre zamýšľaný balet s kubánskym námetom. Práve z nej sa neskôr stal hit America…