V rámci festivalu nového divadla Malá inventura 2014 bol v Prahe po niekoľkomesačnej pauze znovu uvedený projekt Terezy Ondrové a Petra Šavela s názvom Boys who like to play with dolls.
Praha 8. marec 2014 (Petra Dotlačilová I tanecniaktuality.cz) – Toto dielo bolo od svojej premiéry uvedené v Českej republike len dvakrát, v zahraničí si ale medzitým stihlo získať pozornosť tanečných odborníkov a bolo zaradené na prestížny zoznam top desiatich projektov celoeurópskej platformy pre súčasný tanec Aerowaves.
Tereza Ondrová a Peter Šavel, obaja výborní tanečníci a výrazní performeri, sa už stretli v spoločnom (a rovnako veľmi úspešnom) projekte Much more than nothing, vzniknutým v produkcii skupiny ME-SA. Toto stretnutie, naplnené ideovým a umeleckým porozumením, vyústilo tentokrát do vzniku duetu na tému genderovej problematiky. Hrajú sa v ňom s rolami, ktoré spoločnosť ľuďom pripisuje, polemizuje s nimi, prehadzujú si ich, ruší ich hranice…
V úvode predstavenia sedia interpreti na stoličkách, snažia si nájsť pohodlnú pózu, ktorá by ale bola zároveň efektná. Majú rovnaké džínsy, takmer identické účesy a telo pomaľované “klikyháky”, zobrazujúce spoločnosťou predpísané pravidlá, ktoré majú určovať ich život. Tieto pravidlá tiež nahlas vyslovujú, Tereza Ondrová česky, Peter Šavel anglicky. Sami sebe vštepujú, ako majú vyzerať a pôsobiť na ostatných, každý podľa pohlavia, ku ktorému patrí. Vzápätí sa ale dvíhajú a vydávajú na cestu, skutočnú po javisku a aj tú metaforickú, počas ktorej vopred určené pravidlá miznú. Z energickej, dokonale synchronizovanej a pôvodne úplne “bezpohlavnej” chôdze je mužská a ženská rola najprv definovaná typickou chôdzou modelingového “Catwalk”, aby sa vzápätí začali prelínať. Peter preberá Terezino vlnenie v bokoch a zrazu pôsobí veľmi žensky, Tereza sa naopak stáva drsnou a maskulínnou. Striedanie rolí naberá na tempe, dokonalosť prevedenia a výrazu vzbudzuje obdiv aj pobavený smiech v publiku. Fyzické premeny interpretov sú skutočne veľmi prepracované, jednoduchým držaním chrbta a pohybom bokov sa kompletne mení úloha aj osobnosť.
V druhej polovici predstavenia sa dostávajú na akúsi vyššiu, “nadgenderovú” úroveň. Stávajú sa z nich animálne tvory, ktoré si vytvárajú nový druh pohybu. Tvar tela sa deformuje, tanečníci sa krútia do prazvláštnych pozícií, šklbú nimi impulzy či kŕče. Oslobodzujú sa od všetkých pravidiel, ktoré sa tiež vplyvom fyzickej námahy stierajú z ich tiel. Po tejto zaujímavej, avšak trochu zdĺhavej časti vyvrcholí predstavenie v prekvapivom závere, kedy interpreti začnú imitovať jednu zo skladieb, ktorá tvorila doprovod k ich dielu. Nádhernú sakrálne vokálne skladbu, pôvodne v prevedení ženského zboru, obaja tanečníci vystrihli skutočne dobre, a to aj napriek nástrahe v podobe veľmi vysokých tónov alebo zložitých ozdôb. Avšak ani počas tejto čarovnej chvíľky neupustili od komična a seba i svoje spevácke vystúpenie, zhodili prehnane útrpným výrazom. Tento meditatívno – tragikomický záver výstižne zhrnul celé predstavenie, v ktorom tvorcovia po celú dobu obratne balansovali na hranici vážnosti a komičnosti.
Na interpretácii bola fascinujúca predovšetkým súhra oboch performerov, od zdanlivo obyčajnej chôdze po prekvapivé spevácke číslo v závere predstavenia. Ich pohyb bol tak dokonale jednotný, že divák po chvíli prestal rozlišovať medzi tanečnicou a tanečníkom, medzi ženou a mužom. Fyzično bolo hlavným výrazovým prostriedkom a bolo neuveriteľne výrečné. Autori si vytipovali a zámerne prehrane znázornili typické črty ženského a mužského pohybu, aby ho potom úplne porušili a vytvorili nový druh telesného prejavu, im obom tak vlastný. V tomto procese fyzického objavovania prechádzali ich telá priamo pred očami divákov transformáciou, ktorá rozhodne nebola bezbolestná, ale viedla k oslobodeniu.
Predstavenie však neponúklo len výborné pohybové výkony, ale aj zaujímavý pohľad na rodovú problematiku spracovanú originálnymi prostriedky súčasného tanca.
Boys who like to play with dolls
Koncept, choreografia a tanec: Tereza Ondrová, Peter Šavel
Light design: Jiří Hajdyla
Premiéra: 17. 5. 2013
Foto: Antonín Matějovský