V roku 2014 sa uskutoční 49. ročník FSP.
11. –  13. júla 2014

Detva 25. máj 2014 (fspdetva.sk) – Detva je srdcom jedného z najsvojrázneších a etnograficky najbohatších regiónov Slovenska. Každoročne v druhý júlový víkend sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, medzinárodný festival tradičnej ľudovej kultúry. V dňoch festivalu Detva naplno ožíva hudbou, spevom, tancom a sviatočnou atmosférou. Ponúka bohatstvo a krásu ukrytú v ľudových tradíciách. Festival je obľúbeným a vyhľadávaným podujatím. Teší sa pozornosti a priazni účinkujúcich aj  návštevníkov. Koná sa pravidelne od roku 1966. Od roku 1990 je hlavným organizátorom podujatia mesto Detva.

Festival má vyprofilovanú a  čiastočne ustálenú programovú štruktúru. Tá sa každoročne  dotvára  v závislosti od  dramaturgie toho ktorého ročníka.
V programoch festivalu od začiatku jeho existencie dominujú scénické programy  na hlavnej scéne prírodného amfiteátra. Každoročne je to približne deväť až dvanásť programov uvádzaných v štyroch programových blokoch počas troch dní trvania festivalu (v piatok večer, v sobotu popoludní, v sobotu večer a  v nedeľu odpoludnia). Programovú skladbu tvoria rôzne typy programov zamerané na regionálne, hudobno-spevné a  tanečné špecifiká, interpretáciu, kalendárny a obradový folklór, tvorbu v kolektívoch, ako aj medzigeneračnú transmisiu kultúrnych hodnôt.
K detvianskym slávnostiam neodmysliteľne patria aj programy domáceho regiónu, ktoré sú  výkladnou skriňou Podpoľania,  jeho tradícií a zároveň snáh Detvy v oblasti uchovávania kultúrneho dedičstva.
Festival je výnimočný tým, že jeho súčasťou je od roku 1974 Krajanská nedeľa, program Slovákov žijúcich v zahraničí. Každoročne sa festivalu zúčastňuje približne  9 -10 folklórnych súborov a skupín Slovákov z rôznych krajín sveta.
Spestrením programovej ponuky bývajú príležitostne aj vystúpenia zahraničných súborov, ktoré umožňujú spoznávať kultúru iných národov.  Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve sa snažia vytvárať priestor aj pre vystúpenia poloprofesionálnych a profesionálnych umeleckých telies.

Na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve vystupuje okolo 1300 – 1500 účinkujúcich.  Záujem o  účinkovanie presahuje možnosti podujatia (výber účinkujúcich je značne limitovaný a podmienený finančno-technickými možnosťami hlavného organizátora – mesta Detva a dramaturgiou jednotlivých ročníkov festivalu).

Okrem scénických programov a  podujatí na amfiteátri, festival ponúka  aj mnoho sprievodných podujatí menšieho charakteru, najmä nescénických. Vstup takmer na všetky tieto podujatia je bezplatný.  Sú zamerané na zážitkové poznanie a zábavu. Určené sú pre tých, ktorí sa chcú učiť tancovať, hrať na fujaru alebo píšťalku, zaspievať si alebo sa zabaviť  pri muzike, predviesť sa alebo si zahraťna obľúbenom nástroji a pod. Jarmok tradičných ľudových remesiel  je  živou galériou majstrovstva ľudových remesiel. Ukážky prác na salaši, trvalá expozície salašníctva a bryndziarstva v Podpolianskom múzeu, podujatia venované fujare – klenotu UNESCO, výstavy ľudového umenia, predstavovanie obcí a výsledkov súťaže obnovy obcí Dedina roka, ponuka z tradičnej kuchyne, to všetko sú aktivity, ktoré si návštevníci môžu užiť nielen počas festivalu, ale niektoré z nich aj v priebehu roka, keď zavítajú do Detvy a jej okolia.  Sprievodné podujatia sa konajú v areáli amfiteátra, kultúrnych zariadeniach a  ich dvoroch a  na verejných priestranstvách mesta.
Z významných aktivít Folklórnych slávností pod Poľanou v predchádzajúcich rokoch rezonujú dva dlhodobé cykly podujatí  zamerané na oživenie výroby ľudových hudobných nástrojov – INSTRUMENTUM EXCELLENS. Výsledky z rokov 2001 -2010 čakajú na vytvorenie trvalej expozície ľudových hudobných nástrojov. Pre záujemcov sú zatiaľ k nahliadnutiu v Podpolianskom múzeu.

Výtvarným znakom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve je dvojica tancujúcich podpolianskych žien. Autorom loga je akademický sochár Ján Kulich. Dielo je darom autora Detve a Folklórnym slávnostiam pod Poľanou.
Festival má svoju zvučku, jej autorom je hudobný skladateľ Svetozár Stračina. Vo zvučke dal vyniknúť hlasu fujary, zvukomalebnému ľudovémuo hudobnému nástroju Podpoľania. Fujara bola v roku 2005 zaradená aj do zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pozornosť si zasluhuje aj podoba samotného amfiteátera. Scéna amfiteátra vychádza z miestnej ľudovej architektúry drevených domov s motívom vychádza-júceho slnka na štíte. Autorom architektopnického návrhu je Ing. Viliam Ján Gruska.