Premiéra troch pôvodných diel domácich tvorcov na doskách Baletu SND ukázala, ako sa reč baletu  mení.  

2. jún 2014 (Katarína Zagorski I kultura.sme.sk) – Žlté plagáty Emila Drličiaka po meste nepozývajú na Pohodu, ale na premiéru Baletu SND The Tempest.

Ich progresívny dizajn niečo naznačuje: súbor baletu v troch pôvodných dielach súčasných slovenských tvorcov Jara Viňarského, Andreja Petroviča a Stanislavy Vlčekovej na motívy Shakespearovej Búrky.

Na javisko prichádza sedem tanečníkov, ktorí sa snažia publikum presvedčiť, že každý z nich je Kalibanom. Nevyzerá to tak, lebo každý si k tomu strihá klasickú baletnú variáciu. Až poskladaní do akéhosi pavúka sa zrazu po javisku šinie mašinéria tiel, na konci ktorej si zase každý ide pekne po svojom.

Laureát Bessie Award, choreograf Jaro Viňarský tu ponúka asi najsmelší koncept večera, kolektívneho Kalibana. Na hudbu Petra Zagara sa nesnaží o divadelnú ilúziu, jeho postavy sú civilné, telá odhalené a monštrum ukryté.

Aj v druhom kuse, opäť na hudbu Petra Zagara, hrá ústrednú postavu Kaliban. Andrej Petrovič, tanečník a asistent hviezdneho Akrama Khana, svoj duet vystaval na jeho zotročení Prosperom a použil k tomu efektné obsadenie, obrazy a scénu.

V úvode ho nechá zasypať, aby ho opäť prebudil k boju na posuvnej vyvýšenej plošine. Je to obmedzený priestor a dlhý, nebezpečný boj, ale tento Prospero je svižný chlapík – Peter Dedinský tu spolu s Andrejom Cagáňom predvádza tanečný výkon večera.

Poslednou časťou je choreografia Stanislavy Vlčekovej s hudbou a réžiou Jozefa Vlka, alias Debris Company. Nezaprie sa výrazné divadelné poňatie, obrazy aj hudba sú naratívnejšie, rozvrstvenejšie, opäť scéna Toma Cillera a kostýmy Kataríny Holkovej. Sú tu všetky zásadné postavy Búrky – duch Ariel, milenci Miranda a Ferdinand, ktorými manipuluje Prospero, hosťujúci Daniel Raček, uzavretý do kužeľa v strede javiska, odkiaľ ovláda čary v podobe projekcie. Zaujímavý a dominantný element trochu uberá silu skutočnému pohybu na scéne. Je tu aj Trinculo, Stefano a Kaliban do tretice pripomínajúci fauna.

Apropos, Kaliban, ako symbol súčasného tanca v porovnaní s klasickou technikou. Je evidentné, že táto estetika už neplatí – balet si bude musieť nájsť iného Kalibana. Reč baletu sa zmenila a súčasnejší pohybový jazyk či choreografické myslenie sú jeho súčasťou. Zdá sa, že to chápe už aj Balet SND.