Pri príležitosti 22. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil v utorok 13. januára 2015 prezident republiky Andrej Kiska štátne vyznamenania desiatim osobnostiam z oblasti umenia, vedy, histórie a sociológie. Dlhoročná popredná sólistka Baletu Slovenského národného divadla a pedagogička Augusta Herényiová-Starostová prevzala z rúk prezidenta Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny celoživotný prínos pre slovenskú kultúru, osobitne v oblasti tanečného umenia.
Bratislava 20. januára 2015 (Izabela Pažítková I SND) – Vedenie Slovenského národného divadla sa pripája k mnohým gratulantom a blahoželá umelkyni k vysokému štátnemu vyznamenaniu oceňujúc prínos vynikajúcej sólistky Baletu SND a pedagogičky a aj neustály záujem o úroveň a vývoj tohto krehkého umenia.
Meno Gusty Herényiovej-Starostovej je priaznivcom nielen baletného umenia dôverne známe. Po absolvovaní baletnej školy, pôsobila od roku 1947 tridsaťsedem rokov v SND. Vytvorila celý rad náročných kreácií, ktoré sa vyznačovali nielen precíznou virtuóznou technikou, ale aj pôsobivou krásou, vášňou, noblesou, príťažlivosťou zjavu aj vynikajúcimi hereckými schopnosťami. Debutovala v Gershwinovej Rapsódii v modrom(1948) a v Stravinského balete Petruška (1948). Postupne pribúdali ďalšie postavy – stvárnila herečku v Asafievových Plameňoch Paríža (1952) alebo Zaremu v jeho Bachčisarajskej fontáne (1953), Popolušku v Prokofievovom rovnomennom balete (1951), hlavnú postavu Giselle na hudbu Charlesa Adama (1956), Auroru v Čajkovského balete Spiaca krásavica (1957),Gajané na strhujúcu hudbu Arama Chačaturjana (1959), bola Paňou Medenej hory v balete Kamenný kvietok (1958, hudba Sergej Prokofiev), Veronou v Jurovského Rytierskej balade (1960), či skvostnou Júliou v balete Romeo a Júlia (1968) a tak by sme mohli menovať mnoho ďalších baletných postáv klasického i moderného repertoáru.
Laurencia, 1958. Foto: Archív SND.
V rozhovoroch na otázku, ktorú z postáv si najväčšmi obľúbila, často odpovedala, že azda dvojúlohu Odetty-Odílie z Čajkovského Labutieho jazera. Túto – jednu z najťažších postáv baletného repertoáru – naštudovala trikrát: v roku 1953, 1964, aj v roku 1972. A to už mala pani Herényiová štyridsaťdva rokov. Z neoklasického repertoáru si umelkyňa rada spomína na Fadettu (1958), balet vytvorený podľa rovnomennej novely George Sandovej, hudba Leo Delibes.
S Jozefom Zajkom v Labuťom jazere, 1953. Foto: Archív SND
V posledných rokoch aktívneho pôsobenia v SND sa Gusta Herényiová stala baletnou majsterkou, asistentkou choreografa baletu SND a venovala sa pedagogickej práci. V osemdesiatych rokoch dva roky pedagogicky pôsobila aj v Nemecku.
Na milované dosky SND sa ako osemdesiatročná vrátila v balete Made in Canada Jamesa Kudelku na hudbu Vivaldiho Štyroch ročných období (2010).
S Máriom Radačovským v inscenácii Made in Canada, 2010. Foto: Ctibor Bachratý.
Balet SND pripravuje na začiatku februára premiéru kultového baletu Oskara Nedbala Z rozprávky do rozprávky. Gusta Herényiová vytvorila v tomto balete postavu Zlatovlásky v roku 1956 prakticky na začiatku svojej umeleckej kariéry. Pani Herényiová je mimoriadna dáma, ktorá si vždy dala záležať na tom, aby bola vo forme a tak tento rok ako 84-ročná prijala ponuku a na predstaveniach spomínaného titulu ju vo výnimočnej forme budú môcť diváci pozdraviť a oceniť potleskom ako babičku, ktorá bude deťom tlmočiť rozprávkové príbehy.