Nezvyčajný projekt EPIC inšpirovaný východiskami Bertolda Brechta sa pretaví do filmovej podoby. My vám ponúkame malú ochutnávku z pripravovaného divadelno – tanečného filmu.
BRATISLAVA 25. augusta 2015 (Debris Company)
Epic je parafráza brechtovského divadla v 21. storočí. Debris Company skúma vo svojej novej produkcii krízu a kapitalizmus. Spája pôvodný text, voľne inšpirovaný Brechtom a svoj typický pohybový slovník, ktoré sú komentárom k neustále sa premieňajúcemu konfliktu medzi prácou a peniazmi, medzi bohatými a chudobnými.
Epic sa inšpiruje východiskami Bertolda Brechta, aby sa trochu netypicky pre svoju doterajšiu tvorbu vybrali na, pre nich nový divadelný terén, kde sa mieša súčasný tanec s moderným poňatím opery, gýču – entertainmentu a novými technológiami v neúprosnom mixe s filmami zo začiatku dvadsiatych – tridsiatych rokov.
Posúvajú sa ďalej skúmaním a skúšaním nových divadelných postupov, technológie a ich dramaturgia sa stáva ešte konkrétnejšiou. Opäť, podobne ako v produkcii Mono, zaujíma ich súčasná individualizovaná, “kapitalistická“ spoločnosť.
Epic je alúziou na Brechta aj brechtovským komentárom k Brechtovi, ktorý ho presahuje. Podobne ako u Brechta aj tu je prítomný humor a ostrá kritika spoločnosti a nemenovaných či premenovaných indivíduí. Songy v hudbe aj v texte sa pohrávajú s brechtovským odkazom, na Slovensku pomerne málo známym. Z pohľadu fyzického – opäť mieša súčasný pohyb s klasickým a cituje aj pantomímu nemých filmov. Operné árie sa miešajú s hudobnými citáciami kapely The Doors a Brechtovho dvorného skladateľa Kurta Weila, írskeho proletárskeho folklóru, prípadne iných odkazujúcich pandantov.
DEBRIS COMPANY
Divadelné zoskupenie pod vedením režiséra Jozefa Vlka, ktoré vzniklo z pôvodného súboru Hubris. Existuje a tvorí aj s dlhšou prestávkou už šestnásť rokov a počas svojej existencie vytvorilo viac ako šestnásť predstavení. Debris Company sa radí k fyzickým divadlám, ktoré na Slovensku ešte stále nie sú dostatočne preskúmané, ale ich projekty vzbudzujú medzi divákmi vždy veľký ohlas. Metódy zberu materiálu, experimentovanie s formou a obsahom či rezignácia na klasickú výstavbu inscenácie robia z Debris Company laboratórium. Fragmentarizuje text, priestor a zároveň aj vnímanie divákov, redukuje ich na impulzy, inšpirácie, ktoré si musí poskladať intuitívne sám. Či už išlo o Becketta, Joycea, Jarryho alebo Kafku, tvorcovia hľadajú za slovom predovšetkým pohyb, za motiváciou emóciu, za príbehom asociáciu alebo obraz.