Mladí tanečníci prekvapujú vystúpením v netradičných priestoroch.

BRATISLAVA 7. december 2015 (Eva Andrejčáková I sme.sk)

Pocitové rozUmenie

Vydobyť si cez súčasný tanec profesionálne podmienky a stálu scénu je aj štvrťstoročie po páde železnej opony pre mnohých na Slovensku len sen, hoci boli obdobia, keď to vyzeralo nádejne. Svoju skúsenosť s tým má aj nezávislá tanečnica a choreografka Marta Poláková. Dnes ju môžeme považovať za jednu z bardiek v tomto žánri, na scéne pôsobí od začiatku 90. rokov.

Pred niekoľkými rokmi iniciovala na Slovensku vzdelávací projekt LAB, v ktorom sa podarilo rozvinúť myšlienku pre výskum pohybu. Vychádza v ňom z analýz významného tanečníka a teoretika Rudolfa Labana, rodáka z Bratislavy, ktorý pôsobil v prvej polovici 20. storočia na území Rakúsko-Uhorska. „Snažíte sa porozumieť tomu, ako sa vaše telo vyvíja a mení v súvislosti s tréningom a vekom,“ hovorí o jednom zo spôsobov, ako súčasný tanec cez túto teóriu vníma.

Jej najnovší koncept Pocitové rozUmenie venuje najmladšej generácii tanečníkov. Sú to študenti alebo čerství absolventi, ktorí práve nastupujú na svoju umeleckú dráhu do dosť neutešenej situácie. Ich tanec je odpoveďou na aktuálny stav, v ktorom stále neexistuje primeraný priestor na uvádzanie súčasného tanca.

Aj preto najnovšiu tanečnú inscenáciu uvádzajú v netradičnom priestore. Premiéru mala začiatkom októbra počas medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe v priestoroch bratislavskej kaviarne Urban House.

„Keďže divák nemá kam prísť za nami, snažíme sa prísť my za divákom,“ hovorí Poláková. Projekt pripravila v choreografickej spolupráci s Jurajom Korcom a Petrom Šavelom v réžii Tomáša Procházku.

V námete sa sústreďujú na svoje i naše zmysly ako vstupnú bránu cítenia a porozumenia. Performeri vytvárajú tanečné obrazy v bezprostrednej blízkosti divákov, ich akcie sú takmer na dosah, pričom prirodzené prostredie im poskytuje netradičné scénografické prvky.