Hlavný nacistický demagóg Joseph Goebbels označil projekt Rudolfa Labana pre berlínske olympijské hry za nihilistický.
BRATISLAVA 2. jún 2016 (sme.sk I Zuzana Uličianska)
„Našu myseľ, telo a ducha spája pohyb,“ tvrdil Rudolf Laban, ktorý sa dodnes vníma ako jeden zo zakladateľov moderného európskeho tanca. Jeho myšlienky sú pre dnešných tanečníkov ešte aktuálnejšie ako pre jeho súčasníkov. K jeho odkazu sa hlásia viaceré tanečné školy v Európe, v posledných desaťročiach jeho dielo začali spoznávať aj tanečníci na Slovensku. V roku 2008 vznikol Labanov Ateliér Bratislava, pred týždňom v Balete SND odpremiérovali produkciu BESS v choreografii Šárky Ondrišovej, ktorá je poctou dielu tohto bratislavského rodáka. BESS je skratkou anglických slov Body, Effort, Space a Shape, ktoré sú základom Labanovho popisu pohybu.
Tanečný guru
Rudolf Laban do dejín umenia vstúpil najmä ako choreograf, ktorý vymyslel spôsob, ako pohyb zapísať. Považoval to za veľmi dôležité, veril, že naše myslenie a cítenie vplýva na spôsob, akým sa pohybujeme. Presviedčal, že pochopenie pohybu a jeho funkcií sa môže stať prostriedkom na pochopenie ľudí.
Podľa jeho žiačky Valerie Prestonovej-Dunlopovej bol Laban guru, ktorý ľudí inšpiroval. „Bol vzhľadný, veľmi kultivovaný, náruživý mysliteľ, spisovateľ a komunikátor,“ vyjadrila sa o ňom, hoci ho zažila už ako sedemdesiatnika. Bol vraj nesmierne ľudský a vždy vedel oceniť individualitu každého svojho žiaka i spolupracovníka. V ľuďoch dokázal prebudiť ich najlepšie sily, schopnosťou empatie a vizionárskym postojom k životu fascinoval mužov aj ženy. Dodajme, že s rôznymi ženami mal deväť detí.
Žil iba pre svoju prácu, nevlastnil takmer nič, veril v silu tanca. Spoločnosti bez prirodzenej potreby tancovať označoval za „púšte beztanečnosti“. S jeho menom sa však spája aj temná škvrna.
Rodák z Rázusovho nábrežia
Laban sa narodil v Bratislave v roku 1879 ako syn vysokého rakúsko-uhorského vojenského hodnostára. Rodina z otcovej strany pochádzala z Francúzska a z matkinej z Anglicka, v Bratislave však žil až do svojich sedemnástich rokov. Tu získal aj prvé divadelné skúsenosti. Jeden z jeho strýkov bol totiž správcom mestského divadla, v ktorom si mladý Laban vyskúšal prácu kulisára či osvetľovača.
Vojenskú dráhu na nevôľu svojich rodičov odmietol a začal študovať v Paríži na Écoles des Beaux Arts. Bol zručným maliarom i architektom, najviac ho však priťahoval tanec. Tomu sa mohol slobodne venovať až po smrti otca ako 28-ročný. Hoci nemal v tejto oblasti žiadne formálne vzdelanie, ako sólista sa stal súčasťou mnohých tanečných produkcií.
V roku 1913 založil Rudolf Laban založil vlastnú experimentálnu tanečnú školu v Ascone, vo Švajčiarsku pri vegetariánskom sanatóriu Monte Verità. Hlásal prirodzenosť a krásu slobodného pohybu, mysle a tela. Jeho farma bola otvorená zástancov nových prúdov vrátane nudistov, pacifistov, feministiek či liberálnych filozofov.
V medzivojnovom období bol na vrchole kariéry, v roku 1927 otvoril Choreografický inštitút v Berlíne, o rok neskôr vyšla v Nemecku prvýkrát publikácia o jeho systéme zápisu tanca, ktorý sa neskôr začal označovať ako Labanovo písmo. V roku 1930 sa stal dokonca riaditeľom štátnych divadiel v Berlíne, zastával aj post baletného majstra v Štátnej opere. U vtedajších mocných sa tešil takej dôvere, že mal dozerať na rozvoj tanca a pohybu v celom Nemecku. Na svoje koketovanie s nacistickou ideológiou však nakoniec sám doplatil.