hudobno-tanečné predstavenie

Súbory a Program:

Mestský súbor ľudového umenia mesta Počon

Mestský súbor ľudového umenia mesta Počon bol založený na pamiatku povýšenia okresu na mesto a otvorenia Domu umenia Počon Banwol v septembri 2003. Súbor tvorí skupina tradičného tanca, skupina hudobníkov, skupina „Pungmul“ a skupina roľníckej hudby „Gano“.

Mestský súbor ľudového umenia mesta Počon zrealizoval celý rad umeleckých diel ako sú Muak (tanečná hudba) a Sedem priateľov dámskej izby, ktoré oslovujú publikum naprieč celým vekovým spektrom. Súbor sa usiluje o zlepšenie práv znevýhodnených ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť navštevovať divadlá, a preto usporiadúva aj rozličné turné.

Mestský súbor ľudového umenia mesta Počon vyhral verejnú súťaž sponzorovanú Ministerstvom zahraničných vecí a obchodu v roku 2012 a prezentoval úspešné predstavenie pri príležitosti 20. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Kóreou a Čínou. Súbor tiež reprezentoval Kóreu v Kambodži pod záštitou Ministerstva zahraničných vecí a obchodu. V roku 2014 úspešne pokračoval v uvádzaní predstavení v krajinách ako sú Rusko, Španielsko, Belgicko, Francúzsko či Maďarsko. Súbor tak vytvoril pevný základ pre prezentáciu kórejskej tradičnej kultúry a mesta Počon ako jeho kultúrneho centra po celom svete.

Tance:

• Tepjongsongde

Dvorný tanec vynikajúci farebnými kostýmami a ornamentálnými korunkami tanečničiek, ktorí vyhadzujú do výšky podlhovasté pruhy bielej látky zvanej Hansam. Toto predstavenie je rituálom nástupu nového kráľa na trón a želaním mieru a prosperity pre krajinu.

• Haljangmu

Tanec zobrazuje vznešeného ducha a dôstojnosť klasického učenca, ktorý rozjíma nad svojou minulosťou, uvedomujúc si krehkosť ľudského života. Hlavným variantom Haljangmu je Džindžu Haljangmu, ktorý bol vyhlásený za nehmotné kultúrne dedičstvo kraja Gjongsangnam-do.

• Bučečum

Tento tanec sa vyvinul z tanca Mudangčum (tanec zariekavača). Tanečnice držia v rukách vejáre s maľovanými kvetmi aebo perím a sú oblečené do Hangok-u (tradičný kórejský kroj) alebo do Dangui (tradičné poloformálne sako). Skupinovým tancom vytvárajú vizuálne pôvabné a pôsobivé obrazce.

• Sandžo ensemble

Sandžo ensemble vytvára prekvapivo krásne rytmy za pomoci hudobných nástrojov gomungo, degum, adzeng a.i. hrajúcich samostatne alebo v pároch. Uprostred predstavenia má každý z hudobníkov možnosť ukázať svoju jedinečnú zručnosť sólovou hrou.

• Džanggočum

Umelci ladia svoje tance s rôznymi rytmami a pritom cez rameno nesú džanggo (druh bicieho nástroja). Pôvodne tento tanec predvádzal jeden alebo dvaja umelci, no v nedávnej dobe sa z neho vyvinul nový dynamický a vzrušujúci tanec líšiaci sa od Nongak (hudby roľníkov), ku ktorému kedysi patril.

• Pieseň Arirang

„Pieseň Arirang“ predstavuje varianty piesní Arirang jednotlivých krajov ako sú Soul, Gjonggi, Gjongsang, Gangwon, Džolla atď. V sprievode rozličných dychových a sláčikových nástrojov. Piešeň pozostáva z piesní Arirang, Hedžu arirang, Miljang arirang, Gangwon arirang a Džindo arirang.

• Dzenggangčum

Toto predstavenie inšpirované tancom Kim Hae-chun čerpá motív z Mudangčum (tanec zariekavača) od CHOI Seung-hui (učiteľka KIM Hae-chun-a). Bolo pozmenené tak, aby oslovilo súčasných divákov. Tanečnice sú ozdobené vejármi a oceľové náramky, ktoré vydávajú zvuky dzenggang dzenggang a tancujú v rytme strhujúcej hudby. Tanec pochádza zo Severnej Kórey.

• Ensemble

Skupina hudobníkov Mestského súboru ľudového umenia mesta Počon zahrá slovenskú tradičnú hudbu s kórejskými tradičnými nástrojmi ako sú gomungo, degum, hegum, adzeng atď. Toto predstavenie ponúka publiku možnosť precítiť jedinečné čaro nástrojov a ich zvuku.

• Duša bojovníkov + Čongomdzie

Oba tance sú hranými príbehmi. Tanec „Duša bojovníkov“ očarí publikum mužným tanečným štýlom, zatiaľ čo tanec „Čongomdzie“ zobrazuje harmonické pohyby neba a zeme, vytvárajúc obrazec kvitnúcich červených azaliek. Tance vynikajú rôznorodými briliantnými technikami a pôsobivými farbami rekvizít a kostýmov.

………….­………….­………….­………….­………….­………….­…..

Umelecký súbor Lúčnica

Slovensko je malebná krajina úrodných rovín a vysokých hôr – leží v srdci Európy, kde sa stretávajú kultúrne prúdy Východu a Západu, slnečného Juhu i priľahlého Severu. Oplýva nielen prírodnými krásami, historickými a kultúrnymi pamiatkami, ale je prebohatá na ľudové umenie a kultúru. Ľudové piesne, hudba, tanec, kroje sú veľmi rozmanité, odlišné v každom región, majú v sebe poéziu i výbušný temperament.

Reprezentantom tohto bohatstva je Umelecký súbor Lúčnica, ktorý svojim majstrovstvom a fantáziou, inšpirovaný ľudovou tradíciou, vytvára scénické obrazy s vysokým umeleckým nábojom a zároveň zachováva originalitu tancov. Vo svojej 66-ročnej histórii bolo jej členmi cez 2000 mladých ľudí. Lúčnica svojim umením, krásou, mladosťou, poéziou a temperamentom očarila divákov nielen doma, ale aj vo vyše 60-tich štátoch Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie ako kultúrna reprezentácia Slovenskej republiky (pred rokom 1993 – Československa).

Umelecký súbor Lúčnica od jeho počiatkov tvoria tri základné zložky umelecké zložky – tanečný súbor, spevácky zbor a orchester so speváckou skupinou.

Umeleckým vedúcim a hlavným choreografom je prof. Štefan Nosáľ (1927), s ktorého osobou a tvorbou je spojená celá 66-ročná história Lúčnice. Jeho umelecký génius a osobitá invencia a vitalita vytvarovala z Lúčnice špičkové teleso. Vytvoril viac ako 100 choreografií a celovečerných programov.

Spevácky zbor Lúčnice vedie zbormajsterka Elena Matušová, ktorá je zároveň aj umeleckou vedúcou speváckej skupiny. Primášom orchestra Lúčnice je huslista Martin Sleziak.

Tance:

• 1/ Šarišskí parobci – Juraj Farkaš (hudobné spracovanie), Štefan Nosáľ (choreografia)

Mužský tanec z oblasti východného Slovenska. Verbovanie mládencov za vojakov, ktorí tancujú v čižmách s ostrohami.

• 2/ Vítaj jar – Svetozár Stračina (hudobné spracovanie), Štefan Nosáľ (choreografia)

Ženský obradný tanec z oblasti Liptova na strednom Slovensku. Lyrický tanečný obraz prebúdzania jari ako symbolu nového života.

• 3/ Fujara a Cimbal – Peter Parničan a Vladimír Homola (hudobné spracovanie a vokálne a inštrumentálne só­la)

Ľudová hudba Lúčnice (Zlaté husle), pod vedením svojho primáša, spolu so sólistami, predvedie skladby s úpravami ľudových piesní a melódií. V lyrických i virtuóznych hudobných spracovaniach predstaví typické slovenské tradičné hudobné nástroje.

• 4/ Na detvianskych lazoch – Tibor Andrašovan (hudobné spracovanie), Štefan Nosáľ (choreografia)

Temperamentný párový tanec z rázovitej oblasti stredného Slovenska. Typický svojim oblečením, výbušným rytmom a strhujúcim tempom.