Youri Vámos: “Romantická láska neexistuje”


„Literatúra a hudba ma napĺňajú odvahou a energiou na tvorbu. To, že
ma inšpiruje Shakespearovo a Mendelssohnovo majstrovské dielo, nie je
vôbec prekvapujúce. Sen noci svätojánskej predstavuje komplikovanú, univerzálnu, ironickú komédiu s priamym odkazom na problematiku ľúbostného života ľudí, a to všetko v spojení s romantickou hudbou. Čarovné a zároveň paradoxné. Snažím sa ukázať, ako som ten príbeh pochopil ja a čo je z hľadiska obmedzených možností reči tela možné vyjadriť na scéne. Preto je veľmi dôležité, aby predstavitelia neboli len tanečníci, ale tancujúci herci. Ak sa mi to podarí, potom možno aj diváci, ktorí Shakespeara nečítali, zažijú rovnakú radosť a potešenie ako ja. Jednoducho povedané: chcem byť pochopený,“ povedal Youri Vámos, jeden z najlepších choreografických rozprávačov súčasnosti. 

Bratislava 28. marec 2014 (Eva Gajdošová I Mesačník Portál I Apríl 2014 I SND)

Čo bolo prvým impulzom na vašej ceste za tancom?

Hudba. Ako dieťa som chodil na klavír a môj učiteľ mi povedal, že síce mám hudobný sluch, ale nie dostatočný na to, aby som sa stal hudobníkom. Bol som energický, veľa som športoval, mal som zmysel pre rytmus. Tak som sa zapísal do baletnej školy. Prešiel som rôznymi tanečnými štýlmi, tancoval som folklór a, samozrejme, aj rôzne tanečné štýly, ktoré boli v tom čase v móde. Moderný balet bol vtedy v Maďarsku príšerný. Balet, muzikály, opera, džez, to všetko sa mi páčilo. Ale nadchol ma predovšetkým klasický balet.

Ako si spomínate na svoje maďarské obdobie?

Bolo krátke, no dosť dlhé na to, aby som sa naučil celý ruský repertoár. V budapeštianskej opere som strávil päť rokov a využil som hneď prvú možnosť vycestovať. Pomerne skoro som dostal príležitosť. Jazyk, našťastie, nie je pre tanec natoľko dôležitý. Mal som veľmi dobrý kontakt v mníchovskom balete, tak som sa tam vybral. Keď som v Mníchove získal angažmán, už som sa do Maďarska nevrátil. Nemecké divadlo má silnú tanečnú avantgardu, čo mi až tak nevyhovovalo, kým som si neuvedomil, že z divadla nemožno robiť múzeum, a začal som inklinovať k progresívnejším smerom.

Spomínate si na svoju prvú choreografiu?

Isteže. Bola to náhoda, lebo choreografii som sa nikdy nechcel venovať. Mal som už rozbehnutú tanečnú kariéru a tancovanie ma mimoriadne bavilo, neuvažoval som nad inou profesionálnou dráhou. V tom čase ma oslovil jeden koncertný majster klavirista, aby som k jeho hudbe vytvoril choreografiu. Najprv som odmietol, potom som si vypočul jeho koncert a mal som pocit, že mám odvahu pustiť sa do toho. Choreografia je pre mňa improvizáciou, vytvorenou z toho, čo cítim, vidím a počujem. Môžete vytvárať obrazy, pohyb, atmosféru, tanec. Nielen pre tanečníka či pre tvorcu, ale najmä pre potešenie divákov. Niekedy pri tvorbe baletov treba prijímať kompromisy, z niečoho upustiť, niečo zachovať tak, aby sa nevytratil pôvodný námet. Začal som čoraz viac inklinovať k choreografii, ale neprestal som tancovať. Oboje som mal veľmi rád. Choreografia mojej kariére tanečníka len prospela. Časom som si uvedomil, že oboje sa nedá robiť rovnako dobre …

Máte svojho obľúbeného skladateľa?

Čajkovskij bol jeden z prvých, ktorých som spoznal a „spolupracujeme“ spolu už päťdesiat rokov. Rád vytváram choreografie na Čajkovského, lebo jeho hudbu si viem aj sám spievať. Keď pracujem na choreografii, čoraz viac v ňom nachádzam nové a nové momenty, zaujímavé prvky, melódie. Pre pohyb to je neuveriteľne bohatá hudba. Človek si však jedného dňa povie, že chce inú harmóniu a na rad prichádza Stravinskij, Bartók či Janáček. Je to hľadanie nových ciest. Inokedy mi niekto dá novú, súčasnú skladbu, ktorá ma nadchne. Nikdy som nepoužil hudbu, ktorá sa mi nepáčila. Až na jeden prípad, keď to nedopadlo dobre. 

Pri inscenovaní Sna noci svätojánskej ste praco- vali na veľmi bohatom príbehu. S akým posolstvom?

V tejto najerotickejšej Shakespearovej komédii je obsiahnutých mnoho posolstiev. Najmä poznanie, že romantická láska nejestvuje. A že pri hľadaní lásky nepomôže, či ste bohatí, alebo chudobní, mladí či starí. Je to tak ideálna láska v skutočnosti nie je. V Pyramovom príbehu ide o veľmi jednoduchých ľudí, u nich to nefunguje, ale ani u Titánie. V tomto netreba byť sentimentálny, lebo je to skrátka tak. Ani u Adama to nefungovalo. Možno len vo filme. Ale na konci je vždy tragédia. To je prvé posolstvo. Tým druhým je sarkazmus. Krásne sa to podarilo Woodymu Allenovi v jeho rovnomennom filme. Ľudia si možno povedali: to je typický Woody Allen. No zabúdajú, že sami sú takí istí. Ani u Shakespeara niet sentimentu.

Stále vás fascinuje robiť balet?

Áno, ešte vždy je to pre mňa veľká výzva. Moje starnúce telo už nefunguje celkom tak, ako chcem, preto potrebujem čoraz väčšiu odvahu pustiť sa do niečoho. Robím to však rád, aj keď to bolí.

Ako vidíte budúcnosť baletu?

Sú diela ako Labutie jazero, Traviata, Aida, na ktoré ľudia nikdy neprestanú chodiť. Hoci vždy je to v rámci celej spoločnosti len zopár kultivovaných ľudí, ktorí to sledujú. Má však zmysel robiť to pre nich. Títo ľudia sú pre nás mimoriadne dôležití. Aj mne sa stáva, že idem do kina alebo divadla na niečo, čo sa mi nepáči. Vtedy si poviem, že som mal zostať doma pri televízore s pohárom koňaku alebo piva. Najmä tradičné inscenácie môžu byť veľmi nudné. Ľudia prichádzajú do divadla za dobrým zážitkom. Ak to tak nie je, niekde sa stala chyba. Ako tvorca vždy myslím na to, aby som hovoril zrozumiteľne. Keď tancujeme, rozprávame. Rozprávame rečou baletu, a preto ho musíme urobiť zaujímavým, dokonalým.

Aký dojem máte z nášho baletného súboru?

Ešte sa s nimi len zoznamujem, je to príjemná spolupráca. Na túto otázku vám rád odpoviem, keď dokončíme spoločné dielo.

Youri Vámos – narodil sa v Budapešti, kde absolvoval Štátnu baletnú školu. Pôsobil ako sólista v Maďarskej štátnej opere, neskôr prijal ponuku na post prvého sólistu v mníchovskej Bayerische Staatsoper. Odvtedy strávil väčšinu kariéry v nemecky hovoriacich krajinách. Po Mníchove pôsobil ako riaditeľ baletu v Dortmunde, Bonne a Bazileji. Je považovaný za jedného z mála vedúcich európskych choreografov, ktorí sa cieľavedome usilujú o prežitie klasických baletov v obnovenej podobe. Vždy ide o príbehy ľudí a o ľuďoch, ktoré si Vámos vyberá, aby ich nanovo prerozprával prostredníctvom tanca. Jeho tvorba sa vyznačuje invenčnosťou, vtipom a mimoriadnym zmyslom pre drámu a muzikalitu. Zostáva verný klasickému dedičstvu ako základnému kameňu svojej tvorby. Vámosovo umelecké krédo pri prezentovaní tradičných námetov, pri ktorom kráča s duchom doby, je jednoznač- ným dôvodom jeho úspechu v Deutsche Oper am Rhein. Najväčší súbor v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktorý trinásť rokov niesol Vámosov rukopis, opakovane dokazoval svoje mimoriadne kvality počas hosťujúcich vystúpení a tiež na pravidelne vypredaných večeroch v Düsseldorfe a Duisburgu.

Od roku 2001 je Youri Vámos čestným profesorom tanca na Tanečnej akadémii v Budapešti. Severné Porýnie-Vestfálsko mu udelilo v roku 2007 rad za zásluhy. Piaty rok pôsobí ako nezávislý choreograf. Pre Balet mesta Perth v Austrálii pripravil choreografiu Romea a Júlie, pre Badische Staatstheater Karlsruhe Sen noci svätojánskej a Luskáčika, pre Národné divadlo v Brne Coppélie z Montmartru, Carminu buranu pre Letný divadelný festival v Splite, Sen noci svätojánskej pre Lotyšskú národnú operu v Rige, Spiacu krásavicu pre Operu Praha a Othella pre Národné divadlo v Prahe. Vlani predstavil Spiacu krásavicu v Karlsruhe a Sen noci svätojánskej v Maďarskom národnom divadle v Györi.

Felix Mendelssohn-Bartholdy, Youri Vámos: Sen noci svätojánskej

balet podľa Williama Shakespeara

choreografia a réžia: Youri Vámos naštudovanie: Joyce Cuoco, Alexej Afanasiev
hudobné naštudovanie: Peter Valentovič
scéna: Pavol Andraško
kostýmy: Adriena Adamíková
svetelný dizajn: Klaus Gärditz

účinkujú:
Samuel Price,
Orazio Di Bella,
Isa Ichikawa,
Sakura Shojima, Sumire Shojima, Dominic Ballard,
Yuki Kaminaka, Andrej Szabo,
Romina Kołodziej, Dansaran Vandanov, Juraj Žilinčár,
Davide De Biasi, Kristína Luptáková, Viola Mariner,
Peter Dedinský,
Andrej Kremz, Dominik Slavkovský, Chelsea Andrejic,
žiaci Tanečného konzervatória
Evy Jaczovej

premiéry:
11. a 12. apríla 2014 v Sále opery a baletu novej budovy SND