V detstve sa zapovedal, že tanečníkom nebude. V puberte mu tanec zavoňal, v dospelosti je jeho životným štýlom. Aj taký je Mikulášan Radoslav Piovarči, ktorý pomáha budovať Liptovské divadlo tanca.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK 12. mája 2015 (liptov.sme.sk) – Taliansko, Nemecko, Fínsko a všetky ostatné európske štáty, ale aj Japonsko, Izrael či Rusko, to sú krajiny, kde mladý Mikulášan pracoval na projektoch súvisiacich s tancom, alebo kde tancoval.
Dvadsaťtriročný muž sa už roky živí tancom, hoci ako malý, keď tancoval vo folklórnom súbore Ďumbier, o profesionálnej dráhe tanečníka ani nesníval. V puberte tanec dokonca odmietal. Napriek tomu šiel v čase dňa otvorených dverí pozrieť do banskobystrického konzervatória a vtedy sa rozhodol.
„Stretol som tam profesora, ktorý vo mne videl tanečný potenciál. Prehovoril nielen rodičov, ale aj mňa, a tak som na strednú školu šiel k nemu,“ potvrdil Rado, ktorý vyrastal na mikulášskych Podbrezinách. Odvtedy je jeho svetom tanec.
„Už keď sa ráno zobudím, myslím na tanec, na rôzne projekty súvisiace s tancom. Už od rána mi myseľ ide smerom tanca.“
Keďže nielen tancom môže byť človek živý, Rado sa nerozpakoval fyzicky pracovať. Napríklad v Liptovskom Hrádku robil vodiča, momentálne varí v jednej reštaurácii v Bratislave a popri tom tancuje. Lepšie povedané – tancuje a popri tom varí. Tanec je totiž jeho najvyššou prioritou.
Čo to znamená, že tanec je vaším životným štýlom?
– Aktívne pracujem ako tanečník – interpret, robil som na rôznych tanečných projektoch v zahraničí aj na Slovensku. Vytváram choreografie a iné pohybové spolupráce pre väčšie či menšie tanečné skupiny. V rámci hrania predstavení či učenia to bola kompletne celá Európa, plus Izrael, Rusko, ale napríklad aj Japonsko.
Momentálne aktívnejšie pôsobím ako tanečník v tanečnej skupine Lenky Vagnerovej v Prahe. Súčasne vytváram choreografie pre začínajúce, amatérske či profesionálne divadlá. Práve v tých prvých dvoch je úžasné nadšenie pre tanec, no treba v nich za menej peňazí vytvoriť poctivé dielo.
Čomu sa venujete tento rok?
– Po minuloročných siedmich mesiacoch v Helsinkách mám tento rok ľahší, tak som sa vrátil do Liptova. Spolupracujem na podobnom projekte v Liptovskom Hrádku. Pred časom vytvorila Eva Ohraďanová s priateľkami Liptovské divadlo tanca, no dlho váhali s jeho prvou aktivitou. Pred časom ma napokon oslovili s možnosťou spolupráce a v sú-časnosti tvorím pre túto inštitúciu pilotný projekt s názvom Prach. Premiéra bude koncom mája, názov sa môže ešte modulovať. Životný štýl tanečníka pre mňa znamená nebrať tanec a choreografiu ako prácu.
Čo zahŕňa príprava projektu?
– Robím v troch niekoľkodenných etapách, denne štyri až osem hodín so skupinou desiatich tanečníkov z hrádockého súkromného tanečného konzervatória. Nie však so všetkými, ale len s tými, ktorí prešli výberovým kolom. Týmto projektom sa im snažíme vytvoriť priestor divadelnej praxe. Sú to prví študenti na Slovensku, pre ktorých sa priamo vytvára celovečerné tanečné predstavenie. V podstate je to vklad do ďalšej generácie.
Aký konkrétny vklad?
– Chceme im ukázať, že tanec má nielen cvičný charakter v škole s telom, ale má aj divadelnú stránku, kde sa môžu ako osobnosti rozvíjať. Zároveň majú možnosť spolupracovať s profesionálnym tímom tvorcov, keďže sme do projektu prizvali ďalších zaujímavých ľudí. Pribudol napríklad dramaturg Peter Maťo z Bratislavy.
Vizuál predstavenia, ale i celého divadla majú na starosti Lukáš Matejka a Paľo Soukal spolu so študentmi z banskobystrickej Akadémie umení, ktorí v rámci svojho štúdia vytvárajú digitálne efekty predstavenia. Dôležitým partnerom divadla je mesto Liptovský Hrádok, ktoré nám poskytlo priestory javiska v kultúrnom dome na tvorbu a premiéru predstavenia. Osobne to veľmi oceňujem.
Niekedy sa ani vo veľkých mestách nedostáva umelcom takáto podpora. Ak všetko pôjde ako má, bude naše predstavenie prvé tohto druhu na Slovensku a ja ako Lipták som hrdý, že vznikne práve v Liptove.
Akí sú liptovskí tanečníci?
Veľmi iniciatívni a oddaní robote, srdeční. Nie je to len v tom, že si prídu zatancovať, ale vedia, čo chcú, idú si za svojím cieľom, majú v sebe zdravú hravosť.
Pracovať s nimi je pre mňa výzvou. Sú veľmi dobre pohybovo-tanečne pripravení, ale v projekte ide o ďalšiu úroveň – o koncentráciu a umeleckú hodnotu.
Ako sa vám s nimi pracuje?
S Liptákmi sa výborne tancuje, zároveň každý z nich je trochu iný. Každý z nich začína tvoriť, prebúdzať sa, a profilujú sa do jedinečných osobností. To je pre mňa veľké plus, že môžem robiť s ľuďmi, ktorí začínajú pracovať osobnejšie, dávajú do predstavenia osobný vklad. Na druhej strane mám v projekte svoju presnú predstavu, pretože ani nemám inú možnosť.
Hľadáte spolu s nimi možnosti, aby bol výsledok čo najlepší?
– Pre krátkosť času nemám priestor na hľadanie pohybov spolu s tanečníkmi. Na to by som potreboval tanečníkov lepšie poznať a mať na nich niekoľko mesiacov. Máme však len tri-štyri týždne divokej práce vždy štyri hodiny denne po ich vyučovaní, takže je to aj pre nich náročné. Do predstavenia dávam ideu a pohybový materiál, ale som otvorený novým nápadom a myšlienkam, ktoré tanečníci prinášajú. Študenti prinášajú vlastné veci, ja ich schvaľujem, tiež zastrešujem celý projekt aj režijne.
Možno povedať, že projekt Liptovského divadla tanca je jedinečný?
Na Slovensku istým spôsobom áno. Je to mladý smer a umelecké školy a kultúrne centrá vo väčších mestách ho podporujú. Často však mnohí ani netušia, čo je súčasný tanec. V Liptove sa snažíme nájsť jednoduchšiu formu, ktorá priblíži divákovi práve súčasný tanec.
Spojili sme tanečné predstavenie na javisku s vizuálnou prezentáciou, ktorú má na starosti tím z Banskej Bystrice. Takto dostal náš liptovský projekt iný, nový rozmer. Navyše, spojenie má aj ďalší efekt – mnohí ľudia z Liptova, Banskej Bystrice a Bratislavy sa spojili pre dobrú vec. Projekt je výnimočný aj tým, že v ňom využijeme nové médiá a nové vizuálne efekty s fyzickým divadlom. Nie je to teda bežné divadlo. Z tohto pohľadu je náš projekt naozaj jedinečný.
Akú budúcnosť Liptovského divadla tanca vidíte?
V Liptove máme fakt takmer všetko – od všetkých športov cez zaujímavosti, atrakcie, jaskyne, pantomímu, folklórne súbory a iné. Nemáme niečo, čo by sa venovalo novej umeleckej ideológii. Toto divadlo je jedným z prvých impulzov, ktorý do liptovského regiónu pritiahne ďalších umelcov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Momentálne práve v zahraničí je tendencia, nová silná vlna v tom, že všetci chcú tvoriť a zdieľať vytvorené diela a vzdelávať mladých, ale nemajú kde.
Azda vytvoríme priestory, kde je možnosť tvoriť, kde možno pozývať a ukázať aj naše slovenské umenie. Týmto divadlom chceme povedať – áno, dá sa to urobiť a verím, že divadlo bude aktívne žiť a že sa aj ja budem podieľať na jeho aktivitách