„Keď príde dieťa, zvoľním tempo,“ hovorí úspešný tanečník a choreograf Laco Cmorej (36). A to sa tancu začal venovať až na prahu dospelosti…

BRATISLAVA 29. marca 2016 (Alena Jurisova, Báječná žena, pluska.sk)

So smiechom spomína, že odmala bol hyperaktívny a v detstve vyskúšal azda všetky športy. V pätnástich rokoch sa dokonca odhodlal na skok s padákom. „Povolenie mi museli podpísať rodičia. Neboli nadšení, tvrdili, že budem platiť za smrť, ale presvedčil som ich. Plačom aj všemožnými argumentmi,“ prezrádza rodák zo Spišskej Novej Vsi.

Laco sa venoval aj bojovým umeniam. Vtedy ešte netušil, že tieto skúsenosti mu neskôr pomôžu v kariére.

Tanečné začiatky

Po základnej škole sa rozhodol pre štúdium na obchodnej akadémii – keďže väčšina jeho rodiny sa venovala ekonomike. „Už v prvý deň mi došlo, že účtovníctvo a podobné veci nepochopím. A že administratíva, ktorej sa, paradoxne, musím často venovať aj teraz, mi odoberá energiu,“ priznáva charizmatický tanečník.

Štyri roky na strednej škole zvládol vďaka tomu, že sa dokáže motivovať aj na veci, ktoré ho veľmi nebavia. A ako sa dostal k tancu? V detstve zopár mesiacov pôsobil vo folklórnom súbore. Keď mal sedemnásť, začal tancovať v skupine Memento, ktorá sa venovala modernému tancu. „Tam som dostal základy. Bavilo ma to,“ hovorí Laco.  Aj keď sa k umeniu dostal pomerne neskoro, zo svojho talentu dokázal vyťažiť maximum. A ťaží z neho dodnes.

Čo mu zmenilo život

Po skončení strednej školy začal v Spišskej Novej Vsi diaľkovo študovať učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl so zameraním na rómske spoločenstvo. „Rozhodoval som sa z možností, ktoré boli v meste, vylučovacou metódou. Ekonomiku ani sociálnu prácu som študovať nechcel, ostala pedagogika. Povedal som si, že časom sa mi to možno zíde aspoň pri výchove svojho dieťaťa,“ hovorí s úsmevom.

Popri tom začal pracovať vo firme s počítačovou technikou. Jedna služobná cesta do Bratislavy mu však úplne zmenila život.V rádiu počul výzvu na konkurz do muzikálu Drakula. „Celý deň som nad tým premýšľal a rástlo vo mne presvedčenie, že to mám skúsiť. Od manžela sesternice, ktorá žije v hlavnom meste, som si požičal tepláky, tričko a riskol som to. Bral som to tak, že ak ma po piatich sekundách vyhodia, nič sa nedeje,“ približuje Laco.

Vážil som skrutky

Práve na konkurze využil prvky akrobacie z bojových umení a výberom do muzikálu úspešne prešiel. „Vznášal som sa tri metre nad zemou,“ prezrádza Laco Cmorej spokojne. V práci dal okamžite výpoveď. Priznáva, že jeho rodičia z toho neboli nadšení, lebo tanec nepovažovali za niečo, čo ho môže uživiť, no nakoniec sa s jeho rozhodnutím zmierili a na synove úspechy boli a sú hrdí.

„Platovo som stúpol asi na štvornásobok toho, čo som mal v Spišskej Novej Vsi. Potom však, aj popri iných projektoch, prišlo finančné vytriezvenie. V Bratislave som vystriedal asi 40 podnájmov,“ usmeje sa Laco a dodá, že na to, aby sa uživil a zvládal platiť ubytovanie a ďalšie výdavky, brigádoval. „Doma som bol slávny muzikálový tanečník a popri tom som vážil skrutky v továrni…“

Z tanečníka choreograf

Prešiel azda všetkými muzikálmi na Slovensku, spolupracoval napríklad s Janom Ďurovčíkom, a časom sa z tanečníka vypracoval na choreografa. Hovorí: „Mal som nápady, ktoré sa režisérom páčili. Neskôr som asistoval choreografom, ktorí mi postupne nechávali čoraz viac priestoru.“

So svojou tanečnou skupinou CreDance dvakrát pokúšal šťastie v šou Česko Slovensko má talent. Prvýkrát neuspeli, druhýkrát sa dostali až do finále. Laco Cmorej momentálne patrí medzi tanečnú a choreografickú špičku na Slovensku. Stále však stojí nohami pevne na zemi.

„Albert Einstein povedal, že človek by sa nemal snažiť byť populárny, ale užitočný. Toho sa držím,“ hovorí skromne, hoci má za sebou desiatky úspešných projektov. Teraz pôsobí najmä v bratislavskej Novej scéne, chystá muzikál Cats, na jeseň pripravuje so SĽUK-om tanečné predstavenie o stvorení sveta.

Šiel by som aj na materskú

Uvedomuje si, že pracovné povinnosti mu niekedy zasahujú do súkromia viac, ako by chcel. Keď finišuje s predstavením, voľného času má minimum. Našťastie, jeho priateľka Marcela, ktorá je hudobníčka a speváčka, má pre jeho prácu pochopenie.

„Občas zosmutnie, keď večer prídem domov úplne unavený. Ale snažím sa jej to o to viac vynahradiť vo chvíľach, keď sme spolu,“ priznáva Laco. Zároveň prezrádza, že mal dva vážnejšie dlhodobé vzťahy, no verí, že tento je posledný.

Pár tvoria necelý rok. Nebráni sa ani založeniu rodiny. „Keby prišlo dieťa, som ochotný odsunúť väčšinu práce bokom a zvoľniť. Rodina je pre mňa to najcennejšie. Pokojne by som šiel aj na materskú,“ uzatvára Laco Cmorej.

Postavu si nestrážim

Laco Cmorej svoju váhu prísnym okom nesleduje. Pri našom rozhovore si doprial výdatnú večeru. „Vidím to skôr u kolegýň. Zdá sa mi choré, že žena, ktorá má 40 kíl, zje za celý deň štyri ryžové chlebíky. A pritom je štíhlejšia ako štíhla,“ krúti hlavou. Nemá rád žiadne delenie podľa výšky či váhy, hlavné podľa neho je to, čo z človeka vyžaruje.