ORCHESTER V DIVADLE – ĽUDIA, KTORÝCH NEVIDÍTE, ALE BEZ NICH BY TO NEŠLO!


Autor foto: Nikolay Krusser

Tanečné umenie nie je len o pohybe, ale predovšetkým o hudbe, ktorá je jeho rovnocenným partnerom. Orchester býva v centre pozornosti len zriedka a aj z toho dôvodu sme sa rozhodli vám jeho prácu priblížiť. Aké nástroje tvoria orchester? Čo si zahrajú s chuťou? 

Bratislava 8. február 2016 (zazivasen.sk)

Prečo sa orchester nachádza v jame?
Toto umiestnenie pochádza ešte z dávnej histórie, keď sa začali stavať kamenné operné domy. Prvým verejným divadlom bolo Teatro San Cassiano v Benátkach (1637). Stavitelia sa v tomto období snažili dosiahnuť kompromis, ktorý by umožňoval divákom bez komplikácií sledovať predstavenie a zároveň udržať kontakt medzi dirigentom, účinkujúcimi a orchestrom. Tak vznikla jama.

Autor foto: Alena Klenková /ZDROJ: SND

Autor foto: Alena Klenková /ZDROJ: SND

Akustika? Veľký problém.
Najproblematickejšou časťou hudobnej interpretácie je často práve akustika. V prípade jamy to platí dvojnásobne. Väčšina hráčov, ktorí pôsobia v divadelných orchestroch, sa zhoduje na jednom fakte: „Zväčša netušíme, ako to znie vonku.“ Zvuk v jame je totiž veľmi odlišný než to, čo sa nesie von. Jama je relatívne malý priestor, v ktorom každý tón znie mohutnejšie. Preto sa hráči často ponosujú na bolesť hlavy, ktorú spôsobujú hodiny práce v hlučnom prostredí.

ZDROJ FOTO: internet

ZDROJ FOTO: internet

Kto spája javisko a jamu?
Vzťah hudby a tanca by sa dal pripodobniť k partnerskému vzťahu. Jeho základom je komunikácia. Tú má na starosti dirigent. Stará sa o hudobné naštudovanie diela, ktoré sa netýka len práce s orchestrom, ale aj komunikácie s baletným majstrom, choreografom a so sólistami. Tempá, nástupy na sóla, ale aj hudobná podoba zborových častí ležia na jeho pleciach. Aj u dirigenta je, samozrejme, nevyhnutné, aby bol schopný tanec chápať a vnímať jeho potreby.

Autor foto: Alena Klenková /ZDROJ: SND

Autor foto: Alena Klenková /ZDROJ: SND

Ako sa taký balet skúša?
V sále, kde tanečníci trávia väčšinu svojho pracovného času. Vo veľkých divadlách suplujú orchester korepetítori, ktorí pri študovaní diela používajú klavírne výťahy z danej partitúry. Menšie divadlá sa musia uspokojiť s nahrávkami, pretože mať svoj vlastný orchester je finančne veľmi náročné. Nahrávka je dvojsečnou zbraňou – na jednej strane si môžete vybrať najúžasnejšie orchestre sveta, ale na strane druhej sa ich interpretácii musí súbor prispôsobiť.

Autor foto 1: Peter Brenkus / fotografia zo skúšky inscenácie Giselle Autor foto 2: Nikolay Krusser

Autor foto 1: Peter Brenkus / fotografia zo skúšky inscenácie Giselle
Autor foto 2: Nikolay Krusser

Ktoré baletné tituly si v orchestri užijú?
Hudobníci vo všeobecnosti preferujú tituly, ktoré sú pre nich výzvou a sú hudobne zaujímavé. Preto by ste v ich top päťke len ťažko hľadali staršie a hudobne jednoduchšie balety ako Sylfída, Esmeralda alebo Bajadéra. Veľa z nich však nedá dopustiť na chronicky známe Labutie jazero či Romea a Júliu. Samozrejme, že názory na tituly sa rôznia, a to aj v závislosti od sólových partov pre jednotlivé nástroje. Sylfída, ale aj Čajkovského balety sú náročné ako pre sláky, dychové nástroje vrátane plechových. Adamova Giselle zase obsahuje asi najvýraznejšie sólo pre violu a v prípade tohto baletu nemá ani hoboj času nazvyš. Najnáročnejším titulom je bezkonkurenčne Stravinského Svätenie jari.

ZDROJ FOTO: SND fotografia z predstavenia Labutie jazero / Maria Rudenko (Odetta), Artemyj Pyzhov (Siegried)

ZDROJ FOTO: SND
fotografia z predstavenia Labutie jazero / Maria Rudenko (Odetta), Artemyj Pyzhov (Siegried)

Aké nástroje sa skrývajú v jame?
Všetky orchestre sa delia na sekcie a ten divadelný nie je výnimkou:

  • Strunovú sekciu delíme na sláčikovú a ostatné strunové nástroje, ako sú harfy, klavír a čelesta.
  • Sláčikovú časť tvoria husle, violončelá a kontrabasy.
  • Dychová sekcia sa delí na drevené nástroje: klarinety, pikoly, flauty, hoboje, fagoty, a plechové dychové nástroje: trúbky, pozauny a lesné rohy.
  • V sekcii bicích nástrojov sa ukrývajú tympany, bubny, činely, ale aj „drobnosť“, akou je triangel.

Aké je to byť orchestrálnym hráčom?
Často náročné. Táto práca býva veľmi nedocenená. Hudobníci majú s účinkujúcimi priamy kontakt len zriedka. Komunikačným článkom medzi jamou a scénou je dirigent. Zároveň sa orchester (ktorý sa väčšinou skladá z dvoch obsadení) musí popasovať s náročnosťou hudobnej prevádzky. Tá pozostáva nielen zo samotných predstavení, ktorých môže byť až 25 mesačne, ale aj zo skúšok, ktorých počet sa zvyšuje, ak sa pripravuje premiérový titul. Ak sa teda chystáte na konkurz do divadla, pripravte sa na skutočnosť, že v divadle sa hrá veľa a často. Sedieť v jame a hrať, sa môže zdať veľmi jednoduché, ale každý, kto má s hraním v divadle skúsenosť, vám dokáže, že to tak nie je. Väčšinou platí, že orchester je taký silný, aký silný je jeho najslabší článok. Je nevyhnutné, aby sa hráči navzájom počúvali a reagovali na seba. I napriek tomu, že sa v jame niektorí z hráčov pomýli. Chyba sa môže podpísať aj na výkone jeho kolegov.

Autor foto: Alena Klenková / ZDROJ: SND

Autor foto: Alena Klenková / ZDROJ: SND

Na čo sa môžete tešiť?
Na spoluprácu Natálie Horečnej a Petra Breinera, unikátne duo, ktoré pre Balet SND vytvorilo Slovenské tance – Životy svetiel. Tentoraz budete mať možnosť vidieť premiéru Prokofievovho baletu Romeo a Júlia – Tak ako včera v choreografickej verzii Natálie Horečnej. Peter Breiner nebude v pozícii skladateľa, ale v úlohe dirigenta. Zaujímavé bude aj odlišné uchopenie originálnej Prokofievovej partitúry. Natália Horečná zmenila poradie čísiel tak, aby vyhovovali jej dramatickej koncepcii diela. Inscenácia vzniká v koprodukcii Baletu Slovenského národného divadla a Fínskeho národného baletu v Helsinkách, kde bola úspešne premiérovaná v auguste 2016. Máte sa na čo tešiť.

ZDROJ FOTO: SND fotografia zo skúšky pripravovanej inscenácie Rómeo a Júlia – Tak ako včera… Natália Horečná – choreografka a Peter Breiner – dirigent a hudobný skladateľ

ZDROJ FOTO: SND
fotografia zo skúšky pripravovanej inscenácie Rómeo a Júlia – Tak ako včera…
Natália Horečná – choreografka a Peter Breiner – dirigent a hudobný skladateľ

Doprajte si najznámejší príbeh plný lásky pod taktovkou Petra Breinera a v prevedení skvelých tanečníkov Baletu SND http://www.snd.sk/?balet&predstavenie=romeo-a-julia-3&termin=8772.