Je to hlúposť, pretože balet z nikoho homosexuála neurobí a nie každý tanečník je gay. Balet nie je pre padavky a tanečníci trénujú často tvrdšie než športovci.

BRATISLAVA 31. august 2017 (fici.sme.sk)

Balet je (bohužiaľ) aj v súčasnosti považovaný za ženskú záležitosť a mužov, ktorí sa mu venujú, mnohí pokladajú za zženštilých. Zachádza to až tak ďaleko, že tanečníkov neváhajú označiť za “buzerantov v elasťákoch”.

Baleťák je invektívum – správne označenie je tanečník.

Muži v balete sa celý život stretávajú s osočovaním okolia a bývajú označovaní za teplošov a buzerantov či bukvice. Ide o hlúpy a starý stereotyp. Ako to vnímajú oni?

Mergim Veselaj (člen Baletu SND): “Mám pocit, že to povedomie o balete sa pomaličky zlepšuje, ale desať rokov dozadu to bolo veľmi zlé. Často sme sa nepriznali, kde vlastne študujeme, aby sa nám nevysmievali. Teraz už mi je to jedno. Keď sa ma niekto spýta, čo robím, tak otvorene poviem, že tancujem v Balete SND – keď má hlúpe poznámky, vypovedá to o len jeho primitivizme.”

Tréningy sú drina.

Tanečníci trénujú najneskôr od desiateho roku života a tréning je veľmi tvrdý. Musia spĺňat fyzické požiadavky, medzi ktoré patrí aj veľký rozsah pohybu a flexibilita.

Adrian Szelle (člen Baletu SND): “Flexibilita je pre každého tanečníka veľké plus. Ja som od prírody veľmi flexibilný a viem z osobnej skúsenosti povedať, že to je výhoda. Najmä pri modernom/súčasnom tanci je veľký pohybový rozsah určitá nadstavba, väčšia efektnosť, ktorú diváci vedia oceniť. I keď som veľmi mäkký, neznamená to, že na sebe nemakám každý deň. Práve naopak!”

Tanečník musí byť prirodzene štíhly, atletický, súmerný a mať krásne dlhé svlastvo. Ich telá musia byť rovnako ohybné ako telá tanečníc – často je pre nich cesta k “vyťahanosti” ťažšia a nájdu sa aj takí, pre ktorých je to každodenná drina a “lámanie” vlastného tela. Kupujú si na to aj pomôcky – takáto guma stojí okolo 30 eur.

Suspenzor je nevyhnutnosť a nie slobodná voľba.

Suspenzor, ktorý bol vytvorený pre potreby tanečného umenia, je odlišný od toho športového. Pod trikotom ho nesmie byť vidieť, nesmie vytvárať žiadne záhyby. Musí vyzerať, akoby tam ani nebol. To ovplyvnilo jeho výzor a materiál, z ktorého sa vyrába.

Ani jeden tanečník si na prvé skúšanie suspenzoru nespomína s výkrikom: “Jééé, to bol ale krásny pocit!” na perách. Suspenzor je však neodmysliteľnou a nevyhnutnou súčasťou života každého z nich. Tak ako v prípade hokejistov či futbalistov, aj tanečníkov suspenzor chráni pred bolesťou a zraneniami.

Jean-Michel Reuter (člen Baletu SND) : “Keď som si obliekol suspenzor poprvýkrát, nebol to práve najpríjemnejší zážitok! (smiech) Určite som sa z toho netešil a trvalo dosť dlhý čas, kým som si naň zvykol. Nebolo to ľahké. Každý tanečník si musí zvyknúť, pretože bez toho to nejde.”

Igor Leushin (Sólista Baletu SND): “Ja si na pocit z prvého suspenzoru veľmi nepamätám, ale spomínam si, ako som ho bol kupovať. Bolo to spolu s otcom. Ak to niekoho traumatizovalo, bol to on. (smiech)

Suspenzor sa z hygienických dôvodov nikdy nepožičiava. Ak nastane “stav núdze”, považuje sa za darovaný. Pôvodný majiteľ ho už nebude chcieť späť.

Tanečníci majú úžasné hygienické návyky. Nikdy nesmrdia. Sprchujú sa niekoľkokrát denne – po tréningu a po každej skúške. Niektorí muži by sa týmto počínaním mohli inšpirovať – najmä v letných mesiacoch.

Počas predstavenia zdvihnú aj tonu.

I keď majú tanečnice pod päťdesiat kíl, muži ich počas predstavenia zdvíhajú každú chvíľu. A nie, nesťažujú sa. A nie, nehovoríme o prenesení vyvolenej cez prah dverí, ale o serióznom zdvíhaní nad hlavu, keď partnerku držia len jednou rukou.

Partnerstvo je okrem iného aj o vzájomnej dôvere. Keby muž urobil chybu, jeho partnerka by sa mohla vážne zraniť, a to je neprípustné. Muži musia dbať o partnerkinu bezpečnosť, v dôsledku čoho sú často pod veľkým tlakom. Ak sa niečo nepodarí, automaticky je to ich chyba. Aj v prípade, že to tak nie je.

Veľa partneriny sa deje v extrémnej rýchlosti a je veľmi náročná. V klasickom repertoári zase zvykne trvať dlho.

Voľno majú len jeden deň v týždni.

Pracujú šesť dní v týždni. Ráno začína tréningom, ktorý trvá viac ako hodinu. Po ňom nasledujú skúšky a večer zase predstavenie. Tanečníci zväčša prebiehajú z titulu do titulu a musia si pamätať celý repertoár.

Voľno majú len jeden deň v týždni. Cez víkendy sa hráva, čiže často to býva napríklad pondelok. Pracujú cez Vianoce, ale aj na Silvestra, a to do noci.

I keď majú voľno, cvičia a posilňujú. V posilňovni trávia veľa voľného času. Dôvodom nie je len príprava na zdvíhanie partneriek, ale aj fakt, že tanečníkov živí ich telo a musia sa oňho adekvátne starať. Aj o tom je ich práca. Nájdu sa takí, pre ktorých je posilka relaxom, a pre niektorých je skutočnou vášňou.

Vydržia veci, ktoré by bežný chlap nedal.

Každému tanečníkovi sa sem – tam ujde kopačka špičkou do rozkroku. Dokážu to ustáť a ešte sa pri tom aj usmievať. Každý chlap určite vie, ako to bolí. Často k tomu dochádza práve pri tomto type rotácie.

Nehovoriac o tom, že tancujú osem hodín denne a každé ráno ich bolí celý človek. Napriek tomu vstanú, idú do práce a večer sa postavia na javisko. Stačí, aby ich na pár dní skolila viróza, a hneď je to na výkone cítiť. Diagnóza “najhoršia smrteľná choroba je soplík” u nich neplatí. Keď je to nevyhnutné (čo je skoro vždy), idú do práce a odtancujú predstavenie aj s horúčkou.

Nie sú to “elasťáky”, ale trikot.

A pre tanečníka je to rovnaká nevyhnutnosť ako suspenzor. Trikot je súčasťou klasických kostýmov, pretože často stvárňujú princov. Zároveň je to predpísaný odev v každej baletnej škole.

Prečo? Lebo balet je o líniách tela a tvare svalov. Pedagóg tanečníkov učí, opravuje, kritizuje. Logicky z toho vyplýva, že to, ako tanečník pracuje so svojím telom, musí vidieť. V kapsáčoch a mikine by to bolo nemožné.

Make-up? Pre divadelníkov je to samozrejmosť.

Áno, tanečníci používajú make-up, ale rovnako sa maľujú aj speváci a herci. U tanečníkov a spevákov je výraznejšií, pretože často ide o klasické rozprávkové tituly, napríklad Spiaca krásavica či Luskáčik. Výraznosť make-upu ovplyvňuje aj veľkosť scény a hľadiska, ale aj farebnosť kostýmov. Diváci musia byť schopní vidieť ich tváre a rozpoznať mimiku. Niekedy make-up dotvára celý charakter postavy.

Zranenia a bolesť

Zranenia sa tanečníkom nevyhýbajú a často prichádzajú v najnevhodnejších momentoch.

Igor Leushin (sólista Baletu SND) si na predstavení zranil členok, a napriek tomu dotancoval prvé dejstvo.

Artemyi Pyzhov (prvý sólista Baletu SND) počas predstavenia doplatil na problémy s chrbtom a musela preňho prísť sanitka. Predstavenie sa krátko pred koncom zrušilo.

Problémy s váhou verzus vlčí hlad

Povedal by to málokto, ale nielen ženy v balete si musia strážiť váhu. U mužov (zjednodušene) existujú dve kategórie – tí ktorí nepriberú, ani keby zjedli samých seba, a tí, ktorí sa musia strážiť. Samozrejme, že je to horšie pre tých, ktorí si musia dávať pozor.

Predstavte si, že prídete po celom dni domov a najradšej by ste zjedli chladničku – celú ako tam stojí a len tak, bez chlebíka. Nemôžete a dáte si len kuracie uvarené vo vode a k tomu zeleninku. Najhoršie je to na rodinných stretnutiach a cez sviatky. Skúste vysvetliť mame alebo babke, že ten vyprážaný rezeň a majonézový šalát si jednoducho dať nemôžete…

Viac sa dočítate v článku fici.sme.sk