Ján Ďurovčík je režisér aj choreograf muzikálu Rasputin. Práve preto boli tanečné čísla na profesionálnej úrovni – skoro dokonalé. 

BRATISLAVA, 26. januára 2019 (SME blog, Jana Kapráliková)

Spevácke časti bohužiaľ uzamkla pred slobodou temná a jednotvárna hudba pána Henricha Leška.

Pôvodný slovenský muzikál Rasputin mal premiéru v septembri 2018. Na slovenskej scéne, ako aj na Novej scéne je to stále jeden z tých vydarenejších kusov.

Ján Ďurovčík sa ujal réžie, ako aj choreografie a preto aj všetci speváci na javisku (okrem hlavných postáv) mali na javisku aj náročné tanečné scény a okrem toho sa v muzikále objavili čisto tanečníci a to profesionáli zo Slovenského divadla tanca. A preto tanečné čísla a vysoká úroveň choreografie je asi to najlepšie, čo si “odnesiete” z tohoto muzikálu.

Texty piesní zložil skúsený textár Ján Štrasser. Škoda ale, že okrem pár vtipných momentov v texte, sú tieto texty piesní ťažkopádne a zabudnuteľné, čiže nie z tých Štrasserových najvydarenejších.

Ale najväčším úrazom tohoto muzikálu je hudba pána skladateľa Henricha Leška. Tá má 3 polohy – nízke a hlučné mólové hudobné motívy pre mužšké, ale aj pre ženské role. Tá istá nízka, temná melódia sa opakuje skoro celý muzikál a opakuje sa vo viacerých piesňach. Druhá poloha sú vysoko postavené ženské postavy, ktoré “cárovná” skoro nemôže vyspievať. Jediné podarené skladby sú rýchle skladby žien v nevestinci, ruského hostinca a paródia na bábky na ruskom cárskom dvore. Rýchlosť týchto bláznivých piesní sa hodí k scénam, ktoré znázorňuje zhýralosť.

V celom pôvodnom muzikále sú v podstate len 2 hlavné a zapamätateľné postavy  – Rasputin a Cárovná.

Ja som videla v dnešnom predstavení ako Rasputina Patrika Vyskočila. Spevácky sa svojím hlbokým basom (alebo barytónom – nie som si istá) hodil na túto postavu. A hodil sa na ňu aj fyziognomicky – jeho hĺbavé tmavé oči ako keby skutočne dokázali preniknúť “pod hladinu” ako Rasputin. Hoci Patrik svoje party odspieval skvele, kvôli málo hudobným motívom v tomto muzikále sa nemohol prezentovať, ako by to bolo v lepšie napísanom muzikále. Patrikova podoba s parochňou načesanou do tváre s fotkou Rasputina je skoro až zarážajúca.

Cárovnú hrala dnes inak moja obľúbená muzikálová speváčka Mirka Partlová. Na nešťastie tento muzikál poskytuje ešte menej pekných speváckych možností pre cárovnú ako pre vizionára Rasputina. Cárovná má dve spevácke polohy – príliš nízku, ktorú skoro nebolo počuť a potom kvílivé vysoké tóny, ktoré mala aj táto inak výborná speváčka, problém vyspievať aby zneli pekne. V druhom dejstve po prestávke mala cárovná jednu peknú áriu, ktorú by som povedala, že bola napísaná na telo cárovne ako aj Mirke.

Prvá polovica muzikálu mala viac deja a scén a bola zaujímavejšia (aj preto, že sa striedali rýchle akcie s pomalými). Kratšia druhá polovica po prestávke je už len temná a nudná.

Čo ma príjemne prekvapilo, že muzikál celkom verne zobrazil život Rasputina. Rasputin ako svätec – liečiteľ a vizionár a Rasputin ako diabol – oplzlý zhýralec a opilec. Pred nedávnom som videla skvelý film o Rasputinovi so Gérardom Depardieu z roku 2011. A muzikál sa podobne ako film dotkol veľa zo životných momentov Rasputina. Ja som mala môžnosť asi pred 10 rokmi navštíviť Petrohrad a súčasťou turistickej prehliadky bolo aj prehliadka domu, kde bol Rasputin zavraždený. Jeho duch ako keby stále žil vo vlnách rieky Nevy, kam ho po zavraždení hodili vrahovia…

Postavy, ako aj tanečné čísla v muzikále boli uveriteľné aj kvôli kostýmom Lucie Šedivej, ktoré boli dôstojné a pekné u rodiny cára a jeho poddaných na dvore a odpudivé a strhané u mužíkov a dievočiek z ľudu. Rasputin bol buď oblečený ako ruský kňaz, alebo ako mužík a preto oblečenie hlavnej postavy bolo jedno z tých jednoduchších.

Scéna Mareka Holého bola jednoduchá (miestami pôsobila lacno), ale bola dosť “Rusko” tradičná a preto vhodne dopĺňala hudobné aj tanečné kúsky. Tradície Ruska a pravoslávneho vierovyznania pripomínali motívy ikon a dvojkrížov.

Na slovenské pomery výborne odtancovaný a dobre zaspievaný muzikál.

Ale – hudba u Rasputina bohužiaľ nedosiahla ani zďaleka hudbu velikánov ako Abba (muzikál Mamma Mia) alebo Andrew Lloyd Webber (muzikál Mačky). Škoda, že český skladateľ muzikálov Karel Svoboda už nie je medzi živými. Taký talent sa rodí len raz za 100 rokov a preto Henrich Leško žiaľ nie je Karel Svoboda.