Levičan Dominik Slavkovský je sólistom v Balete Zürich. Teraz vystúpil v slávnom Boľšoj teatri.

 

BRATISLAVA, 13. júna 2019 (mylevice.sme.sk, Jana Némethová)

Najlepší z najlepších sa stretli v Mekke baletu. V Moskve sa 21. – 22. mája udeľovali tzv. Oscary v tanci.

Na cenu Benois de la danse za choreografiu bol nominovaný aj choreograf Christian Spuck, riaditeľ zürišského baletu. Už päť rokov je domovskou scénou tanečníka Dominika Slavkovského z Levíc.

V Zürichu sa vypracoval na sólistu

Balete Zürich tancuje už päť rokov. Predtým päť rokov pôsobil v Slovenskom národnom divadle, kam nastúpil ako 17-ročný a bol vtedy najmladší člen súboru.

Od príchody do metropoly Švajčiarska sa Dominik prepracoval z demisólovej pozície až na sólovú. „Postupne som stále viac na scéne zobrazoval hlavné postavy v našom repertoári, čím som si získal potlesk od divákov, obdiv kolegov a od šéfa povýšenie,“ hovorí s úsmevom Levičan, ktorý sa tancu, špeciálne baletu, upísal už ako 9-ročný, keď spravil prijímačky do Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.

Na začiatku tejto sezóny uviedol jeho terajší súbor v Balete Zürich produkciu Winterreise na hudbu Hansa Zendera a Franza Schuberta v choreografii riaditeľa Christiana Spucka.

„Celý súbor aj tiež kreatívny tím sa podieľali na tvorbe. O pár mesiacov, po pozitívnych odozvách z predstavenia, prišlo pozvanie z Moskvy na veľkú udalosť. Toto predstavenie bolo nominované na Benois de la danse za choreografiu,“ teší sa aj po pár dňoch baleťák Dominik.

Dôvod je prozaický, toto ocenenie má veľký kredit: „My tanečníci prezývame toto podujatie aj ako „odovzdávanie Oscarov v tanci“. Udeľuje sa cena pre najlepšieho tanečníka/tanečníčku sezóny, choreografa a ocenenie za scénu aj najlepší kostýmový dizajn.“

Vážnosť podujatiu dávajú také mená v porote, ako sú Vladimir Malakhov, Svetlana Zakharova a iné hviezdy baletného sveta. Všetci nominovaní sú pozvaní vystupovať na galavečere, počas ktorého sa odovzdávajú ceny. Ako prízvukuje Dominik, laureáti Benois de la danse sú medzi mnohými významnými menami tanečného sveta, napríklad aj „bratia“ z Čiech za tanec Jiří Bubeníček a ako choreograf Jiří Kylián. Toto podujatie má pod záštitou od roku 1991 Unesco.

V Mekke baletu – v Moskve

Do divadla Boľšoj teatr v Moskve išiel reprezentovať súbor s dvomi kolegami: Cohenom Aitchison-Dougasom s Kanady a Elenou Vostrotinou z Ruska.

„Pripravovali sme sa asi týždeň vopred, ale najdôležitejšie bolo odskúšať si javisko na mieste. Balet vznikol z tanečných vsuviek z Opery, a preto dodnes javiská v Taliansku a v Rusku majú mierny sklon smerom k divákovi, takže sa tancuje na šikmine,“ približuje špecifiká niektorých svetových scén.

„Pre virtuozitu tanečníka je nájsť balans základom. Trvá to aj dva dni, kým si telo osvojí nové podmienky,“ opísal svoje skúsenosti so šikmým javiskom.

V historickom divadle

Na tohtoročnom galapredstavení vystúpili aj sólisti z Viedne, Amsterdamu, Moskvy, Štuttgartu, Švédska, Chicaga, skrátka špička z celého sveta. Medzi nimi boli aj traja zástupcovia Baletu Zürich.

Z divadla, kde sa podujatie konalo, bol Dominik uchvátený: „Ceremónia udeľovania cien prebiehala na javisku čerstvo zrenovovanej historickej budovy. Múry tohto divadla si v prvých premiérach vypočuli hudbu k baletom Čajkovskeho, Rachmaninova aj Šostakoviča. Je to jedno z najväčších divadiel v Moskve, ktoré dýcha históriou, ktorá ovplyvnila divadelné dianie nielen v Rusku, ale v celej Európe, dokonca aj vo svete.“

Galavečer sa začal udeľovaním cien. „I keď máme tendenciu byť pozitívni, nesnažili sme sa mať vysoké nádeje. Na naše prekvapenie predstavenie Winterreise od Christiana Spucka bolo ocenené ako produkcia s najlepšou choreografiou, čím sa stal laureátom tohto prestížneho ocenenia a z nás sa stal hlavný bod predstavenia galaprogramu pre vyše 2100 divákov v sále divadla,“ vracia sa v spomienkach k pamätnému májovému večeru.

Ako hovorí, pozitívne ohlasy, podávanie rúk a komplimenty pretrvávali až do skorého rána pri štrnganí pohárikov ruskej vodky. „Predsa len sme umelecká komunita a na bohémske móresy si radi potrpíme,“ usmieva sa.

Návrat do Zürichu bol veľkolepý: kolegom oznámili radostnú správu a poďakovali sa všetkým, ktorým sa na teraz už prestížne ocenenej, produkcii podieľali. „Podelili sme sa tak s nimi o radosť, lebo kvalitné predstavenie nie je úspechom jedného človeka, ale je to hlavne dobrá tímová práca,“ dodáva Dominik Slavkovský.