Čo sa dostane pod kritickú kožu súčasného umenia? Môže kritika uniknúť normatívnosti. a musíme jej vôbec bezprostredne podľahnúť? Ako kritizovať kritiku – oslabiť ju s cieľom posilniť? A konkrétne: ktorá kritika dnes posilňuje súčasný tanec a performanciu?