Na galavečere Viva Balet! v SND v piatok 30. júna vystúpia rôzne generácie tanečníkov, medzi nimi aj trinásťročná Karin Bečvarová, ktorá študuje na Tanečnom gymnáziu Evy Jaczovej. Karin je šťastná, že vystúpi na jednom javisku s hviezdou Ninou Polákovou, ktorú obdivuje. Rovnako však obdivuje svoju mamu, bývalú baletku, aj svoju učiteľku Marinu Častkovú-Zeleznyakovú. Obe éterické bytosti – Karin a Marina – prišli, či skôr dotancovali do redakcie, aby nám porozprávali o prípravách na slávnostné vystúpenie.

BRATISLAVA 30. júna 2017 (Helena Dvořáková I kultura.pravda.sk)

Pedagogička tanca Marina Častková-Zeleznyaková pochádza z mesta baletu – Petrohradu. Vyštudovala tam baletnú akadémiu, tancovala v Marinskom divadle a potom ju osud zavial do Bratislavy, kde začala tancovať v SND. Tam sa zoznámila aj s baletkou Ninou Polákovou, ktorá práve v tom čase už končila tanečné gymnázium a účinkovala v SND. „Tak sme spolu vystupovali napríklad v Spiacej krásavici,“ hovorí Marina.

„Tancovali sme spolu aj v ďalších baletoch, kým Nina neodišla do Viedne. A ja som na čas odišla z divadla, lebo som sa vydala a keď som sa vrátila, Nina už bola vo Viedni.“ Marina Častková-Zeleznyaková je členkou dramaturgického tímu, ktorý pripravoval scenár a choreografiu galavečera Viva Balet! Veľmi sa teší z príležitosti, ktorú tanečné konzervatórium na festivale dostalo. „Letný hudobný festival Viva Musica! chcel prísť tento rok s niečím novým, chceli hudobné koncerty spojiť s baletom. Nápad sa ujal a nečakane sa rozrástol až do podoby takéhoto veľkolepého projektu. Dúfame, že bude mať ohlas a že v spolupráci budeme pokračovať.“

Pohľad aj za oponu

Predstavenie je netradičné, nie sú to pospájané „čísla“, čiže ukážky z baletov a podobne, ako sa to robieva pri podobných príležitostiach. Je to príbeh, ktorý môže zaujať aj deti a osloviť všetky generácie. „Je to o malej tanečnici, ktorá sníva o veľkých úlohách. Začína sa prológom – malá tanečnica sa pripravuje, cvičí, a postupne vidno, ako sa jej darí, ako robí prvé kroky a ako pokračuje. Sú tam tanečníci od najmenších z baletnej prípravky, cez konzervatoristov po skúsených sólistov, ako je Jozef Varga, Andrea Laššáková, Roman Lazík, Silvia Najdená, Andrej Szabo, Eva Sklyarová.“ V druhom dejstve si malá tanečnica skúša aj tú náročnú variáciu, pokúša sa ju troška tancovať, ale vtom vyjde veľká tanečnica – Nina Poláková – a ukáže ju celú. Je to jednoducho príbeh o tom, ako malí tanečníci začínajú a že znamenajú budúcnosť slovenského baletu.

V predstavení vystúpia najlepšie žiačky a žiaci konzervatória. Bude tam zbor zo žiakov všetkých vekových kategórií, sólisti sú z vyšších ročníkov. „V prvom ročníku nemáme koncertnú prax, takže tí ešte nevystupujú, ale od druhého áno. Prológ patrí najmladším z prípravky – ukážu prvé kroky na javisku,“ vysvetľuje Marina. „Divák môže nahliadnuť akoby do skúšobne. Pred predstavením bude opona otvorená, ale tanečníci sa budú správať spontánne, akoby bola opona spustená.“

Na predstavení vystúpia aj iní významní tanečníci, ale najmä hviezdna Nina Poláková z Viedenského štátneho baletu. V kontexte s mladými to môže byť naozaj zaujímavé. „Pre školu je to veľká príležitosť. Naši žiaci síce vystupujú v SND, napríklad v Luskáčikovi, ale takéto niečo ešte neskúsili!“

Špičky chcú čas

Karin Bečvarová začala spoločenskými tancami v štyroch rokoch, až o rok neskôr prešla definitívne na balet. „Tancovala som oba štýly, balet aj spoločenské tance, no vybrala som si balet a išla som na konzervatórium. Odvtedy sa venujem len baletu.“ Aj Karinina mama bola baletkou, teraz učí. „Mama nechcela, aby sa v našej rodine ďalej tancovalo, ale ja som si to sama vybrala. Ona mala totiž zdravotné problémy a prestala tancovať. Nechcela, aby sa niečo podobné stalo aj mne, ale teraz je rada, že tancujem. Aj mi radí, nikdy nepovie, že to bolo perfektné, lebo vždy sa dá zlepšovať. Chce mi tým pomôcť. No na tento večer ma pripravovala moja učiteľka Marina Častková.“

V škole má Karin štyri tanečné predmety. „Každý deň máme klasický tanec, potom máme koncertnú a tanečnú prax štyrikrát do týždňa, ďalej ešte charakterový tanec a tanečnú gymnastiku raz do týždňa. Na galavečere bude Karin predvádzať baletné cvičenie pri tyči a potom ukáže kúsok z variácie Raymondy z III. dejstva baletu Raymonda. A to bude tancovať s Ninou Polákovou! Do tejto sólovej úlohy ju vybrala práve jej pedagogička: „Karin je moja žiačka, učím ju od prvého ročníka na konzervatóriu. Vyhrala nedávno medzinárodnú baletnú súťaž a vôbec sa javí ako veľký talent. Zaslúži si to, preto som hneď pomyslela pri obsadzovaní úloh na ňu.“

Čo rozhoduje o úspechu baletky? Ako sa pozná dobrá baletka? Malá tanečnica musí spĺňať veľa predpokladov a vraj sa musí aj dobre učiť. Má mať peknú postavu, pôvab a všeličo iné, ale vraj netreba všetko ani prezrádzať. Divák to nemusí ani vedieť, len nech to fluidum na neho pôsobí. „Každý má iný predpoklad, každý niečím iným zaujme,“ hovorí Marina. „Niekto to musí vydrieť, niekto to má od prírody, ale každý musí veľa pracovať. A vek, kedy začať s baletom? Schopné dieťa môže nastúpiť aj v dvanástich… Dobrá je však skorá gymnastika, spoločenské tance. Na špičkách ale netreba skoro začať tancovať. A vôbec, kto skoro začne, môže ho to aj omrzieť.“

Karin bez baletu nevydrží

Karin hovorí, že ju balet nikdy neomrzel. S baletom by neskončila! „V decembri som mala problémy s nohou, nemohla som cvičiť a bolo to pre mňa ťažké obdobie! Keď to máte zaužívané, na cvičenie si zvyknete ako na dýchanie. Chýba vám to, je to nepríjemný pocit. A baletné vzory? Nina Poláková alebo Andrea Laššáková. Zo svetových túžim sa aspoň s nimi stretnúť, vidieť ich. Napríklad Francúzka Silvie Guillemová či Svetlana Zacharová z ruskej školy. Je veľa baletiek, ktoré majú niečo pekné – všímam si na nich rôzne veci – jedna má pekné ruky, druhá pekne narába s nohami…“ Karin hneď v prvom ročníku konzervatória hrala dieťa v Luskáčikovi, v balete Z rozprávky do rozprávky hrala tiež dieťa a – mačku. Trému už nemáva, je skúsená z rôznych súťaží. A prečo má rada balet? „Páči sa mi, že sa môžem na javisku ukázať, že dokážem pritiahnuť pozornosť divákov a že tancujem tak, aby to nebolo nudné.“

Celý článok si môžte prečítať na kultura.pravda.sk