Na začiatku bol nápad priniesť divákom slovenskú inscenáciu, ktorá by kombinovala prvky akrobacie, divadla a folklóru. Otcom myšlienky nebol nikto iný ako Pavol Kelley, producent a riaditeľ festivalu Cirkul’art, ktorý sa voľne inšpiroval príbehom slávneho zbojníka Juraja Jánošíka.

BRATISLAVA 22. júna 2017 (kultura.pravda.sk)

Priniesť moderný pohľad na naše tradície a zostať pritom prístupný pre širšie, nielen slovenské, publikum však bola veľká výzva. Mesiace tvrdej práce a nácvikov napokon vyvrcholili práve počas festivalu nového cirkusu, kde malo predstavenie s názvom Younák 10. a 11. mája svoju premiéru.

Festival Cirkul’art sa po dlhé roky konal v bratislavskej Medickej záhrade. Tento rok sa však organizátorom nepodarilo dohodnúť s vedením mestskej časti Staré Mesto, festival sa preto roztrúsil po celom meste. Fiktívnemu mestečku Jánošíkovo tak namiesto tradičného šapito poskytla dočasné útočisko Stará tržnica. Ochudobnenia o pravý cirkusový zážitok sa však diváci báť nemuseli. Dokonca ani toho, že prídu o kontakt s prírodou. Sprievodné zvuky už od úvodu dokázali navodiť autentickú atmosféru letnej noci v malej dedinke v zovretí hôr.

Vstup do mikrosveta cirkusantov je na vlastné riziko a čoskoro to pochopilo aj usadené publikum. Kým ho niekoľko junákov huncútsky preskakovalo a vyzývalo na kartové hry, dievky zase osadenstvo núkali domácou pálenkou či vysvetľovali príbeh o našom najslávnejšom zbojníkovi. Interakcia a kontakt s publikom sú prvky, ktoré si predstavenie Younák prepožičalo z tradičnej talianskej commedie dell’arte. Tvorcovia projektu sa aj tu snažili vytvoriť základné charaktery postáv, ktoré mali neskôr rozvíjať celý, inak neverbálny, príbeh.

Súčasťou predstavenia sa stalo aj publikum. Autor: Younák/Milan Illik a Magdalena Wirth

Jednou z nich bola aj postava drába, ktorej sa ujal hosťujúci španielsko-argentínsky režisér predstavenia Adrian Schvarzstein. V tradičnom cirkuse by mu sedel skôr klaunský oblek, tentoraz sa však ocital v tragikomických situáciách ako poslušný poskok svojho zemepána. O zábavu publika sa starala aj postava medveďa, ktorý sa napriek objemnému kostýmu v akrobatických číslach nedal zahanbiť svojimi „ľudskými“ kolegami.

„Snažíme sa folklór postaviť na hlavu,“ tvrdil ešte v začiatkoch projektu Kelley. Čo sa týka predvedených akrobatických čísiel, to platilo doslova. Na naozaj malom priestore sa im vďaka funkčnej scéne podarilo vykúzliť pôsobivé a technicky náročné čísla. Nechýbal vzdušný tanec a akrobacia, triky na dvojitom kolese a s diabolom, skoky na trampolíne či parkour – všetko do rytmu živej hudby v podaní ľudového dievčenského súboru. Efektná cesta s využitým čo najviac čísel a akcie v konečnom dôsledku možno trochu ublížila motivácii postáv a budovaniu príbehu, ten však napokon stál pre tvorcov až na druhom mieste. Jednotlivé scény mali už podľa ich pôvodného plánu zdôrazniť skôr univerzálne témy ako láska, spravodlivosť, zločin či trest.

Viac sa dočítate na kultura.pravda.sk