Mimoriadne výrazný predstaviteľ špičkovej interpretačnej školy klasického tanca Igor Holováč je herecky tvárny so širokou paletou postáv baletného repertoáru. Od roku 2004 je v našom súbore baletným majstrom.
BRATISLAVA, 10. júna 2019 (snd.sk)
Igor Holováč začal študovať klasický tanec na Konzervatóriu v Košiciach (1980). O rok neskôr prestúpil na Hudobnú a tanečnú školu v Prahe. V tom istom roku nastúpil do Baletu SND, kde sa stal v roku 1988 sólistom a v roku 1993 vedúcim sólistom. V rokoch 1997-1998 pôsobil ako sólista Laterny magiky v Prahe a hosťujúci sólista Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Spolupracoval s významnými choreografmi doma aj v zahraničí a stvárnil množstvo postáv klasického aj súčasného repertoáru nielen v SND. Ako absolvent štúdia choreografie na VŠMU v Bratislave (2004) sa Igor Holováč prejavuje aj ako invenčný choreograf, ktorý na scéne SND inscenoval niekoľ ko zaujímavých diel prevažne na hudbu slovenských skladateľov. V poslednom období spolupracuje aj s Činohrou a Operou SND a tvorí aj pre mimobratislavské divadlá. Spomedzi cien za interpretačnú a choreografickú tvorbu sú najvýznamnejšie: 3. cena na Československej interpretačnej baletnej súťaži v Brne (1984), 2. cena za dielo Diskrepancie na Celoštátnej choreografickej súťaži v Bratislave (1988), Cena Slovenského literárneho fondu (v oblasti baletu za rok 1993 a za celoživotné dielo v roku 2004) a účasť vo finále medzinárodnej choreografickej súťaže v holandskom Gröningene (1992). Igor Holováč je nositeľom Ceny The Philip Morris Flower Award (1998).
V aktuálnej sezóne ste boli aktívny nielen na tréningoch s naším baletným súborom, ale aj ako choreograf ste naštudovali niekoľ ko zaujímavých projektov, napríklad pripravili ste našich tanečníkov na Gala do Ostravy a na tanečnú súťaž do Plzne. Ako s odstupom času hodnotíte ich účinkovanie?
Tanečníci, ktorí sa prihlásia na baletnú interpretačnú súťaž, musia prejsť nesmierne náročnou prípravou. Nepatrí to medzi ich pracovné povinnosti, takže tejto činnosti musia obetovať svoj voľný čas. Je to obrovské množstvo hodín práce navyše, ale práve to vidím ako jednu z najpozitívnejších stránok súťaženia. Zdokonaľujú sa v tanečných technikách spôsobom, akým to v bežnej prevádzke baletného súboru nie je možné. Výrazným bonusom je, ak sa tanečníkovi podarí uspieť a prebojovať sa v súťaži do finále a prípadne získať niektoré z ocenení. Práve to sa nedávno podarilo členovi nášho súboru Seiru Nagahorimu, keď získal tretiu cenu na Medzinárodnej baletnej súťaži v Plzni. Jednoznačne pozitívny vplyv má takáto príprava aj pre samotný baletný súbor. Technický a interpretačný rast tanečníkov nepochybne zvyšuje úroveň našich predstavení.
Baletné galapredstavenie vnímam skôr ako spoločenskú udalosť. Technická úroveň tanečníkov, ktorí sú na takéto predstavenie pozvaní, je nadštandardná a ich účinkovanie nevyžaduje zďaleka takú náročnú prípravu. Samotné gala okrem zážitku z tanečných výkonov ponúka napríklad aj možnosť spoznať nových ľudí, či získať kontakty pre ďalšiu spoluprácu. Komunikácia medzi divadlami, riaditeľmi súborov, tanečníkmi či baletnými majstrami kdekoľvek na takomto predstavení je mimoriadne prospešná pre všetky zúčastnené strany.
Na Večere Katedry tanečnej tvorby VŠMU a Baletu SND sme mohli vidieť aj výsledok vašej práce v Súkromnom tanečnom konzervatóriu Liptovský Hrádok (choreografia Ach Bože z nebe). Chystáte aj ďalšiu spoluprácu?
Do školy v Liptovskom Hrádku chodím veľmi rád. Po dokončení choreografie Ach bože z nebe som tam vytvoril ešte jednu kratšiu choreografiu pre tanečný pár Petruška na hudbu Igora Stravinského. Tanečníci z tohto konzervatória sa v nej koncom minulého roka predstavili na medzinárodnej baletnej súťaži priamo v Liptovskom Hrádku. No a mne sa za toto dielko ušla cena za najlepšiu choreografiu. Možno sa časom podarí uviesť toto duetoaj na niektorej z našich scén.
S pani riaditeľkou Ohraďanovou sme o ďalšej konkrétnej spolupráci zatiaľ nediskutovali, ale myslím, že táto možnosť je stále otvorená. Ak dostanem ponuku a pracovné povinnosti mi to umožnia, prijmem ju veľmi rád. Práca so študentmi aj s celým pedagogickým tímom v Liptovskom Hrádku bola a je veľmi príjemná.
Aké máte plány do budúcna?
Z času na čas vediem tréningy a pracujem so sólistami v baletnom súbore Národného Divadla moravsko-sliezskeho Ostrava. Dúfam, že táto spolupráca bude pokračovať. Prijal som pozvanie aj od šéfa baletu menšieho rakúskeho divadla, takže určite zavítam aj tam. Počas nasledujúcich prázdnin budem ako pedagóg a choreograf pôsobiť v letnej tanečnej škole Danza Mea tu v Bratislave. Črtá sa aj mimoriadne zaujímavá možnosť choreografickej práce väčšieho rozsahu, ale o tom je ešte privčas niečo konkrétne hovoriť.
V čom vidíte ako baletný majster poslanie svojej práce?
Na takúto otázku sa neodpovedá ľahko. Vždy robím túto naozaj nie jednoduchú prácu s plným nasadením a otvoreným srdcom. Spolu s mojimi kolegyňami pripravujeme tanečníkov na ich po každej stránke čo najkvalitnejšie účinkovanie vo všetkých našich predstaveniach. Staráme sa o ich technický aj interpretačný rozvoj. Tento „servis“ sa začína každé ráno tréningom a následne pokračuje skúškami repertoáru, prípadne prípravami novej premiéry. Ako baletný majster pôsobím už veľa rokov, ale táto práca ma stále nesmierne napĺňa. Mám to šťastie, že motivácia mi nikdy nechýba. A keď aj možno troška áno, tak ju vždy zasa rýchlo nájdem. Pokúsim sa vyjadriť aj všeobecnejšie a dúfam, že to nebude znieť príliš pateticky. Poslaním mojej práce (práce baletných majstrov) je maximálna snaha zvyšovať úroveň baletu a tým ho udržať v popredí záujmu našich divákov. Pretože sú to predovšetkým diváci, pre ktorých naše tanečné umenie tvoríme.
Igor Holováč, baletný majster Baletu SND v rozhovore s Marekom Peričkom, manažérom marketingových aktivít Baletu SND